nechýbajú v komore azda ani jedného z nás a my sme boli zvedaví, ako sú na tom so zaváraním známi Košičania.

Moderátorka a redaktorka televízie Markíza Anna Lemesányiová má rada kompóty, ale lečo neznáša

Na sladkokyslých uhorkách by dokázala vyžiť celú zimu

Moderátorka a redaktorka televízie Markíza Anna Lemesányiová nepatrí medzi tie ženy, ktoré s dozrievaním prvých plodov na záharade už špekulujú, čo a ako zavariť, rozmýšľajú, aký nový recept vyskúšať tentoraz... Skôr sa spolieha na to, že má na domáce kompóty, džemy i nakladanú zeleninu výborného ´dodávateľa´ - svoju mamičku.

"Nedá sa povedať, že zaváraniny priam zbožňujem," priznala sa nám Anka. "Ak mám pravdu povedať, tak mám rada len niektoré. Napríklad také lečo priam neznášam, ale zato na nakladaných sladkokyslých uhorkách by som vyžila celú zimu. Ako prílohu k mäsu zas často v zime jedávame sladké kompóty - čerešňový, hruškový a marhuľový. V rebríčku naj tieto dobroty jednoznačne vyhrávajú." Niektoré zaváraniny používa aj pri varení či pečení. "Slivky pooužívam na slivkové knedlíky, niekedy aj tvrdšie marhule. Inak zaváraniny majú v mojom jedálničku hlavne postavenie prílohy k jedlu."

V niektorých rodinách sa nájdu špeciálne recepty, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu. "U nás to tak nie je. Žiadny špeciálny recept som nepostrehla. Mne sa zdá, že je to také bežné konzervovanie ovocia a zeleniny ako kdekoľvek inde. Ja sama som doma zatiaľ nezavárala. Doposiaľ to vždy bola mamina doména. Občas jej však pri tom samozrejme pomáham, ale iba tak ´občumujem´, ´koštujem´ a odkladám do regálov." Nakoniec, aj to sú dôležité veci... "Je ale pravda, že už minulého roku som si trúfla na jahodový a marhuľový džem, do varenia ktorých som sa pustila sama. A ono to bolo normálne chutné. Hehe. Fakt som z toho sama mala radosť. Pre veľký úspech som ´džemovala´ aj túto sezónu. Ako to dopadlo, poviem až v zime, keď ochutnáme. Ale verím, že to bude rovnaký úspech ako pred rokom," prezradila s úsmevom.

Tohto roku teda má za sebou varenie džemov, mame však pri zaváraní toto leto ešte neasistovala. "Nemám teda presný prehľad o tom, čo už zavarené je a na čo sa ešte mama chystá. Ale regály sú už takmer plné. Tuším práve prebiehajú prípravy na zaváranie slivák. A mám taký pocit, že sa opäť z toho ulejem. Tentoraz mám totiž pracovný aj víkend..."

Nájdu sa aj také zaváraniny, ktoré nie každý pozná a ktoré nám prídu divné, alebo nám jednoducho nechutia... "Slizké huby sa mi zdajú také nejaké divné. Ale je možné, že som neochutnala od tej správnej gazdinky. Skúšala som aj zavárané obrie fazule so zeleninou. Chutilo - to je síce pravda, ale pôvodný rebríček najlepších zaváranín a kompótov to neohrozilo," dodala so smiechom.

kid

Andrej Daňko chodieval prerieďovať zásoby

Za paprikou s červenou kapustou sa išiel zblázniť

Bývalý futbalový internacionál, dnes tréner, Andrej Daňko si spomína na časy, keď chodieval s manželkou k rodičom či svokrovcom pravidelne prerieďovať zimné zásoby. "Kým ešte žili. Voľakedy sa vždy na jeseň zaváralo, bolo to akési nepísané pravidlo v každej rodine. Samozrejme, v tradícii sme pokračovali aj my, najmä kvôli deťom. Spracovávalo sa väčšinou to, čo sa doma vypestovalo. Ale časy sa menia. Zavárať sme neprestali, ale už iba to, čo kúpime na trhu alebo v obchode. Keď si to totiž človek prepočíta, vyjde ho to možno aj lacnejšie, ako keď zeleninu a ovocie pestuje. Radšej si to zaobstaráme inak."

Základom zimných zásob aj u Daňkovcov bývala kyslá kapusta. "Tú mal každý veľmi rád. Spomínam si, ako sa o to otec vždy staral, nachystal veľký sud, a potom sám doň začal kapustu tlačiť. Až neskôr prišiel rad aj na nás, pravda, keď sme dlhšie do noci vytrvali. Kyslú kapustu som mal, a dodnes mám, veľmi rád, ale rovnako si pochutnám aj na nakladaných uhorkách či miešaných šalátoch."

No najväčšou pochúťkou bola preňho naložená paprika s červenou kapustou. "Za tým som sa išiel zblázniť, doslova som to zbožňoval. Tú papriku s kapustou som dokázal jesť s hocičím, ba chcel som ju aj ku kapuste na iný spôsob... Robila ju moja mama, a ten recept sa od nej naučila aj manželka. Vždy ju naložili do päťlitrovej fľaše. Pre mňa to bolo niečo špičkové. Samozrejme, ani dnes nechýbajú v našej špajzi zaváraniny, ale keďže doma sme väčšinou sami, nejdú už tak na odbyt. Aj preto, že s manželkou si sem-tam radšej zájdeme na obed do nejakej reštaurácie..."

mat

Karol Gumán musí byť poruke, keď sa tlačí kapusta

Gigant mal priemer 1,5 centimetra

Pýtať sa vo vzpieračskej rodine, či je na zimu dobre zásobená zeleninovými a ovocnými vitamínmi v akejkoľvek spracovanej podobe, je asi zbytočné. Karol Gumán, podpredseda Slovenského vzpieračského zväzu a funkcionár medzinárodnej vzpieračskej federácie, si vraj dokáže pochutnať na všetkom, či je to sladké, kyslé alebo i sladko-kyslé. "Je mi to úplne jedno, zjem všetko. Ku každému jedlu sa niečo hodí, či už je to nakladaná zelenina, huby alebo ovocný kompót. Našťastie, v našom rodinnom dome máme priestor na to, kde tie zaváraniny uskladniť, takže nie je strach, že by sa nám zásoby rýchlo minuli."

Recepty, ako si so zeleninovými a ovocnými produktmi poradiť, nosí v hlave manželka. "Je to jej záležitosť. Ona všetko vymýšľa, ako sa bude nakladať a zavárať, lebo je aj dobrá kuchárka. Veď varí pre vzpieračov..." smeje sa manžel. On musí byť poruke aspoň vtedy, keď sa tlačí kapusta. "Samozrejme, pretože mám najväčšiu silu, takže ja ju v sude utláčam. Kapustu nakladáme pravidelne raz za dva roky, to nám úplne stačí."

Gumánovci síce záhradku majú, ale prednosť dostávajú kúpené suroviny. "Pretože v našej záhrade je zakázané čokoľvek pestovať. Nikto z rodiny to totiž nevie, a priznám sa, ani k tomu nemám vzťah. Skúšali sme to, ale výsledkom boli len nejaké zmätky, ako napríklad kaleráb ´gigant´, o priemere jeden a pol centimetra. Ale zato bol dlhý pol metra... Tak sme radšej s tými pestovateľskými experimentmi zavčasu prestali. Radšej si na trhu nájdeme čerstvú zeleninu a ovocie, a doma to potom spracujeme."

O čo má K. Gumán väčšiu nechuť k hrdlačeniu vo vlastnej záhrade, tým má väčší apetít na produkty vypestované inde, ale spracované doma. "Konzumujem ich veľmi rád. Ale iba zriedkavo kúpené v obchode. Keď si totiž pomyslím, čo je napríklad okrem múky v takých párkoch, viem si predstaviť, čo môže byť trebárs v čalamáde. Preto má prednosť domáca výroba."

mat

Starostka Mária Birošová robí ovocné nutely

Lečo z lacnej zeleniny jej vydržalo iba týždeň

"U nás sme zvyknutí, že spracujeme prakticky všetko, čo záhrada a príroda dajú. Manžel síce trošku dudre, že sa furt v niečom džabem, pritom v obchodoch takmer všetko tiež dostať, ale ja tvrdím, že domáce je domáce. A tak pokračujem v tradícii, ktorú som odkukala od starkej a mamy," priznala starostka Poľova Mária Birošová ako po tieto dni najčastejšie trávi večery a víkendy.

Pred pár dňami dokončila černicový džem. Zo šľachtených černíc, ktoré im rastú v záhrade. "Hotové sú tiež nutely z jabĺk a slivák. Žiadne sladké, ale zdravé, prírodné. Teraz ešte nie, ale čo nevidieť určite budem mať práve na nutely koštovníka vnučku Vanessku. Z košických starostiek som prvá babička, ktorá sa môže popýšiť osemtýždňovou pokračovateľkou rodu, a dúfam, aj ďalším stravníkom na moje kompotové, džemové a ostatné výtvory."

Mária Birošová je gazdinka, ktorá sa snaží nielen všetko zužitkovať, ešte aj cibuľky a feferónky, ale pozor dáva aj na to, aby suroviny, práca, energie a peniaze nevyšli pri varení a zaváraní nazmar. Len raz sa jej stalo, že kúpila lacnejšie papriky a paradajky. Lečo vyzeralo po sterilizácii v poriadku, no vydržalo mu to len týždeň. Potom sa začalo kaziť a išlo do smeti. Odvtedy je kvalita, hoci aj za trošku drahšie peniaze, pri výbere a kúpe na prvom mieste. I v tomto prípade sa potvrdilo, že kto lacno kúpi, v podstate draho kúpi. Hotové výtvory, i keď M. Birošová na vojne nebola, sú v špajze poskladané ako vojenské komínky. Prehľadne, ale aj úhľadne.

lia

Marta Gyoriová pridáva do uhoriek hroznový list

Zavárať začala kvôli deťom a koláčom

Marta Gyoriová, predsedníčka Združenia židovských žien Ester, zvykne zavárať veľa. Aj ovocie ale aj zeleninu. "Tohto roku som už zavárala marhule, slivky, robila som aj džem a lekvár. Samozrejme, že som zavárala aj uhorky. Ja ich však robím trochu inak, ako väčšina slovenských žien. Na spodok fľaše totiž pridávam aj hrozienka, čo potom dodáva uhorkám jemnejšiu chuť a do fľaše dávam aj hroznový list. Potom tá fľaša aj veľmi pekne vyzerá," prezradila.

Tohto roku sa chystá zavárať ešte štipľavé baranie rožky, možno aj karfiol a celkom iste si zasterilizuje aj šťavu z hrozna. "Robím to z červeného hrozna, ktoré dám do odšťavovača. Šťavu potom prevarím a podľa toho, aké bolo hrozno sladké, tak pridávam alebo nepridávam cukor. Po prevarení šťavu dám do fliaš a ešte ju zasterilizujem. Je to veľmi dobré a zdravé. V zime človeku dobre padne takáto šťava. Môže sa používať ako sirup, alebo sa pije len tak, nezriedená. Veľmi dobre pomáha, keď má človek žalúdočné ťažkosti."

M. Gyoriová začala zavárať v čase, keď mala malé deťúrence. "Ono sa to nezdá, ale ak si človek doma zavára hlavne ovocie a robí si domáce džemy, tak to dosť odľahčí peňaženku. Hlavne vtedy, ak doma pečiete veľa koláčov. Ja napríklad do makového koláča dávam až tri fľaštičky džemov a keby som to mala kupovať, tak by to bol riadne drahý koláč... A to ani nehovorím o tom, že nech si kúpite akýkoľvek drahý a kvalitný džem, taký ako domáci nikdy nebude. Navyše kupované sú plné chémie, zatiaľčo doma si to môžete spraviť úplne bez konzervačných látok. Len treba vedieť ako na to a hlavne - poriadne sterilizovať. Potom sú všetky domáce zaváraniny zdravé a chutné."

Keďže sa do zavárania pred rokmi začala púšťať úplne sama, odkázaná bola len na vlastnú šikovnosť. "Riadila som sa receptami ale aj vlastnými nápadmi. No a či sa mi občas niečo pokazilo? Ani nie. Nepamätám si napríklad, že by mi bol prihorel lekvár alebo čosi podobné. Samozrejme, občas čosi vo fľaši skysne, ale to sa pritrafí aj skúsenej gazdinke." dodala.

kid

Autor: Oslobodený, prepustený

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári