Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 21. február, 2019 | Meniny má Eleonóra
Nájdete nás na webe

HISTÓRIA

Najväčšie škody spôsobila návšteva vojsk Varšavskej zmluvy na cestách a komunikáciách v Košiciach za vyše 14 miliónovNedostal vodku, strelil do

Najväčšie škody spôsobila návšteva vojsk Varšavskej zmluvy na cestách a komunikáciách v Košiciach za vyše 14 miliónov

Nedostal vodku, strelil do plafónu

Začiatok školského roku pred 40 rokmi nebol radostný. Už samotný pohľad na tanky a obrnené vozidlá pred hlavnou poštou a kasárňami, na Triede SNP na Terase v Košiciach pred budovou terajšieho magistrátu (vtedy straníckych orgánov) vzbudzoval strach, neistotu. Z Furče mierili na mesto hlavne z tankov a vstup do Košíc na Prešovskej ceste pri benzínovom čerpadle strážili ďalšie tri tanky. Prvého septembra bola nedeľa, škola sa začala v pondelok. Dôsledky návštevy vojsk Varšavskej zmluvy boli najväčšie na cestách a komunikáciách, čo sa prejavilo aj na sťaženej doprave. Medzi ľuďmi sa šírili správy o streľbe a výbuchoch munície cez deň, ako sa ukázalo, boli poplašné. Ľudia dobiehali zameškané vo výrobe, na stavbách mimoriadnymi Dubčekovými a Svobodovými zmenami cez víkendy.

Chýbali triedy

2. septembra sa začalo vyučovanie na všetkých košických školách - okrem stredných odborných. spomedzi 21 tisíc žiakov základných deväťročných škôl bolo 2700 prváčikov. Tí mali zabezpečené priestory, horšie boli na tom vyššie ročníky, v ktorých až štvrtina žiakov mala chodiť do školy v druhej zmene. Chýbali školské priestory na Luniku VI. a VII., aj na Podhradovej. V týchto častiach mesta hrozilo, že vzniknú mnohopočetné triedy a preto žiaci vyšších ročníkov ZDŠ budú musieť uvoľniť priestory pre najmenších tak, že budú chodiť do takej školy v Košiciach, kde je viac miesta. Ak bude výstavba školy na Luniku VII. dobre pokračovať, bude môcť prijať do svojich priestorov žiakov až o rok. Najväčšou školou v Košiciach, pokiaľ išlo o počet žiakov, bola SVŠ na Šrobárovej ulici. Nastúpilo do nej 830 žiakov. Pribudla stredná škola pre ekonomiku služieb na Kováčskej ulici so 17-timi triedami a novinkou bola dievčenská odborná škola pre absolventky ZDŠ. Takúto školu otvorili aj vo Vranove a v Spišskej Novej Vsi. Problematické bolo ubytovanie žiakov v domovoch mládeže, nielen v Košiciach, ale aj v Prešove, kde chýbalo 800 miest.

Keď išli žiaci v utorok ráno do školy po Moyzesovej ulici, už tam pred kasárňami, ani pred poštou neboli tanky ani obrnené vozidlá. Stiahli ich za mesto.

Vyššie sme spomenuli, že medzi ľuďmi sa hovorilo o výbuchoch munície a strieľaní. Tieto správy sa dostávali do Košíc zo Zemplína a spôsobovali medzi Košičanmi paniku. Boli poplašné a podľa oficiálnych informácií v tlači aj v podnikoch naozaj bolo počuť v priebehu dňa sporadické akoby výbuchy. Tieto zvuky spôsobovali sovietske prúdové lietadlá, ktoré používali okupačné vojská mimo našich oficiálnych letových priestorov.

Škody spôsobené "bratskou pomocou"

Vtedajší Východoslovenský krajský národný výbor upresnil k 3. septembru 1968 škody, spôsobené "bratskou pomocou" od jej začiatku v celom Východoslovenskom kraji. Najväčšie škody boli spôsobené ťažkou vojenskou technikou na cestách a komunikáciách - až za 91,5 milióna korún. Na poľnohospodárskych kultúrach za 6,8 milióna Kčs, v ústredne riadenom hospodárstve za vyše 4 milióny, v spojoch za 4,7 milióna, na súkromnom majetku za 2,6 milióna, v hospodárstve národných výborov 5 miliónov. Ďalšie škody hlásili jednotlivé okresy, keď ich začali naprávať. V samotných Košiciach boli vo výške 14,3 mil. Kčs, v okrese Košice-vidiek za 17,2 milióna. Najväčšie straty mal spišsko-novoveský okres - až 21 miliónov iba na cestách, v popradskom okrese boli tiež poškodené vo výške 14,5 milióna.

Na poškodených cestách začala normálne fungovať doprava, okrem zahraničných spojov a priechodov. Lietadlá lietali, ale iba okupačné vojenské. Košičania si zatiaľ nezvykli na hlučnosť, a prísľub vojenského velenia, že prelety nad Košicami obmedzia, zostal iba prísľubom. Civilné lietadlá boli v hangároch a zástupcovia riaditeľstva košického letiska so zástupcami ČSA rokovali v Prahe v prvom týždni septembra o tom, kedy sa začne letecká civilná doprava, kto ju bude koordinovať a prevezme za ňu zodpovednosť po stránke bezpečnosti. Týkalo sa to prevádzky na všetkých letiskách v republike.

Sľúbili odchod z Košíc

Skutočnosť, že v košických uliciach a v parku nebolo vidno vojenskú ťažkú techniku, bola aj výsledkom rokovania predstaviteľov mesta a velenia sovietskych vojsk na Mestskom národnom výbore. 4. septembra 1968 rokovali o odchode vojsk z mesta a bolo to druhé rokovanie po tom, keď sa stretli generáli Krivda a Bielikov. Mnohí z pamätníkov augustovej invázie si pamätajú na to, že pred odbočkou cesty na Zdobu a na dvoch cestách do Košickej Novej Vsi boli tanky. Predstavitelia mesta žiadali sovietske velenie o uvoľnenie týchto ciest, aj o stiahnutie kanónov zo zákopov okolo mesta a o úplné vyprázdnenie Košíc od vojska, vozidiel a zbraní.

O tomto rokovaní informovali naši kolegovia novinári čitateľov Východoslovenských novín, na ktoré vo vtedajšom období po "vpáde" netrpezlivo čakali. Ľudia boli zmätení a nemali predstavu, ako sa dá žiť s pocitom, že v meste je cudzie vojsko aj tanky, hoci už "iba strážia, aby sa kontrarevolúcia neprejavila medzi občanmi mesta". Tak boli inštruovaní vojaci, ktorí ani nevedeli, kde sa nachádzajú. Jedno obrnené vozidlo bolo pred rozhlasom, ďalšie vo dvore tlačiarne a tretie vo dvore bytového podniku. Podľa rokovania zo 4. septembra, mali ešte v ten istý deň do 17.00 hod. odísť z mesta všetky cudzie vojská, vrátane týchto vozidiel.

Podľa plánu odsunu vojsk sa mal tento uskutočniť v noci medzi druhou a treťou hodinou do vymedzených priestorov. Vozidlá mali ísť na najmenší plyn, aby nerušili nočný pokoj. Vojenské velenie mesta sľúbilo, že v Košiciach zostane iba tzv. koordinačná zložka. Bude mať sídlo na rohu Baštovej a Zbrojničnej v starých kasárňach a vyhovela aj žiadosti predstaviteľov mesta, že v uliciach nebudú žiadne pešie vojenské hliadky, iba motorizovaná v "gazíku" s osobitným označením "gazík". Vedenie mesta malo upozorniť obyvateľov, aby sa po zotmení a v čase odsunu vojska v noci nezdržiavalo v meste, čím sa predíde prípadným incidentom.

Spomenieme jeden incident z posledného dňa mesiaca august 1968. Odohral sa v Reštaurácii pri divadle a nespôsobila ho provokácia žiadneho občana mesta. V tejto reštaurácii bola záverečná o ôsmej večer. Krátko pred ňou prišli do nej dvaja sovietski vojaci, jeden už podgurážený. Prisadol si k hosťom pri stole, pýtal pivo a sto gramov vodky. Servírka mu vysvetlila, že je u nich zákaz predaja alkoholických nápojov, na čo vojak vypil pivo zo stola a vypálil do stropu dve rany z pištole. Vonku šarvátka pokračovala, kým ju neukončili sovietske hliadky. Velenie oznámilo po rekonštrukcii incidentu, že prípad bude riešiť vojenský tribunál.

Zákopy zarovnali

Či bol splnený plán odsunu aj dohoda sovietskeho velenia, to mala ukázať kontrola oboch strán na miestach, kde už nemali byť žiadne stanovištia vojenskej techniky. Komisia skontrolovala okolie Košickej Novej Vsi, kde už boli odstránené všetky prekážky. Konečne nenaháňali ľuďom strach delá namierené na mesto, rozprestierajúce sa pod kopcom ako na dlani, lebo vojaci ich stiahli a zarovnávali zákopy. Nimi poškodili polia aj vegetáciu a ponúkli pomoc, aby prácou na poli nahradili škody na úrode. Kukuricu už nik nemôže dať späť na pôvodné miesto.

Košičania nemali v tom období chuť zabávať sa a na pivo zašli muži kvôli výmene informácií. Zatváracie hodiny boli na rozkaz velenia skrátené v reštauráciách aj v obchodoch, kultúrne a športové podujatia mali prestávku. Vedenie mesta oznámilo vojenskému veleniu, že tieto podujatia budú pokračovať ako pred inváziou, že v divadle sa začne sezóna a že predĺžia zatváracie hodiny v reštauráciách do polnoci a v centre mesta do jednej hodiny ráno. Čas predaja v obchodoch sa vrátil ako bol pôvodne, čím sa malo zabrániť ešte stále pretrvávajúcej nákupnej horúčke. Ešte aj v septembri sa kupovali enormné množstvá múky, soli, ryže, rastlinných tukov, takže stále platil príkaz o stanovených množstvách predaja. Enormné nákupy sa dali vtedy riešiť aj tak, že z jednej rodiny nakupovalo viac členov. Podľa údajov vtedajšieho odboru obchodu Vsl. KNV sa dodávalo do predajní aj 25 percent tzv. nedotknuteľných zásob popri zvýšených dodávkach múky a cukru. Cestoviny, mydlo, pracie prostriedky sa v septembri už prehnane nekupovali. V čom nastal problém, to bolo palivo a nielen v Košiciach. Vznikla doslova kalamita, ktorú nespôsobila iba nepravidelná doprava, ale aj malé zásoby v uhoľných skladoch. Veľa košických domácnosti kúrilo pevným palivom a mesto vykurovali lokálne kotolne. Uhoľné sklady boli ako vymetené. Koncom mesiaca mali prísť vagóny s uhlím z Ústí nad Labem, odkiaľ postupne vypravovali sto vlakových súprav iba pre Východoslovenský kraj.

V auguste vznikla v Trenčíne myšlienka založiť Fond republiky na pomoc národnému hospodárstvu. Pripojili sa k nej východniari a prvý príspevok zo sobotňajšej mimoriadnej zmeny odovzdal košický Mestský stavebný podnik. K 11. septembru 1968 bolo na účte tohto fondu vyše 84 a pol miliónu korún a z toho v Košiciach 3 887 600 korún.

V tomto článku sme napísali, že čitatelia čakali na Východoslovenské noviny, aby boli informovaní o súčasnej situácii. Pre mnohých, ktorí sa k nim dostali, boli jediným zdrojom. Tí, ktorí mali možnosť počúvať rozhlas, už "novovytvorenému" neverili, ale mnohí rádio nedokázali zohnať na celom Slovensku. Všade boli vypredané. Televíziu východniari nemohli sledovať, lebo im "bratskú pomoc" poskytli sovietski vojaci rozstrieľaním Dubníka. Telekomunikačné spoje umožnili divákom 6. septembra sledovať program z Prahy a Bratislavy a na ďalší deň z Košíc.

Od augusta 1968 uplynulo 40 rokov. 42 rokov má neznáma žena, ak sa ich dožila, ktorá ako dvojročné dievčatko bola so svojím otcom, poddôstojníkom Sovietskej armády v Bidovciach. Zmobilizovali ho práve keď sa chystal s dcérkou navštíviť chorú manželku v nemocnici a na prípravu odchodu mal iba 20 minút. Tak sa dievčatko zúčastnilo na invázii a ocitlo sa v Bidovciach, kde mu aj napriek tomu, že sa stalo, poskytli pomoc.

Doláre opatrovali doma

V dvadsiatych rokoch 20. storočia, po skončení prvej svetovej vojny a vzniku ČSR veľa východniarov odchádzalo za prácou do Ameriky. Masové vysťahovalectvo zaznamenali vtedy v Rumunsku. Za tri dni v októbri roku 1923 ich prešlo košickou železničnou stanicou 520. V Košiciach sa ocitli aj rumunskí zajatci z I. svetovej vojny, vracajúci sa zo Sibíra. V septembri sa košickí legionári postarali o piatich a v októbri o siedmich zajatcov, aby sa vôbec mohli dostať domov do Rumunska.

Tí, ktorí odišli z východného Slovenska do Ameriky za prácou, posielali rodinám domov peniaze na živobytie, aj na kúpu polí alebo stavbu domu. Veľa bolo aj takých, ktorí si doláre nechávali doma a len v naliehavom prípade ich išli vymeniť do banky za koruny. Banky vyzývali obyvateľov, aby si v nich ukladali doláre, lebo sa môže stať, že budú mať dvojakú škodu: prídu o 4 - 5 percentný úrok aj o sumy československých korún predajom pod cenu, ale i pri rôznych živelných pohromách. V tom čase boli na vidieku časté požiare aj povodne.

Aký bol kurz dolára? V roku 1922 v januári stál 1 dolár 62 Kč a začiatkom novembra 1921 102 Kč, čo je takmer 40 percentná strata. Ďalšie straty vnikali tým, že doláre predávali súkromným osobám pod cenu, kým peňažný ústav platil podľa platného kurzu. Z najvyššie denné ceny sa dali predať doláre v Bankovom úrade ministerstva financií v Prahe, v slovenských pobočkách - aj v Košiciach i v Mukačeve.

Kurz dolára bol vysoký, nad sto korún československých ešte aj v roku 1928 - 30. Ak sa stalo, že niektorí Zemplínčania v Amerike zomreli, rodina musela poslať doláre na výdavky s pohrebom, čo znamenalo, že doláre bolo treba kúpiť, ak sa minuli tie, ktoré im hlava rodiny, pracujúca v Amerike posielala. A zväčša sa minuli na stavbu domu alebo na kúpu ornej pôdy. V tom čase ju Zemplínčania kupovali od grófa Andrássyho, sídliaceho v Krásnej Hôrke, o čom svedčia kúpnopredajné zmluvy. Aby mohli kúpiť doláre na pohreb, predali kravu - spomínajú na to obyvatelia obce Ložín v okrese Michalovce.

V roku 1923, kedy boli najvyhľadávanejšie kravy na mlieko, dobrú dojnicu mohli predať za štyri - päť tisíc korún. Jeden metrický cent ďateliny stál 1300 - 1400 Kč, pšenice 160 Kč, fazule 180 - 200 Kč, maku 480 - 500 Kč, metrák zemiakov 20 - 26 Kč. Tieto ceny boli stanovené na plodinovom trhu v Košiciach a gazdom sa zdali byť nízke. Klesala vtedy aj cena vína - v malom predávali jeden liter po 6 Kč a vo veľkom po 3 Kč. Znížené boli ceny ostravského čierneho uhlia z 21,35 na 8,83 za jeden metrický cent. Týmito zníženiami cien uhlia mala ušetriť Československá železničná správa ročne asi 160 miliónov korún. Cestovné tarify neznížila ani o tom neuvažovala kvôli deficitu 450 miliónov.

Košičania zomierali na suchú nemoc

V prvých mesiacoch roku 1922, keď vyhodnotili vo východoslovenských župách výsledky uplynulého roku, zaviedli nový zvyk - stretnutie prednostov všetkých štátnych úradov a celej mestskej rady z niektorého okresného mesta vždy u iného župana. Vo februári 1922 bolo stretnutie u župana Abovsko-turnianskej župy a zúčastnila sa na ňom mestská rada Košíc na čele s mešťanstvom. Ďalšie stretnutie malo byť u župana Šarišskej župy.

Spoločnou úlohou na celom východnom Slovensku bolo zdokonaľovanie sa úradníkov v štátnom jazyku (teda v slovenčine), ktorý bol uzákonený a mal sa striktne dodržiavať v styku s občanmi Abovsko-turniansky župan zdôraznil na spoločnom zasadnutí význam štátneho jazyka v úradoch a u verejných činiteľov, u notárov, ktorí sa mali podrobiť skúške zo slovenčiny po predchádzajúcom odbornom kurze.

Košický mešťanosta zhodnotil ekonomickú situáciu Košíc, ktorá sa v nových podmienkach t. j. v Československej republike musela vysporiadať so starými dlhmi z Rakúsko-Uhorska. Mesto plánovalo "veľkú mestskú reformu, vrátane sanácie mestského hospodárstva, aby sa napravili chyby minulosti." Zdravotný stav Košičanov bol na zamyslenie, najmä vzrastajúci počet chorých na tuberkulózu. Z 58 Košičanov, ktorí mali suchú nemoc, ako vtedy ľudovo nazývali tuberkulózu, zomrelo až 47. Z nákazlivých chorôb zaznamenali dvanásť. Najviac bolo šarlachu, na ktorý zomrelo 11 chorých, na druhom mieste osýpky (bez úmrtí), na treťom brušný týfus - zo 60 chorých zomrelo päť. Rozšírený bol aj škvrnitý týfus, našťastie bez úmrtí. Zato červienka si vyžiadala sedem životov dospelých, záškrt piatich a kiahne troch detí.

Na horúčku šestonedeliek zomrela jedna matka. U detí bol častou chorobou tzv. somársky kašeľ (čierny kašeľ). O pohlavných chorobách sa štatistiky nezmieňovali. Dočítala som sa iba o sprísnených prehliadkach žien "súcich pod policajný dozor" v súvislosti s novovymenovaným šéfom mravnostného oddelenia štátnej polície Dr. Vladimírom Slaninom. Mal priamo pod dohľadom zdravotné prehliadky prostitútok aj žien, ktoré bez dokladov večer zadržala polícia na podozrivých miestach.

Stranu pripravila Soňa Makarová

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  8. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  9. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  1. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  3. Štefánka by Pulitzer
  4. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  5. Konferencia - EU support for research
  6. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  7. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  8. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  9. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  10. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 21 268
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 14 795
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 14 587
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 398
  5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 327
  6. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 5 417
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 4 651
  8. Štefánka by Pulitzer 4 350
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 817
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 980

Neprehliadnite tiež

Do auta narazil autobus, keď vodička dávala na priechode prednosť

Pri nehode v Čečejovciach sa zranilo päť ľudí, z toho dve deti.

Ilustračné foto.
Ľudia si pripomínali pamiatku dvoch mladých ľudí aj v Prešove.
Andrej Kiska - prezident SR.

Košice a kraj budú chcieť od štátu na EYOF 40 miliónov eur

Organizácia svetového podujatia je ohrozená.

Ani jedno športovisko nie je momentálne schopné organizovať súťaže v rámci EYOF.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Minúta po minúte: Fico a Danko, choďte už preč, odkazujú protesty

Len v Bratislave je viac ako 30-tisíc ľudí, zhromaždenia sú po celom Slovensku.

DOMOV

Ľudia si pripomínajú pamiatku Jána a Martiny (fotogaléria)

Námestie SNP v hlavnom meste je po roku opäť plné.

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop