MIROSLAV SAMBOR, miroslav.samborkorzar.sk
Ktovie, či bola historická budova Štátneho divadla Košice niekedy v minulosti svedkom toľkého smútku a bolesti ako včera. Počas poslednej rozlúčky so 14 obeťami nehody autobusu, ktorá sa stala ráno 7. septembra pri Gospiči v Chorvátsku, sa nedalo prehliadnuť mnoho užialených tvárí pozostalých, priateľov či známych tragicky zosnulých ľudí.
KOŠICE. Pietna a veľmi emotívna rozlúčka začala niekoľko minút po desiatej ráno, ale už dávno predtým sa pri divadle schádzali desiatky ľudí v smútočných odevoch.
Smútok, žiaľ a potoky sĺz
Na priečelí budovy viala čierna zástava, opodiaľ stála obrovská obrazovka, aby rozlúčku mohli sledovať aj okoloidúci obyvatelia mesta. Ďalšia, menšia, bola aj vo vstupnej hale divadla.
O pol desiatej zazneli z reproduktorov pri vchode do divadla smútočné tóny huslí a postupne zaplnilo sálu okolo osemsto ľudí.
Každému, kto uprel zrak na pódium, padol ihneď do očí dlhý stôl, prikrytý čiernym súknom. Stálo na ňom štrnásť bielych voskových sviec, pri trinástich aj fotografie obetí nehody, každá v pravom dolnom rohu s čiernou páskou. Štrnásta fotografia, portrét jedného z vodičov autobusu Pavla Poláka, chýbala.
Keď po desiatej zazneli smútočné tóny sláčikového orchestra, v sále sa ozvali prvé vzlyky. Pri skladbe Ave María už mnohí nedokázali zastaviť prúdy sĺz po lícach. Ešte aj vtedy prichádzali k pódiu ľudia a kládli naň kytice či vence.
O chvíľu neskôr primátor mesta František Knapík pristúpil k prvej sviečke na stole, zažal ju, pozrel na fotografiu zosnulého, postál v tichej piete a pokračoval takto až na koniec stola. Neskôr on i predseda KSK Zdenko Trebuľa v príhovoroch vyzdvihli vitalitu obetí, chuť do života, ako aj ich tragický skon.
Vyjadrili úprimnú sústrasť
"Nech táto rozlúčka nie je naplnená iba bolesťou, smútkom a beznádejou, ale aj milou spomienkou na zosnulých," uviedol F. Knapík.
Keď po doznení záverečnej skladby La crimosa z Rekviem od W. A. Mozarta, čiže asi po 90 minútach spoločnej rozlúčky, spadla na pódiu smútočná divadelná opona, primátor nám pre divadlom povedal: "Možno v týchto chvíľach ešte nevieme veľmi dobre prečítať posolstvo tej hroznej udalosti. Posledné dni boli naplnené smútkom a naozaj sme chceli urobiť všetko, aby sme čo najviac zmiernili žiaľ a bolesť pozostalých, postarali sa o tých, čo prežili. Budeme sa s tým určite ešte dlho vyrovnávať."
Rozlúčiť sa so zosnulými prišli mnohé známe tváre politického, kultúrneho či spoločenského života. Okrem iných aj exprezident Rudolf Schuster, bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan, predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková či vladyka Milan Chautur z Gréckokatolíckej eparchie sv. Cyrila a Metoda Košice.
"Keď sa človek zamyslí nad svojimi cestami a vníma, koľko ľudí hľadajúcich odpočinok alebo naplnenie svojich predstáv je na týchto cestách a prečo práve títo do cieľa nedošli, natíska sa otázka, prečo," zdôraznil M. Chautur. "V mori utrpenia je ťažké nájsť na každú otázku aj odpoveď. Ale jedno je isté. Tým, ktorí sú dnes tu, to stojí za zamyslenie. Lebo veľakrát sa až nezmyselne ponáhľame a neuvedomujeme si, že nielen sebe, ale aj mnohým iným môžeme ublížiť. Vyjadrujem svoju úprimnú sústrasť tým, ktorí teraz trpia a cítia veľký žiaľ."
Vodiči. Boli to správni chlapi
Medzi stovkami tých, ktorí včera prišli do divadla, boli aj bývalí kolegovia dvoch mŕtvych vodičov autobusu.
"Poznal som Janka Bartka i Paľka Poláka, ktorí tam zahynuli, veľmi dobre, jazdili sme spolu dlhé roky," zaspomínal si František Koľvek. "Boli to správni chlapi aj kamaráti. Pre nás autobusákov je to obrovská tragédia."
Jeho priateľ Imrich Gondoľa robil viac ako 40 rokov garážmajstra, pamätá si ešte, ako obaja zosnulí vodiči nastupovali do zamestnania. "Sledujem to od začiatku a nepáči sa mi, ako uvádzajú, že na autobuse vybuchla pneumatika. Janko Bartko mal 64 rokov a myslím si, že mu za volantom zlyhalo srdiečko."
Po skončení rozlúčky ešte dlho stáli mnohí Košičania pred divadlom a hľadeli na čiernu zástavu, vejúcu vo vetre. Zhodli sa, že mesto Košice a ďalší, ktorí sa na príprave pietneho aktu podieľali, ho zorganizovali veľmi dôstojne.
Včera v košickom krematóriu pochovali ďalšie obete nehody. O 13.00 hod. začal smútočný obrad 57-ročného MUDr. Ladislava Karasa, o hodinu neskôr 61-ročnej Věry Medveďovej, organizátorky a vedúcej zájazdu. Podľa našich informácií urnu s jej popolom by neskôr mali previezť do Česka, odkiaľ V. Medveďová pochádzala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
