Obetovanie štyroch panien nepomohlo. Osada po boji aj tak ľahla popolom
Nižná Myšľa je na prvý pohľad bežnou východoslovenskou obcou. Z výhodnej polohy na rozhraní Košickej kotliny a úpätia Slanských vrchov, na sútoku riek Hornádu, Olšavy a Torysy, nemajú miestni obyvatelia veľa. Napriek tomu je o tejto obci možné počuť viac správ ako o mnohých iných turisticky atraktívnych miestach. Je tomu tak vďaka vykopávkam, ktoré tam prebiehajú už niekoľko desaťročí. Archeológovia z tamojšej výskumnej oblasti prinášajú rok čo rok nové zaujímavé objavy. Táto sezóna nebola výnimkou. Pod zemou sa podarilo odkryť obetnú jamu i zlaté šperky, ktoré výrazne ozrejmili okolnosti zániku osady. O ďalších novinkách i starších nálezoch sme sa porozprávali s vedúcim výskumu Ladislavom Olexom.
Prvé zmienky o nálezisku v Nižnej Myšli pochádzajú z konca 19. str. Prvé bližšie výskumy tam vykonali pražskí archeológovia v roku 1920. V roku 1948 absolvoval krátky výskum aj Dr. Pástor z Košického múzea. „V roku 1977 sme sa s kolegom Gašajom z košického východoslovenského múzea prechádzali po východoslovenských kopcoch a vytipovali si oblasť Nižnej Myšle. Začali sme len jednoduchým prieskumom. Počas neho sme našli pár črepov a začali s úvodným, zisťovacím výskumom. Ten postupne prešiel do systematického výskumu, s ktorým to tu ťaháme už 32 rokov," hovorí L. Olexa, pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Kde presne začať s výskumom sa dohodli s kolegom. Vysvetliť exaktne, aké údaje sú pri výbere prvého miesta výskumu smerodajné, by trvalo nesmierne dlho. „Podstatné sú nálezy, nájdené pri prieskumoch. A tiež historická literatúra, v ktorej existujú nejaké zmienky o presných lokalitách, kde sa obydlia nachádzali." Dodáva však, že svoju rolu zohráva aj archeologická intuícia, fantázia či jednoducho šťastie.
Osada bola opevnená
V roku 1977 objavili staršiu časť osady. „Následne aj sedem hrobov. Od vedenia Archeologického Ústavu SAV z Nitry som potom dostal za úlohu preskúmať okolie, či sa tam nenachádza viac hrobov." Týmto výskumom objavili doteraz okolo 800 hrobov a predpokladajú, že ich bude až tisíc. Natrafili aj na nové príbytky. „Počas výskumu staršej časti osady sa po objavení hrobov kládol akcent najmä na výskum k nej príslušného pohrebiska. Časom sme v severnej časti pohrebiska našli niekoľko novších príbytkov. Tým pádom sme sa zamerali najprv na výskum mladšej časti osady, konkrétne príbytkov, domov, opevnenia či hospodárskych jám." Najprv teda preskúmajú a zdokumentujú mladšiu časť osady, následne sa pustia do štúdia starších hrobov, nachádzajúcich sa pod jej úrovňou.
Všetky znaky terénu naznačujú, že ide o dve navzájom sa prekrývajúce osady z obdobia otomanskej kultúry. „Osada tam existovala zhruba 300 rokov. V období, do ktorého ju radíme, vzniklo v Eurázii niekoľko nepokojov, čoho dôsledkom bol výrazný pohyb obyvateľstva. Niekedy sa mu hovorí aj prvé sťahovanie národov." Konkrétne šlo o konflikty Hixósov v Egypte, rozvrátenie Chetitskej ríše, Mykén, Kréty. Celá Európa od juhu až po Britské ostrovy bola zachvátená vojnovými konfliktami a migrovaním unikajúceho, či invazujúceho obyvateľstva. „Práve v tomto období existoval v našej osade život. Z toho dôvodu je osada v Nižnej Myšli opevnená."
Opevnenia mali čo chrániť. Osada sa totiž nachádzala na križovatke viacerých obchodných ciest. Z tohto dôvodu boli v kontakte s inými bohatšími kultúrami, ale aj národmi, ktoré ich ohrozovali. „Z juhu to boli stredomorské kultúry a Chetitská ríša, zo severu zase s kultúrami z okolia Baltického mora. Keďže osada v Nižnej Myšli ležala priamo na trase Jantárovej cesty, navyše v miestach kde sa križovala s inými, dalo sa čakať, že mali nahonobeného dosť veľa majetku. Okrem iného existujú dôkazy o tom, že obyvatelia miestnych osád boli významnými obchodníkmi s kovovými výrobkami, čo bol v tých časoch jedným z najviac lukratívnych sortimentov."
Najvážnejšia situácia musela nastať okolo roku 1500 p.n.l. „Podľa získaných informácií vieme, že sa osada narýchlo osemnásobne rozšírila. Znamená to, že došlo k masívnemu stiahnutiu okolitého obyvateľstva. Ľudia, ktorí boli poľnohospodári, či vyrábali uhlie, totiž žili v okolí centra osady, teda v akomsi podhradí." V centre zase žili ľudia, ktorí neboli závislí od zdrojov mimo hradieb osady teda rôzni remeselníci. "Ďalej boli v tom čase vybudované nové silnejšie hradby. Tie stáli dokonca na starých hroboch. Je to dôkaz o tom, že šlo o mimoriadne vážnu situáciu. Boli to totiž úctivé kultúry, ktoré si mŕtvych vážili." Zhruba tisíc obyvateľov zotrvalo skrytých v opevnení 50 až 70 rokov. Potom na počiatku strednej doby bronzovej celá vyhorela.
Drevený hrad
O tom, že sa niekto niekedy do osady vrátil, nesvedčí nič. Na jej mieste totiž archeológovia odkryli len čierne spálené trosky domov a predmetov. Nenašli sa tam žiadne pozostatky budov z neskorších období. „Je to zaujímavý jav. Na východnom Slovensku robíme viacero výskumov. Napríklad v Ždani máme doklady zo staršej doby železnej, či mladšej doby bronzovej. V okolí sa nachádzajú aj dôkazy, svedčiace o prítomnosti ľudí z Keltského obdobia, príchodu Germánov, Slovanov, Avarov, stredoveku. Všetko to bolo neďaleko v okolí, no miesto, kde stála myšlianska osada, ostalo opustené. Ako nejaké tabu. Je to skutočne zaujímavé, lebo stojí na výhodnej lokalite."
Stavebné materiály boli v tom čase už pomerne pestré. Predsa však dominovali tie klasickejšie. „Starší ľudia z Nižnej Myšle hovorili o poverách, že tu kedysi stál drevený hrad. Najčastejším stavebným materiálom, či už obydlí, alebo opevnení boli kameň, drevo a hlina." Z týchto materiálov boli teda postavené aj samotné hradby osady. Zachovali sa z nich len zvyšky, lebo boli niekoľkonásobne rozorané. „Zachovala sa však priekopa pred hradbami. Tá je len zasypaná. Keď ju vykopeme, bude mať rovnakú podobu ako v časoch, keď mala chrániť múry hradieb pred nájazdmi nepriateľov."
Aké kulty, či božstvá uctievali kultúry, žijúce v osade, sa dá určiť nielen na základe dobových poznatkov a kroník, ale aj vďaka znakom, ktoré sa našli počas výskumu v teréne. „Šlo o animistov. Uctievali veci ako slnko, či mesiac. To vieme na základe dobových spojitostí. Tieto kulty totiž v tom čase vyznávali takmer všetky kultúry v Európe." Šlo o polyteistické náboženstvá. Vyznávali teda množstvo Bohov, ktorých pôvod odvádzali z prírody. „Svojich mŕtvych pochovávali stále tvárou na východ. Zaujímavé je, že chlapi ležali na pravom a ženy na ľavom boku. Do hrobov dostavali klasickú posmrtnú výbavu ako šperky, jedlo, šaty, či zbrane."
O tom, že šlo o primitívne kultúry, svedčia i náleziská obetných jám. „Objavili sme ich viacero nielen v okolí, ale aj v samotnej Nižnej Myšli. Do nich hádzali ľudské obete podzemným božstvám." Poslednou nájdenou obetnou jamou je tá, ktorú odhalili tento rok a plánujú ju vystaviť v miestnom archeologickom múzeu. „Našli sme v nej štyri mŕtvoly mladých dievčat. Podľa anatomických znakov ešte nerodili šlo teda o panny. Všetky mali ruky prekrížené a zviazané na prsiach. Ležali v rovnakej polohe, ležmo na bruchu."
Výskumom sa zistilo, že boli do jamy vhodené v krátkych časových odstupoch a to približne okolo roku 1 450 p.n.l., kedy osada zanikla. Z tohto sa dá vydedukovať, že šlo o posvätné obete tesne pred bojom a ich účelom malo byť naklonenie božstiev práve pre obyvateľov osady. „Pri obetiach boli nájdené rôzne obetné predmety ako jedlo, klasy zrna, dary, ale napríklad aj uvarená lebka približne päťročného dieťaťa. Šlo teda dozaista o vážnu situáciu." Obyvateľom osady však obety zjavne nepomohli. Archeológovia totiž objavili len spálené ruiny a znaky, ktoré svedčia o tom, že vypálenie osady nebolo tým najhorším čo im dobyvatelia urobili.
Ešte 200 rokov
L. Olexa a jeho kolegovia nie sú jediní, kto v tejto časti pracuje. Na pomoc im chodia rôzni rekreační archeológovia zo Slovenska a zahraničia, aj študenti archeológie. Jedným z nich je už päť sezón Ján Rákos ml., študent Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.
"Postupujeme tak, že najprv odkrývame povrch staršej osady a pohrebiska," vysvetľuje Ján. "Následne skúmame novú spálenú osadu. V nej sme odkryli túto sezónu zaujímavý objav. V jednej z odpadových jám sme našli zlaté a bronzové šperky. To je dôležité z dvoch pohľadov. Z jedného je to dôkaz o tom, že táto kultúra dokázala vyrábať šperky zo zlata." Druhou zaujímavosťou je fakt, že šperky boli ukryté v odpadovej jame. Svedčí to o tom, že šlo o zúfalý útek obyvateľstva v čase, keď ich napadli dobyvatelia. "Museli pri úteku ukryť cennosti na miesto, kde ich votrelci nenájdu. To, že sa po šperky nevrátili, svedčí o tom, že ich zrejme zabili."
Archeológovia doteraz preskúmali územie v Nižnej Myšli o rozlohe 3,5 hektára. L. Olexa predpokladá, že doposiaľ prebádali len jednu tretinu celej osady a vykopávky v Nižnej Myšli budú trvať približne ďalších 200 rokov.
Tomáš LEMEŠANI
Autor: Začal sa organový festival
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
