Vzácne norimberské puky sa už minuli, a pekné dresy museli doma odovzdať

Víkendová kvalifikácia do hlavnej súťaže hokejovej Ligy majstrov v norimberskej "Versicherung Arene" ukázala, že košická oceľ ešte nie je taká kvalitná, aby mohla ísť na vývoz. Po nemastných-neslaných výkonoch proti švajčiarskemu Bernu i nemeckému Norimbergu sa modro-bieli vrátili domov bez bodu, ako posledný celok trojčlennej tabuľky. Prvý z troch avizovaných vrcholov sezóny si môžu odfajknúť. Pravda, s negatívnym znamienkom, na znak veľkého sklamania.

Taký debut v košickom drese si nepredstavoval ani 20-ročný brankár Július Hudáček, ktorý naskočil do druhého stretnutia proti "ľadovým tigrom" z Norimbergu v 25. minúte, keď tímovú jednotku, Miroslava Lipovského, vyhnal z brány tretí puk za jeho chrbtom. Pre bývalého gólmana slovenskej dvadsiatky to bola oficiálna premiéra v tíme vicemajstra, lebo doteraz dostal šancu iba v prípravných zápasoch prvého mužstva.

Určite vás potešilo, že sa vo vašich štatistikách objavili prvé čísla, ale asi by ste svoju premiéru radšej vymenili za tímový úspech, teda postup do Ligy majstrov, aj keby sa zrodil bez vášho pričinenia.

"Jasné. Keby sme vyhrali nad Bernom, bolo by nám veselšie, a aj zápas s Norimbergom by sa vyvíjal inak. Ani ja by som možno príležitosť v bránke nedostal. Ale taký je hokej. My sme dali Švajčiarom štyri góly, oni nám päť, takže sme vyhrať nemohli. Samozrejme, aj keď som proti Nemcom nastupoval za nepriaznivého stavu 0:3, bol som za tú šancu vďačný, že som si mohol zachytať v takom zápase."

Máte už skúsenosť z juniorských majstrovstiev sveta, ale postaviť sa do bránky dospelých na medzinárodnom ľade je asi niečo celkom iné...

"To určite, lebo seniorský hokej je iný ako juniorský. V Nemecku sme hrali proti špičkovým európskym mužstvám, v ktorých boli vyspelí hráči so skúsenosťami z kvalitných európskych súťaží, ba aj z NHL, hrali tam i viacerí reprezentanti. Všetko bolo oveľa rýchlejšie ako v juniorskom hokeji, ba i v našej seniorskej extralige. Aj keď zo striedačky sa mi to sprvu také nezdalo. Pocítil som to na vlastnej koži až vtedy, keď som sa postavil do bránky."

Nebol problém, že ste neboli v tom správnom zápasovom rytme?

"Ani nie, veď v extralige odohralo naše mužstvo pred turnajom v Norimbergu iba tri zápasy, a vedel som, že si v nich nezachytám, pretože na Ligu majstrov pripravovali Mira Lipovského. Viem, aká je moja úloha v mančafte, a som rád za každú príležitosť, ktorú od trénerov dostanem."

Za tie dva inkasované góly 35 minút vás určite nik nešiel vešať, ale udržať si čisté konto pri takej premiére by bola asi väčšia bomba...

"Tréner ma posielal na ľad s tým, aby som svojím výkonom privodil obrat k lepšiemu. Ja som mal v hlave najmä to, aby som nedostal nejaký lacný gól, čo sa mi našťastie nestalo. Najskôr som inkasoval v oslabení o dvoch hráčov po vyšachovaní, a myslím, že ani ten druhý gól nešiel na môj vrub."

Keď sme vás predstavovali po príchode do Košíc tunajším fanúšikom, spomínali ste, že najlepšie sa cítite v ohni striel, keď v bránke nemôžete vychladnúť, splnil zápas s Norimbergom z tohto pohľadu svoj účel?

"Keď si pozriete na internete štatistiky nejakého zápasu našej extraligy, je tam pomer striel trebárs 35:35, ale v Norimbergu to bolo iné. Tam mal súper iba dvadsaťpäť streleckých pokusov, ale z toho bolo dvadsať čistých šancí. Nestrieľalo sa tak často, zato tie strely boli oveľa presnejšie. V medzinárodnom hokeji nevidíte nejaké alibistické nastreľovanie puku ako u nás, tam si nemôžete vychutnať puk v lapačke, že ho útočník od modrej iba nahodí na vašu bránku. Ide na vás menej striel, ale prakticky o každej možno hovoriť ako o šanci."

Asi ste si nepomysleli, že pri premiére na takom fóre pribudne aj vaše meno do kolónky faulov.

"Keď som vyrazil do rohu, hokejku som mal za sebou, držal som ju dole, ale ten hráč išiel vyložene na faul. A aj keď som sa na to potom pozeral zo záznamu, tak to na faul naozaj vyzeralo. To mi napokon povedal aj rozhodca. Nemôžem síce tvrdiť, že som sa ho hokejkou ani nedotkol, ale rozhodne to nebol zákrok na vylúčenie. Na nešťastie, bolo to práve vtedy, keď sme sa dotiahli na rozdiel jedného gólu, ale pri tom oslabení súper opäť ušiel na dva."

Dávate často rozhodcom príležitosť, aby za vás na trestnú lavicu poslali nevinného spoluhráča?

"Sem-tam sa mi stane, že ma rozhodca vylúči za sekanie či podrazenie, keď ma hráč atakuje pred bránkou, ale určite to nie je častý jav. Naposledy som dostal dve minúty za vyhodenie puku cez mantinel. To sa brankárovi občas prihodí," uškŕňa sa košická dvojka.

V Norimbergu ste tak neurobili preto, že puky tam boli veľmi vzácnym artiklom?

"(Smiech) Asi ich naozaj mali málo, pretože keď som po zápase išiel za rozhodcami k časomeračom, a jeden si od nich pýtal, povedali, že sú už rozdané, že si ich pobrali organizátori. Nie som síce nejaký vášnivý zberateľ pukov, ale obšas si nejaký nechám, na pamiatku, ako po prvom zápase v mužskej extralige proti Spišskej Novej Vsi. Chcel som mať aj puk z juniorských majstrovstiev sveta, ale tam som dopadol podobne ako v Norimbergu, všetky sa už minuli..."

Premiéru v košickom mančafte by vám mohol pripomínať aj pekný dres, ktorým vás na turnaj vystrojila firma Reebok. Nechali ste si ho?

"Dresy sme museli odovzdať, pretože je to majetok klubu, ale chlapci vraveli, že by nám mohli nechať aspoň jednu sadu. Takže uvidíme, či sa nám podarí vedenie klubu zlomiť. Ten dres by bol tretí v mojej malej zbierke. Jeden mám z reprezentačnej dvadsiatky, a druhý je dres košického mužstva," vraví talentovaný brankár, ktorý sa bol po Norimbergu rozchytať v Trebišove. Možno i preto, že čoskoro dostane príležitosť aj v extraligovom zápase...

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári