Keby mala ostré lakte, skúša to na Broadwayi
Jedným z hostí na koncerte Interface 2008 bola počas uplynulej nedele aj muzikálová speváčka a herečka Vanda Konečná. Je síce rodáčkou z Prešova, no v Košiciach strávila 13 rokov počas štúdií na konzervatóriu a aj potom, keď nastúpila do tunajšieho divadla. Niekoľko rokov však už žije v Prahe, medzičasom sa vydala a narodila sa jej dcérka. Počas zvukovej skúšky pred koncertom si našla čas na to, aby prezradila, čo má nové a ako sa jej v Prahe darí.
"Do Košíc chodievam pravidelne, hlavne počas plesovej sezóny a veľmi rada. Vždy však, keď sem prídem, ak som doslova na roztrhanie," smeje sa. "Volajú mi všetci známi, ktorých tu mám a chcú sa so mnou vidieť, takže ak sa to dá, tak podľa možnosti chodím do Košíc v ilegalite. Ale keď niekto vycapí po Košiciach niekoľko obrovských plagátov a dá tam veľkými písmenami moje meno, tak som v keli a nie v ilegalite. Hehe. Potom mi volajú kamarátky a vydieračsky sa ma pýtajú, či sa na nich znovu vykašlem, alebo si konečne na ne urobím čas. Ja by som rada, ale niekedy to jednoducho nejde..."
Aj keď pochádza z Prešova, vlastne sa už do tohto mesta ani nevracia. "Všetkých som si totiž nasťahovala do Prahy. Hehe. Aj mamu, aj sestru, aj kamarátky. Nie žeby som do toho niekoho nútila, ale napríklad jedna kamarátka tu prišla o prácu, tak jej vravím, skús to v Prahe, tu je veľa možností. Poslala pár žiadností, išla na pár pohovorov a nakoniec ani nevedela, čo si má vybrať... Praha ponúka naozaj veľa príležitostí. Aj pre mňa je to ideálne mesto. Neťahá ma to ani na východ do Košíc ani na západ do Ameriky. Praha bola v mojom prípade láska na prvý pohľad. Nie ako Bratislava. Naše hlavné mesto doslova neznášam..."
Do Prahy sa zaľúbila na prvý pohľad, do Košíc to však bolo až na druhý... "Ja som vlastne do Košíc prišla z donútenia, lebo moja mamka chcela, aby som šla na košické konzervatórium študovať muzikálový spev. Po chvíli som sa tu však cítila ako doma, rýchlo som si zvykla. Našla som si priateľov, urobila som zázemie. V podstate sa dá povedať, že jediní ľudia, ktorí ma v Košiciach nemali radi, boli moji bývalí frajeri, s ktorými sme sa rozišli v zlom. Ale s tým nič nenarobíte. Hehe. No a keď som mala 22 rokov, tak ma režisér Jožko Bednárik začal lákať do Bratislavy a Prahy. Nechcela som ísť. Pýtala som sa - načo? Veď tu mám všetko, čo potrebujem. Zázemie, dobrú robotu. Lenže nakoniec som šla - neviem, možno som to mala vpísané v osude..."
Teraz je vďačná, že do Prahy odišla. Dostáva ponuky do vydarených muzikálov, najnovšie sa chystá skúšať titul Adela ešte nevečerala a mala by sa pustiť aj do nakrúcania českého historického seriálu. "Samozrejme, že nič nie je ideálne, ale vôbec nerozmýšľam nad tým, že by som šla niekam inam. Veď nakoniec - kam? Do New Yorku? Nikdy som nemala široké lakte. Keby som ich mala, tak to skúšam na Broadwai. Ale čosi také nemám v génoch a ani v povahe. Ja si dokážem svojou prácou slušne zarobiť na živobytie a to mi stačí. Viac nepotrebujem. Nikdy mi nebolo ľúto, že tie široké lakte nemám. Práve naopak, je mi ľúto tých speváčok, ktoré idú za úspechom za každú cenu. Na jednej strane im to prinesie lesk a slávu, ale na druhej strane stratia súkromie, musia čeliť intrigám a útokom bulváru."
Na bulvárne články plné klamstiev a poloprávd sa vraj zvyknúť nedá. "Pokiaľ na to človek nemá žalúdok, aby sa cez to vedel preniesť, tak sa to nenaučí. Buď to v ňom je a nevšíma si to, alebo to v ňom nie je. Ja našťastie nemám s bulvárnymi novinármi veľa zlých skúseností, lebo mne dajú realatívny pokoj. Iste, občas sa nájde nejaká ´potvora´, ktorá to skúša všemožnými cestami, ale naučila som sa pár fínt, ako si poradiť. Napríklad som však ani nečakala, že nechajú moju svadbu alebo pôrod bez povšimnutia ako čisto moju súkromnú záležitosť..."
Dcéra Laura má už dnes dva a pol roka. "Z javísk som zišla v šiestom mesiaci a vrátila som sa na ne po pol roku, keď mala Laura tri mesiace. Nevedela som totiž bez divadla vydržať. Všade som ju nosila so sebou vo zvláštnej kapse, takže sme vyzerali ako také opičky. Hehe. Nuž alebo bojím sa, že sa na nej už teraz začína prejavovať, že je ´divadelné decko´. Asi z nej bude herečka, aj keď ja sama ju od toho budem všemožne odrádzať... V konečnom dôsledku ju však nechám, nech si robí, čo chce. Je to moje slniečko, myslím, že ten vek, v akom je ona, je ten najkrajší pre matku. Už rozpráva jedna radosť, i keď občas netuším čo... Ešte stále ju kojím - moje prsia si pomenovala, jedno je cici a druhé mici... Hehe."
Keďže jej prvé dieťatko robí veľkú radosť, nebránila by sa ani druhému. "Ja by som brala aj hneď, len manžel je proti. Povedal, že jedno by stačilo. Hm, žeby som šla hľadať genetický materiál inde?," dodala so smiechom.
kid
Autor: Oslobodený, prepustený
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
