"Podmínovanú" podlahu odpálili, keď po nej kráčali hladní ľudia

Podnikatelia ,budujúci nehnuteľnosti na novoodkúpených pozemkoch, sa musia často vysporiadať s množstvom problémov. Jedným z najčastejších je ten, že na mieste, kde chcú vybudovať novú stavbu, stojí stará. V takom prípade sa musia obrátiť na niektorú z demolačných firiem. Tie robia demolácie nielen budov, stojacich na miestach, ktoré sa budú využívať inak, ale aj odstrely v kameňolomoch, či objektov, ktoré kvôli narušenej statike ohrozujú bezpečnosť. Jednou z týchto firiem je košická Demonta, ktorej konateľom je Milan Hvizdoš.

Demoláciam sa začal venovať po skončení strednej školy. "Môj otec bol baník a ja som študoval banícku strednú školu v Spišskej Novej Vsi. Jej ukončenie však neznamená, že sa jej absolvent bude zaoberať práve demoláciami." Na to musel úspešne zložiť niekoľko špeciálnych TVO (technický vedúci odstrelu) skúšok, ktoré ho oprávňoval pracovať s výbušninami.

Prvé zamestnanie dostal v jednej z košických stavebných firiem, neskôr nastúpil do bratislavskej, ktorá sa demoláciami zaoberala v širšom rozsahu. "Tam som sa priučil pravej demolačnej činnosti. Poznatky zo školy nestačia. Ako vo všetkých iných profesiách sú aj tu najdôležitejšie skúsenosti získané priamo pri práci v teréne." Bratislavská firma neskôr zanikla. M. Hvizdoš s niekoľkými kolegami a známymi boli nútení založiť si vlastný podnik. "Šlo o nutné zlo. Keď sme chceli fungovať ďalej, museli sme sa nejako oficiálne zastrešiť."

Pracovníkov spoločnosti, ktorá vznikla v roku 1991, teda tvoria skúsení odborníci, s ktorými M. Hvizdoš spolupracoval už predtým. Počet zákazok bol v ich začiatkoch v porovnaní s dneškom omnoho vyšší. "Záujem o demolácie pomocou odstrelov v súčasnosti klesá. Firma, ktorá ho ide robiť, totiž potrebuje nespočetné množstvo povolení. Záujemcovia, ktorí sa spravidla vždy ponáhľajú a nemajú čas čakať, kým sa byrokratický kolotoč zastaví, sa teda často priklonia k inému druhu demolácie." Teda najčastejšie pomocou bágrov, hydraulických kladív a podobne. Spoločnosť M. Hvizdoša sa zaoberá aj týmito službami, no zameriava sa najmä na prácu s trhavinami. "Nás volajú demolovať objekty, s ktorými si iní nevedia dať rady. Najmä tie väčšie, ako komíny, mosty, veže či železobetónové skelety."

K odstrelom využívajú rôzne druhy trhavín. "Používame klasické plastické trhaviny ako danubit, perunit či semtex ale aj rôzne práškové. Ide o širokú škálu trhavín, ktorých použitie prispôsobujeme jednotlivým odstrelom." Zaváži najmä okolie miesta odstrelu, rozmery objektu a materiály, z ktorých sa skladá. "Množstvo sa takisto rôzni. Na jeho výpočet existujú empirické vzorce. Podmienky odstrelov sú stále iné. Skúsený odstrelovač na základe skúseností dokáže myslieť aj na tie detaily, ktoré sú pre laika alebo pracovníka s výbušninami bez skúseností nepodstatné."

Najväčším výrobcom trhavín na Slovensku sú CHZJD v Bratislave. "Niektoré druhy trhaviny sa však dovážajú zo zahraničia. Najmä Poľska, Česka i Španielska. Ide o finančne náročný materiál. Na jeho prevoz sú potrebné vozidlá s povolením ADR. Trhaviny musia byť sústavne strážené a manipulovať s nimi môžu len odborníci." Po prevoze sú uskladnené v špecializovaných skladoch trhavín, ktoré sú prísne strážené.

V praxi sa používajú rôzne druhy odstrelov. Komorový sa napríklad používa najmä v kameňolomoch. "Pomaly sa prestáva používať, no donedávna bol veľmi častý. Pri komorovom odstrele sa pod masu horniny vyrazí niekoľko dier. Do nich sa potom umiestni výbušnina." Polohu, kde presne výbušninu umiestniť, vypočítajú vďaka zaužívaným vzorcom a skúsenostiam. Komorový odstrel je od iných metód odlišný najmä razanciou a množstvom trhaviny, ktorá je pri ňom použitá. "Pri komorových odstreloch sa bežne používa od 8 do 40 ton trhaviny. Také množstvá by dokázali zničiť celé mesto. Pri odstrele horninového masívu tak dokážeme získať niekoľko tisíc ton horniny." Zároveň ide o jeden z najnáročnejších spôsobov odstrelu. Trhaviny sa totiž dávajú do komôr, kde niekedy nie je jasné, z akých materiálov sa masív skladá. Jeho zloženie môže výrazne zmeniť charakter a priebeh odstrelu.

Pri odstreloch v lomoch, či pri výstavbe ciest sa používa clonový spôsob. Na demoláciu budov, mostov, či komínov sa používajú deštrukčné odstrely. Aj v tomto prípade sa vypočíta potrebné množstvo trhaviny. "Riadi sa to aj podľa požadovaného miesta dopadu trosiek. Ak chceme, aby to padlo na určitú stranu, vieme absolútne presne, kam treba koľko nálože uložiť." Pri takých odstreloch je najťažšia situácia vtedy, ak je blízko demolovaného objektu nejaká ďalšia budova. Vtedy sa ukazuje ozajstné demolačné majstrovstvo. Čas od času sa však stane, že aj napriek správnym výpočtom dopadne komín, či budova iným smerom ako demolační pracovníci čakajú. "V takých prípadoch sa pri príprave odstrelu zvyčajne zenedbá niektorý z vonkajších faktorov alebo nejaká na prvý pohľad maličkosť. Nám sa to však ešte nestalo," pochvaľuje si M. Hvizdoš, pričom klopká po drevenej stoličke.

Jeden nepríjemný prípad sa im však predsa prihodil. Šlo o demoláciu starej podlahy v jednej z hál košických železiarní. "Bolo to v osemdesiatych rokoch. Demolácia sa praktizovala spôsobom, že sme pod gumenú podložku umiestňovali trhavinu, ktorou sme postupne demolovali podlahu. Jeden deň sme si nálože nachystali a na druhé poludnie sme ich plánovali odpáliť." Zaskočili ich však pracovníci železiarní. Kvôli tomu, aby sa v čase obedu dostali skôr z pracoviska do jedálne, si v niektorých budovách prebúrali akési skratky. Jednou z takých budov bola aj tá, v ktorej M. Hvizdoš chystal odpálenie nálože. "Oni nevedeli o tom, že sa tam demoluje a my sme o ich skratke. Práve vo chvíli, keď sme šli nálože odpáliť, nám tam vošli hladní zamestnanci. Šli priamo po mieste, kde boli uložené nálože. Kričal som na kolegu, ktorý mal odpaľovacie zariadenie. Bol tam však hluk a nepočul ma. Nálože odpálil práve, keď po nich vystrašení ľudia kráčali. Mysleli sme, že je koniec aj s tými ľuďmi aj s nami." Na ich šťastie však gumená podložka stlmila detonáciu natoľko, že sa len zvlnila a ľudí, čo po nej šli na smrť vydesila.

Demolácie robí M. Hvizdoš i jeho kolegovia dlhé roky. No zábavných príhod si pri práci veľa neužili. "Je to náročná práca, pri ktorej treba byť maximálne ostražitý, dbať na bezpečnosť a detaily. Humor teda ide bokom. Skôr sú to stresy." Na jednu zábavnú historku si však predsa spomína. Aj tá sa však spája s nepríjemným pobytom na polícii. "Demolovali sme most v Bardejove. Šlo o obdobie, kedy sa pod ním práve treli ryby. Vedeli sme o tom a tak sme ich chceli odplašiť odpálením malej nálože. Bolo ich tam však tak veľa, že niektoré ostali omráčené." Po prúde teda plávalo niekoľko rýb. To sa nepáčilo policajtovi, ktorý bol neďaleko na rybačke. M. Hvizdoša na niekoľko hodín zadržali na policajnej stanici. Situácia sa skomplikovala aj tým, keďže sa kvôli posunu odstrelu ryby stihli vrátiť späť pod most. "Bolo to tragikomické. Pri následnom odpale teda mnoho z rýb, ktoré sa pred tým podarilo odplašiť, podochlo."

M. Hvizdoša jeho práca baví. "Ťažko povedať, ktorá zo zákazok pre mňa znamenala najväčšiu výzvu. Čo sa týka príprav je pre mňa každá rovnako náročná. Určite však za sebou máme niekoľko ozaj zaujímavých odstrelov." Medzi ne s určitosťou patrí odstrel starého pivovaru v Michalovciach. Šlo o náročnú demoláciu z toho dôvodu, že šlo o budovu v centre mesta, vedľa ktorej viedla hlavná cesta. "Museli kvôli nám zastaviť dopravu. Bolo to veľké divadlo. V okolí stálo mnoho nadšených divákov. Veď odstrel tak veľkej budovy sa každý den nevidí."

Zaujímavé boli i demolácie budov v košických železiarňach, komínov a časti areálu starej sladovne či tehelne v Zlatých Moravciach, rudných baní v Rudňanoch, kotolne v Ružomberku, viacero objektov vo Svite, či priemyselných komínov a mostov v Prešove. "Demolácia komínov a časti komplexu budov vo Svite bola zaujímavá svojou náročnosťou. Šlo o tri železobetónové komíny, z ktorých sme jeden odstrelili a ďalšie dva rozobrali rezaním. Boli vysoké sto metrov, nebola to teda žiadna sranda." Odstrel kotolne zase zaujal zaujímavou požiadavkou zo strany objednávateľa. Keďže sa neďaleko budovy nachádzala tlačiareň, nesmelo dôjsť k žiadnym seizmickým prejavom detonácie.

Priemyselný komín v Prešove bol takisto demolačným skvostom. "50 m vysoký komín sa nachádzal v priestore, ktorý bol ohraničený budovami a plotom. Museli sme teda dosiahnuť to, že padne presne medzi ne. Niekedy je to ťažké, dá sa to však zvládnuť. Mali sme už aj prípady kedy sme mali odstreliť komín s tým, že nepadne do žiadnej strany a ma sa jednoducho zosypať na miesto na ktorom stojí. Keď sa také niečo podarí, je to prenás dobrý pocit."

Najpodstatnejšou vecou pri odstreloch je však jednoznačne bezpečnosť. "Je to vec, na ktorú hľadíme najskôr. Pri odstreloch sa určí podľa tabuliek presná vzdialenosť, do ktorej nesmú stať žiadni ľudia." Zaujímavým javom je to, že takmer pri každej obhliadke objektu natrafia na bezdomovca. Ručia za to, že sa nikomu nič nestane. Musia teda riešiť i tento problém. "Je to veľmi častý jav. Takmer v každej opustenej budove prespávajú bezdomovci. Našou úlohou je vyviesť ich odtiaľ. Či už ide o nich, alebo o kohokoľvek iného, prvoradá je bezpečnosť."

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Celé Košice žijú v smútku

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári