svojom pozemku v bratislavskej časti Vinohrady bez stavebného povolenia, čím si vyslúžil pokutu 3 milióny korún. A bolo to ego, čo mu zabránilo užívať si milióny a zostával aktívnym v temných policajných gangoch. Napokon mu vynieslo pričňu vo väzenskej cele.
BRATISLAVA. Už ako stredoškolák na seba Hrbáček upozornil umením karate. Nie je známe, či Hrbáček patril k ochrankárom, ktorí tesne po revolúcii chránili vrcholných politikov. V roku 1992 však už mal živnosť v Dúbravke, učil karate a poskytoval ochranu. O pár rokov bol z ochrankára vplyvný muž tajnej služby. Dotiahol to až na čelo Odboru špeciálnych operácií v Lexovej SIS. Ako šéf špeciálnych operácií mal Hrbáček voľnú ruku bol poverený najšpinavšími, najtemnejšími úlohami informačnej služby, pričom sa nikto neprizeral veľmi zblízka metódam, ktorými ich plnil. Jednou z úloh bol údajne únos Michala Kováča mladšieho, syna vtedajšieho prezidenta. Podľa správy Lexovho nástupcu na čele SIS Vladimíra Mitra, ktorú prečítal v parlamente v roku 1999, únos zorganizoval práve Hrbáček. Tam sa to však neskončilo Mitrova správa tiež nazvala Hrbáčka "hlavným aktérom" pri vyraďovaní zbraní z SIS, obvinila ho z účasti na akciách proti politickej opozícii a všímala si jeho "kontakty s osobami z prostredia organizovaného zločinu".
Po boku Čarnogurského
Po Mitrovej správe strávil Hrbáček niekoľko mesiacov vo väzbe, ale na základe amnestie Vladimíra Mečiara ho napokon prepustili. Potom došlo k jednej z irónií Hrbáčkovej kariéry a jednému z najnepravdepodobnejších zvratov v súčasných slovenských dejinách. Hoci bývalý disident Ján Čarnogurský ako prvý odhalil Hrbáčkovu totožnosť začiatkom roku 1998 a jeho strana, KDH, viedla kampaň za potrestanie Kováčových únoscov, v roku 2001 už pracovali Hrbáček a Ján Čarnogurský mladší, bývalí kamaráti z telocvične, spolu na obchodných projektoch ako prevzatie firmy na zdravotnícke nástroje a potreby Chirana. "Nie som jeho hovorca, nemám sa prečo k ničomu vyjadriť," povedal Čarnogurský junior minulý týždeň na otázku o jeho vzťahu k Hrbáčkovi. "Stále sa k tomu hlásim," povedal Čarnogurský senior o pôvodnej snahe odhaliť Hrbáčkovu totožnosť. Neskôr sprevádzal Hrbáček Jána Čarnogurského staršieho na súde, kde bojoval s Tobiášom Loykom o pohľadávku proti Loykovej firme Rašelina Quido. Čarnogurský senior povedal, že on a Hrbáček mali každý svoju úlohu v Prominent Holding, žalujúcej strane, a dodal, že v tomto spojení nevidí žiadnu iróniu. Pred časom však o Hrbáčkovi povedal: "Nie som kádrovák, ale advokát," a vysvetlil, že v kauze Rašelina "v súvislosti s technickými úkonmi za mnou chodí pán Hrbáček a sem-tam aj pán Lieskovský," ďalší z údajných únoscov Kováča mladšieho.
Spolok
Okrem vzťahu s rodinou Čarnogurských pestoval Hrbáček po prepustení z väzby obchodné vzťahy aj s ďalšími údajnými Kováčovými únoscami, napríklad s Ľubošom Kosíkom a Miroslavom Šegitom, ale hlavne s Lieskovským, s ktorým figuroval vo vyše desiatke firiem. Tieto vzťahy sa väčšinou narušili ku koncu minulého roka a v súčasnosti majú Lieskovský a Hrbáček jediný spoločný obchodný záujem, bratislavskú reštauráciu. Hrbáček mal celé roky blízko k finančnej skupine Istrokapitál. Vo firme ovládanej Istrokapitálom pracovali aj Mária Prutzerová, bývalá riaditeľka ekonomicko-technického odboru v SIS za Lexu a obvinená spolu s Hrbáčkom za vyradenie zbrane, a Ľuboš Kosík, tiež podozrivý za účasť v únose. "Majú manažérske pozície," povedal pred rokmi Miroslav Remeta z Istrokapitálu týždenníku The Slovak Spectator. "Myslím si, že tu ide o šikovné obchodné aktivity bývalých príslušníkov SIS."
Osamelý vlk
Hrbáček udržiaval kontakty s policajtmi. Nebránil sa ani stykom s postavami podsvetia, ako poznamenal Mitro. Bol napríklad v ôsmich firmách s Tomášom Bajtošom, konateľom a spolumajiteľom BOB Security. Polícia považuje BOB za jeden z pilierov skupiny takáčovcov v Bratislave. Ku koncu Hrbáček nebol ani policajtom, ani obyčajným lumpom, ale zákonom sám osebe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
