Podľa ťukania loptičky o stôl usúdil, že počúva reportáž zo stolného tenisu

Nerobil si ťažkú hlavu z toho, že olympijský sľub našich športovcov do rúk prezidenta republiky skladal ako náhradník za Dominika Hrbatého, a že oblek na tú sviatočnú udalosť zdedil po ďalšom tenistovi Michalovi Mertiňákovi, ktorý do Pekingu nešiel. Ani z toho, že si slávnostnú reč nemal kedy natrénovať. "Dlho som o tom nepremýšľal, lebo iba deň predtým mi povedali, že budem skladať sľub. Trénovať som nemusel, lebo som to iba čítal, takže som to zvládol bez väčších problémov. Odsľuboval som svoje, a bolo hotovo. Mladá gymnastka ma iba doplnila: Tak sľubujeme!"

Tridsaťšesťročný surfista TU Košice Patrik Pollák bol už na svojej tretej olympiáde. Napriek tomu, že výsledkovo bola preňho najmenej úspešná (v triede RS:X skončil v konkurencii 35 pretekárov na 30. mieste), účasť na pekinskej regate radí medzi najväčšie zážitky vo svojej bohatej kariére. "S takou perfektnou organizáciou, aká bola počas pekinskej olympiády, som sa ešte nestretol. Boli to najkrajšie olympijské hry, na akých som štartoval. Dohnať Čínu je podľa mňa nemožné. Lepšie hry budú asi len vtedy, keď ich opäť zorganizujú Číňania. Aj keď sa niekde snažili tieto olympijské hry spolitizovať, nadšenie ľudí, s akým sa zhostili hier, určite nebolo politické rozhodnutie, to sa nedá rozkázať. Oni boli naozaj šťastní, že môžu svoju krajinu prezentovať pred svetom, a snažili sa ukázať ju v čo najlepšom svetle. Tešili sa, že môžu privítať ľudí a športovcov z celého sveta."

Taká atmosféra panovala aj v 700 kilometrov vzdialenom Qing-dao, kde boli situované jachtárske súťaže. Organizátori chceli ukázať svetu čarovný prístav, v ktorom sa bude bojovať o olympijské medaily. Ale príroda bola proti. Niekoľko týždňov pred štartom prvých rozjázd pokryli tretinu morskej plochy, na ktorej sa malo súťažiť, odporné zelené riasy. "Vraj preto, že veľa pršalo, a vďaka záplavám sa z vnútrozemia dostalo do mora veľké množstvo sladkej vody. Po zmiešaní s morskou vodou tam vznikla pre riasy doslova živná pôda. Ich množeniu napomáhalo aj teplo, ale príčinou bolo viac faktorov. Všetko sa začalo vtedy, keď som odtiaľ po trojtýždňovej príprave pred olympijskými hrami odchádzal," vraví slovenský windsurfista.

Na odstraňovanie následkov ekologickej katastrofy nastúpila armáda dobrovoľníkov, vojakov i civilistov, a aj keď tomu veril málokto, dejisku olympijských súťaží za pár týždňov prinavrátili takmer pôvodnú krásu. "No oni s tými chaluhami bojovali počas celej olympiády. Každý deň po skončení súťaží vyrážali na more rybárske člny, aby sťahovali znovu sa objavujúce riasy. Dokonale vyčistiť more sa im však aj tak celkom nepodarilo. Bol to dosť veľký problém."

Organizátori pripravovali pretekárov na to, že počas dvoch olympijských týždňov fúkať nebude. Ale realita vyvrátila všetky prognózy. "Tvrdili, že to bude slaboveterná regata, ale my sme tam zažili všetko. Bezvetrie, slabý vietor i silný vietor, keď sa na mori tvorili aj dvojmetrové vlny. Ale to sú ozajstné jachtárske podmienky. Istým spôsobom je to nebezpečné, no to je jachting. Na veľkých vlnách je to ťažšie, ale pre jachtára je to výzva. Pre mňa to bol však trochu hendikep, prísť z rovnej vody na Domaši na rozbúrené more. Aj keď nemôžem povedať, že som ešte extrémne vlny nikdy nezažil."

Medzinárodná federácia windsurfingu sa snažila vytvoriť pre všetkých účastníkov olympijskej regaty rovnaké podmienky. Každý z pretekárov vyfasoval pred súťažou rovnaký plavák, na ktorom boli povolené iba minimálne úpravy. "K tej, čo som spravil ja, boli nejaké pripomienky, ale napokon mi to povolili. Na olympiádu vyrobili sériu tristo kusov surfov, a po spriemerovaní vybrali tie, ktoré mali minimálne rozdiely. Bol to iný plavák, na aký som bol zvyknutý. Ten, na ktorom som jazdil predtým, mi vyhovoval viac. V Číne som sa nadrel najviac, a dopadol som najhoršie zo všetkých olympijských štartov..."

Jeho odhad, že by mohol skončiť niekde medzi 25. a 32. miestom, bol správny, aj keď jeho trénerovi Dušanovi Vanickému sa vraj snívalo aj o prvej desiatke... "Myslím, že som mal na to 25. miesto, aj mi to celkom išlo, ale chýbalo mi viac šťastia. Potreboval som sa chytiť v nejakej rozjazde. Keby som skončil na pätnástom, alebo aspoň na dvadsiatom mieste, išlo by to jednoduchšie. No nepodarilo sa mi to. Určite sa však preto nezastrelím. Ale môžem povedať, že v takej vyrovnanej súťaži som rozhodne nebol iba do počtu."

Buchol do Japonca,

visel na bójke

V žiadnej z desiatich rozjázd sa však slovenský suchozemec neprebojoval do prvej dvadsiatky, najlepšie mu vyšla piata, keď jeho meno figurovalo na 23. priečke v celkovom poradí. "Viac mi vyhovuje slabý vietor, ale tentoraz, paradoxne, mi to lepšie išlo v silnom." Nebyť nepredvídanej kolízie s istým Japoncom a nekonečného "mojkania sa" s bójkou, ktorá sa mu priplietla do cesty, mohol doplachtiť aj na lepšej pozícii. "Ja som chytil vlnu, ten Japonec nie, tak sme išli proti sebe, a jemne sme sa ťukli. Vraj to bola moja chyba." A keďže nechcel riskovať diskvalifikáciu, poslušne si odkrúžil trestné "kolečko". "Čo bol v tom silnom vetre dosť veľký problém." V ďalšej nádejne sa vyvíjajúcej rozjazde ho silný prúd hodil na bójku, a nejaký čas stratil, kým sa od nej odlepil. "V takom silnom prúde nemám možnosť trénovať, takže keď som pred ňou spomalil, tak ma na ňu hodilo, a dlho som sa z nej nemohol dostať."

Triedu RS:X síce vyhral úradujúci majster sveta, Francúz Julien Bontemps, a podľa Patrika úplne zaslúžene, ale poradie za ním sa v priebehu regaty často menilo, ďalší favoriti nemali vôbec na ružiach ustlané. "Napríklad vicemajster sveta skončil až šestnásty. Číňan Wang Ai-Čen, ktorý skončil na ôsmom mieste, dokázal poraziť dvoch svetových šampiónov, čím len potvrdil, že v Číne nastal obrovský jachtársky boom. Baba, tiež surfistka, dokonca získala pre Čínu prvé olympijské zlato v histórii. Na plachetnici, v triede ´laser´, pridala jej krajanka bronz."

Patrik žasol, ako to v Qing-dao (vraj v menšom, provinčnom, iba osemmiliónovom meste) vyzeralo. "Taký veľkolepý prístav som nevidel nikde na svete. Hotel bol priamo na brehu, do lodenice a stanu, kde sme mali surfy, to bolo z izby iba päťsto metrov. Hotel, ubytovanie i strava boli fantastické. Kuchyňa bola vynikajúca, dokonca nám varili aj európski kuchári. Ja si v jedle nevyberám, pochutnám si na hocičom, ale pre mňa bolo hlavné, že som si nemusel variť sám, na čo som počas sezóny na cestách zvyknutý. Pretekári, ktorí nemali lekára ani fyzioterapeuta mohli, využívať miestne služby. Mne sa o takých podmienkach môže iba snívať."

Aj keď jachtári mali už tradične svoje súťaže trochu od ruky, trojnásobného slovenského olympionika mrzí, že do Qing-dao sa náš televízny štáb vôbec neunúval. Hoci sa tam kameramanom núkali nádherné zábery. "Na mňa sa úplne vykašľali. Snímaná kamerami bola iba trať ´A´, ktorá je blízko brehu, ale keďže my sme na nej jazdili iba raz, neboli sme v záberoch televízie. Bol som však prekvapený, koľko divákov sa chodilo pozerať na jachtárske súťaže priamo do prístavu. Bolo tam veľké, vari kilometer dlhé mólo, ktoré bolo vždy obsypané divákmi. Toľko veľa ľudí som na jachtárskych pretekoch ešte nikdy nezažil. Každý deň tam bola kopa Číňanov, ktorí fandili najmä svojim, ale povzbudzovali každého, keď vchádzal alebo vychádzal z vody."

Čína do-to-ho!

Pre organizátorov, zvyknutých na veľké vzdialenosti, nebolo tých 700 kilometrov medzi Qing-dao a Pekingom žiaden problém. "Pre športovcov, ktorí sa chceli zúčastniť otváracieho či záverečného ceremoniálu olympiády, vybavili letenky a našli ubytovanie v pekinskej olympijskej dedine. Potom nás opäť naložili do autobusu, a letecky dopravili späť. Ten ceremoniál bol pre mňa fantastický zážitok. Niektorí naši hundrali, že musia v tom teple stáť a čakať, kým sa naša výprava dostane na plochu olympijského štadióna, ale ja by som bol ochotný potiť sa v takej úžasnej atmosfére kedykoľvek. Vôbec mi nevadilo, že sme najskôr museli čakať v gymnastickej hale, a potom sme pomalým krokom pochodovali vari kilometer a pol k štadiónu. Rozhodne to stálo za to, aj keď sme z programu, ktorý tam až do nášho nástupu prebiehal, nevideli nič."

Veľa toho Patrik nevidel ani z iných súťaží, pretože jachting patrí na olympiáde medzi najviac vyťažené športové odvetvia. "Najmä pre tú veľkú vzdialenosť sa ani nedalo uvažovať, že by som sa mohol pozrieť aj na iné športoviská. Takže, okrem ´Vtáčieho hniezda´, kde som bol počas otváracieho i záverečného ceremoniálu, som sa nedostal nikde. Až po večeroch som si mohol vychutnávať olympiádu aspoň v televízii. I keď, kým som sa dostal na hotel, tak už vysielali iba bedminton, pozemný hokej či basketbal..."

Olympiáda sa vysielala všade. Kto nezohnal lístok, alebo nemal čas na televíziu, počúval ju v rádiu. "Tak som musel s jedným taxikárom v aute počúvať reportáž zo stolného tenisu. Teda, aspoň si myslím, že to bol stolný tenis, lebo z komentára reportéra som nerozumel nič. Usúdil som tak podľa toho, že bolo počuť údery rakety a ťukanie loptičky o stôl. A keďže diváci zakaždým jačali, tušil som, že hrajú Číňania."

Sadnúť si do auta s čínskym šoférom je vraj vždy trochu nebezpečné. "Pre nich sú totiž pravidlá cestnej premávky vec úplne neznáma. Dopravné značky sú v Číne celkom zbytočné, lebo nikto sa podľa nich neriadi. Oni asi naozaj presedlali iba nedávno z oslov rovno do áut," uškŕňa sa košický svetobežník.

Aj preto mu odporúčali, aby radšej využíval oficiálnu olympijskú dopravu. Na ovplyvnenie taxikára, aby ho doviezol na správne miesto určenia, by bolo "Čína do-to-ho!", a počítanie do troch, čo sa tam Patrik z čínštiny stihol naučiť, asi veľmi málo. "Džonguo džao! Doslovný preklad znie vraj ´dodaj plynu´, ale pre Číňanov je to ´Čína do-to-ho!´"

Ten pokrik, znejúci na každom športovisku, mu možno raz vyfučí z hlavy, ale pekinskú olympiádu mu budú navždy pripomínať plyšoví maskoti, ktorých si odtiaľ priviezol. "V olympijskej dedine bola oficiálna predajňa, kde sa dali kúpiť. Mal som v pláne povymieňať si aj zopár odznakov, ale s tými desiatimi, ktoré nám doma dali, som veľa vody nenamútil."

Bohuš MATIA

Autor: Oslobodený, prepustený

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári