Nedávno ich trápila najmä vojna, dnes nezamestnanosť a "biely mor"

Slováci nežijú iba medzi Tatrami a Dunajom, ale aj v zahraničí. Najčastejšie sa spomínajú slovenské komunity v amerických mestách ako Chicago, Pitsburg alebo na území Maďarska. Slovenská menšina s veľkým významom sa však udržala aj v bývalej Juhoslávii - v Srbsku. Žije tam niekoľko desiatok tisíc Slovákov, z čoho najväčšia časť v meste Vojvodina. Tá je teda právom pokladaná za akési hlavné mesto zahraničných Slovákov. O tom, ako tam žijú a ktoré naše zvyky dodržiavajú, sme sa pozhovárali so Zdenkou Chalúpkovou - pracovníčkou Matice slovenskej v Juhoslávii.

Slováci sa presťahovali na "dolnú zem" pred asi 270 rokmi. Dodnes žijú na rovnakom území, pričom sa im podarilo zachovať našu kultúru i jazyk (hoci aj archaický). "Okrem Vojvodiny žijeme aj v niekoľkých slovenských osadách, ako sú Báčsky Petrovec, Kovačica, Stará Pazova, Aradáč, Selenča, Kysáč a mnoho iných," hovorí Z. Chalúpková. Dôvody, pre ktoré sa mnohí presťahovali na "dolniaky", boli rozličné. Najčastejšie šlo o cestovanie za zárobkom, ale napríklad i o migrovanie kvôli vierovyznaniu. Väčšina Slovákov, ktorí sa tam presťahovali v 18. storočí, je totiž evanjelického vierovyznania, ktorého prívrženci boli v danom období na Slovensku prenasledovaní katolíkmi. Existuje však aj katolícka menšina v mestečku Selenč.

Matica slovenská v Juhoslávii (MSJ) je občianske združenie, založené v roku 1932. Sídli v Báčskom Petrovci. Jeden zo zakladateľov MSJ a zároveň prvým predsedom bol Dr. Janko Bulík. Ide o najpočetnejšiu organizáciu Slovákov, ktorí žijú v Srbsku - má 14 000 členov. "Naša organizácia je nestranícka a nepolitická. Háji záujmy všetkých Slovákov na území Srbska. Našou najdôležitejšou úlohou je zachovanie slovenskej kultúry a slovenského jazyka v mnohoetnickom prostredí, akým Vojvodina je." MSJ je rozdelená na 30 menších miestnych suborganizácií, ktoré sa nachádzajú v každom meste, kde žijú Slováci.

MSJ bola založená na Slovenských národných slávnostiach (SNS), ktoré sa po prvý krát konali v Báčskom Petrovci v roku 1919. Toto podujatie sa stalo tradičnou manifestáciou Slovákov žijúcich vo Vojvodine a okolí. Koná sa každoročne v prvý augustový víkend (tohto roku vínimočne druhý). SNS sú malou prehliadkou celoročnej práce Slovákov v Srbsku. "Trvajú štyri dni, počas ktorých sa prezentujú slovenské kultúrno - umelecké spolky, divadlá, maliari, sochári, spisovatelia, športovci, pedagógovia a vôbec všetci Slováci, ktorí niečo konajú na národnom poli a sú obyvateľmi Srbska. Okrem SNS majú Slováci v Srbsku aj iné už tradičné podujatia ako napríklad V pivnickom poli, Tancuj tancuj, Zlatá brána, či DIDA.

Všetky podujatia však majú spoločné to, že sa týkajú slovenskej špeciality - ľudovej hudby. "´V pivnickom poli´ je tradičný festival slovenských ľudových piesní, ktorý sa koná každoročne v posledný januárový víkend v osade Pivnica. ´Tancuj tancuj´ je zase ako samotný názov napovedá tradičný tanečný festival slovenských ľudových tancov, ktorý sa koná v posledný májový víkend v Hložanoch." Zlatá brána je zase kysačské detské podujatie a DIDA - tradičná prehliadka divadelnej tvorby Slovákov vo Vojvodine. Účelom týchto akcií je vzájomné stretnutie slovenskej komunity, vymieňanie informácií, spomínanie na staré slovenské zvyklosti, či plánovanie spoločnej slovenskej budúcnosti.

Okrem MSJ vo Vojvodine pôsobí mnoho slovenských kultúrno-umeleckých spolkov, taktiež Asociácia slovenských pedagógov, či Asociácia slovenských žien. Slováci majú v Srbsku dokonca svoje vlastné základné školy. Vyučovanie prebieha v plnom rozsahu v slovenčine. "Okrem toho tu máme dve slovenské gymnáziá (Báčsky Petrovec, Kovačica), ako aj tri fakulty vysokých škôl. Ide o Filozofickú fakultu v Novom Sade - katedru slovenského jazyka, Filologickú fakultu v Belehrade - katedru slovenského jazyka a novootvorenú pobočku Lekárskej fakulty Sv. Alžbety v Báčskom Petrovci."

Slováci majú v Srbsku celkom slušné sociálne postavenie. "Ničím sa nelíši od

postavenia ostatných obyvateľov Srbska. Keď ide o zamestnania, Slováci

žijúci vo Vojvodine sa zaoberajú najmä poľnohospodárstvom (na svojich vlastných majetkoch), či remeslami. Máme aj mnoho inženierov, magistrov a doktorov vied." Veľa Slovákov tam aj podniká a vlastní veľké a úspešné firmy. Takýto podnikatelia sú pre slovenskú komunitu veľkou oporou. "Finančnými príspevkami podporujú prácu Matice slovenskej aj mnohopočetných slovenských kultúrno - umeleckých spolkov, či slovenských športovcov na území Srbska."

Čo sa týka platov a životnej úrovne, sú podľa nej na tom o čosi lepšie Slováci žijúci v Srbsku. „V porovnaní so Slovenskom je priemerný plat veľmi podobný, no z osobnej skúsenosti si myslím že sú náklady na život menšie ako u na Slovensku. Náš problém vlastne nie sú platy, ale veľká nezamestnanoať."

V Srbsku nemajú Slováci problém ani so zadovážením literatúry v slovenskom jazyku. „Máme tu slovenské vydavateľstvá ako sú Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, či AD Kultúra taktiež v Báčskom Petrovci. Máme aj slovenské knihy pre žiakov základných a stredných škôl, ktoré vydáva Závod za izdavanje udžbenika v Novom sade." Slováci sa môžu tešiť aj vlastným tlačovým médiám. „Vychádzajú tu noviny ako Hlas ľudu, Rovina, Vzlet, či Zornička," pochvaľuje si Z. Chalupková.

"Dolnozemci" si zachovali nielen svoj jazyk a kultúru, ale aj tradície, ktoré im boli vlastné, než sa odsťahovali z našich končín. "V našich domácnostiach sa varia tradičné slovenské jedlá, ale prispôsobené dolnozemským podmienkam. Ide teda o trocha mastnejšie a pikantnejšie úpravy slovenských jedál." Väčšina srbských Slovákov pochádza zo stredného Slovenska. "To sa odráža na ich reči, rovnako aj na odevoch. Zaujímavé sú i priezviská, ktoré majú. Mnoho z nich totiž hovorí o pôvode určitej rodiny. Veľmi rozšírené sú napríklad mená ako Plachtínsky, Trpínsky, Štrba a podobne."

Čo sa týka tradícií, zachovali ich mnoho. Často sú však v podobe, v akej boli v čase, keď sa na Dolnú zem odsťahovali. Existuje teda zopár odlišností medzi folklórom, ktorý človek zažije v domácnosti srbského Slováka a Slováka, žijúceho na našom území. Ťažko však povedať, ktorý z nich je pôvodnejší či autentickejší. „Veľká noc sa slávi podobne ako na Slovensku. Dievčatá sa polievajú vodou. Šibačka sa však u nás nepraktizuje. Na Vianoce je obyčaj spievať koledy. Chlapci zas chodia strieľať petardy dievkam po okno."

Na území Vojvodiny žijú predstavitelia mnohých národov. Ide najmä o Maďarov, Rumunov, Čechov, Rusínov, Chorvátov, Bunjevcov, Bulharov, Albáncov, Rómov a mnoho iných. "Žijeme v úplnej zhode. So žiadnym z nich nemáme problémy, či konflitky." Väčšina malých slovenských osád, ako sú Boľovce, Dobanovce, Hajdušica, Biele Blato, či Lug zápasí s takzvaným bielym morom. "Takto nazývame nepríjemný jav, ktorý je na týchto miestach dosť rozšírený. Je to odvodené od názvu známej choroby čierneho moru. Ide o nedostatok detí, teda nízku pôrodnosť. Napriek tomu sa nám však darí udržať si aj v týchto lokalitách slovenské školy."

Čo sa týka manželstiev, prevládajú čisto slovenské. „Postupne sa to však začína miešať. Ešte pred 30 rokmi bolo akýmsi nepísaným pravidlom, že si Slovenka vezme za muža len Slováka. V dnešných časoch sa spoločnosť posúva ďalej a vzniká čoraz viac zmiešaných manželstiev. Deti z takýchto vzťahov však rozprávajú prevažne slovenčinou."

Vojna v bývalej Juhoslávii sa týkala aj Slovákov, žijúcich na inkriminovanom území. Neboli na žiadnej strane. Museli jednoducho slúžiť vojsku, ktoré ich povolalo. „Veľa z nás sa vtedy odsťahovalo na Slovensko (lepšie povedané dezerovalo). Väčšina z nás si o vojne myslela, že je to veľký nezmysel. Je dosť ´našich´ Slovákov, ktorí v nej zahynuli."

Nezanedbateľný počet mladých srbských Slovákov odchádza študovať na Slovensko. "Často sa stáva, že tam spoznajú človeka, do ktorého sa zaľúbia, alebo si tam po ukončení štúdia nájdu prácu a ostanú na Slovensku žiť. Väčšina sa však vracia do Vojvodiny a snaží sa dopracovať k lepšiemu životu doma." S Košicami má MSJ dobré vzťahy. "Pôsobí tam niekoľko našich rodákov a z toho dôvodu sa snažíme organizovať stretnutia srbských Slovákov aj v Košiciach." Matica slovenská v Juhoslávii má vysoko rozvinutú spoluprácu s Domom Matice slovenskej v Košiciach. "Okrem toho spolupracujeme aj s organizátormi Cassovia folk festivalu, ako aj s kultúrno-umeleckými spolkami v Košiciach a okolí."

Väčšina Slovákov, ktorí žijú na dolnej zemi, cestuje na Slovensko rada. "Chodievame tam na klasické turistické pobyty, ale aj z dôvodu návštev priateľov, známych, či rodiny. Ešte radšej sa však vraciame domov. Odkedy sme sa sem nasťahovali, prešlo už mnoho rokov (skoro tri storočia). Vystriedalo sa tu mnoho generácii a my, čo tu žijeme dnes, už cítime, že našou domovinou je Srbsko." Na záver Z. Chalúpková dodáva, že sú hrdí na to, že sú Slováci. No ak sa ich niekto opýta na to, kto sú, odpovedia, že sú Srbi. "Dúfame však, že sa čoskoro stretneme znova v jednom štáte. Srbsko sa totiž pokúša dostať do Európskej Únie."

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári