ľahších." Nikomu sa nič nestalo, a tak s veľkým meškaním koncert nakoniec odohrali. No nervozita z nehody bola citeľná. Inokedy až éterický Valihora bol trochu nervózny a uponáhľaný. No to patrí k nepredvídateľným veciam. Jeden z najžiadanejších bubeníkov si napriek tomu našiel čas na rozhovor. Martin Valihora.

Pred koncertom ste mali nehodu. Aká bola a do akej miery ovplyvnila vaše hranie?

- Chvíľku som nevedel, čo sa bude diať, keď sa auto rútilo, ale potom sme pristáli a všetci boli v pohode. Áno, napätie doznievalo, ale hudba nás uniesla do svojich tajomných zákutí. Snažil som sa, a myslím si, že chlapci zahrali úplne nádherný výkon.

Pochádzate z hudobníckej rodiny, mama speváčka, otec basgitarista. Bol tento fakt dôležitý pre váš vývoj?

- Samozrejme, od malička som bol v muzikantskom prostredí. Ani si nepamätám kedy ma začala hudba oslovovať, pretože ma oslovovala od začiatku, automaticky a prirodzene. Ja hovorím, že na bicie som začal hrať ešte pred narodením. Tak som to cítil.

Aká dôležitá je pre vás reakcia publika? Cítite niekedy, že medzi vami a obecenstvom sa deje niečo výnimočné?

- Preto to robíme. Aby to prebehlo medzi nami, publikom a niečím vyšším čo je nad nami. Keď zafungujú tieto tri veci v spoločnej emócii, alebo cítení a spoločnej energii, je to významné pre nás všetkých. Nepodarí sa to úplne na každom vystúpení, hlavne v začiatkoch, keď sa ľudia vyvíjajú ako hudobníci. K tomu sa človek musí dostať ako muzikant. Ale človek má robiť všetko pre to, aby sa aspoň chvíľkami taký moment objavil na každom koncerte, keď nie na úplne všetkých.

Bolo príčinou toho, že ste ako šesťnásťročný podľahli tvrdým drogám, to že ste boli priskoro úspešný?

- Aj po 12 rokoch sa ma na to každý pýta, aj keď teraz už je úplne iná doba. Nemyslím si, že som bol úspešný, v šestnástich som začal hrávať, mal som tú možnosť dostať sa do muzikantských súvislostí. Myslím si keď, že keď sa človek vrhne do nejakých problémov, napríklad do drogových, za ktoré zamení svoju realitu a nejako odíde od seba a svojich rozhodnutí, tak to má ďalekosiahlejšie predvývojové obdobie. Čiže ja si myslím, že toto je otázka rôznych iných vecí. Určite to súvisí aj s tým, že som už od veľmi mladého veku bol voľne v spoločnosti tak zaangažovaný, že som mal veľa možností a nie vždy som vedel zodpovedne odhadnúť ten spôsob ako s nimi naložiť. Ale tých dôvodov je tam určite viac.

Aký máte v súčasnosti vzťah s Rišom Müllerom? Po tohtoročnom vystúpení sa na neho zosypala znôška kritík.

- My sme spolu komunikovali v období jeho platne 44, odvtedy sme prerušili úplne kontakt. Prvýkrát odvtedy som ho videl hrať na Pohode a myslím si, že prechádza ťažkým obdobím a určite v takom období je podstatné aby mal okolo seba ľudí, ktorí ho podržia a hlavne šťastie v tom, aby sa to v ňom udialo tak, aby sa vrátil späť a vedel veci sám zvládať.

Ako sa vám žije v New Yorku? Ako často ste doma, keď neustále cestujete?

- V súčasnosti žijem v New Yorku a v zahraničí len vtedy keď pracujem, posledné dva-tri roky. Kvôli rodine som sa vrátil späť sem a snažím sa byť každý voľný čas doma, z rodinných dôvodov. Stále som tam, keď hrám a máme koncerty, čo je naposledy každý mesiac. Takmer každý mesiac som v New Yorku, stále tam mám svoj byt a zázemie. Som však na každom kontinente, cestujem hore-dole.

Dáva vám manželka a malá dcéra zázemie? Ako sa vám darí zladiť úspešnú hudobnú kariéru s rodinným životom?

- So Saškou, mojou priateľkou, máme osemnásťmesačnú dcérku Viktóriu. Je to ťažké. Je to ťažké nielen preto, aby sa človek dokázal venovať rodine, ale aby si zariadil taký stav, ktorý mu umožňuje potom venovať sa vyslovene rodine a investovať aj do týchto vecí. Je ťažké odpútať sa od toho stresu a návalu, v mojom prípade všetkých tých vecí, ktoré nesúvisia len s muzikou, aj s celým tým životom okolo a zaneprázdnenosťou. Aby človek dokázal byť k dispozícii, a nielen sedieť, byť roztržitý, dvíhať telefóny, vybavovať a potom rýchlo hrať, a rýchlo utekať tam a rýchlo utekať tam. Je to náročné, snažím sa hľadať cestu, aby som to skvalitnil. Na druhej strane človek sa musí snažiť, aby bol niečím zamestnaný, lebo potrebuje uživiť rodinu. Materiálna stránka tejto doby tlačí.

Sledujete slovenskú hudobnú scénu? Páči sa vám z nej momentálne niečo?

- Komajota sa mi páčila už keď som bol v porote Talent Night v Košiciach a páči sa mi aj Lavagance.

Krátko po vystúpení na tohtoročnej Pohode zomrel Hiram Bullock, svetoznámy jazzový gitarista. Poznali ste sa?

- Neviem či som sa s ním konkrétne rozprával alebo som si s ním podal ruku, ale stretol som ho v klube v New Yorku. Myslím, že sme spolu prehodili len zopár slov, nepamätám sa, ale podstatné je, že taký priamy kontakt nebol, nehrali sme spolu. Ale vnímal som ho veľmi blízko a veľmi súčasne, tým že fungoval aj tu. Prechádzali sme okolo seba, keď sme sa stretli ako muzikanti, registrovali sme sa, teda ja jeho určite.

Pracovali ste a pracujete na rôznych projektoch. Ktorý projekt je najautentickejší?

- Ťažko povedať. Waking Vision je kapela, s ktorou som prežil veľmi veľa a osobne mi veľmi veľa dala. Jednoducho nejde o projekty, ale o moment, ktoré človek zažije. Ten zažívam so všetkými muzikantmi, nie každý deň, ale tých momentov mám vo svojom živote asi desať takých, ktoré ma posúvajú ďalej.

Na Slovensku ste spolupracovali s mnohými zvučnými menami. S kým najviac ladíte?

- Momentálne ani neviem. S Oscarom Rózsom spolupracujeme, máme spolu kapelu The Universal Cure, veľmi rád hrám aj so slovenskými jazzovými muzikantmi, s Marcelom Palonderom, Anitou Soul atď. Rád hrám.

Je americká skúsenosť pre mladého hudobníka zásadná?

- Je absolútne zásadná. Tam je ten vývoj hudobný na veľmi vysokej úrovni a konfigurácia informácií, ktoré tam človek dostáva je autentická a veľmi priama. A človek rastie aj v otázkach toho, čo počuje a v ďalšom hudobnom výbere, vkuse, ktorý sa cibrí vývojom. Dokáže rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé.

Hrávate s vychytenou jazzovou klaviristkou Hiromi. Aká je a ako sa s ňou spolupracuje?

- Zamestnáva ma to veľmi. Je to v súčasnosti, za posledných päť rokov, veľmi silné zamestnanie.

PROFIL:

bubeník a perkusionista

narodil sa v roku 1976 v hudobníckej rodine

študoval na prestížnej Berklee College of Music v Bostone

s partnerkou Alexandrou Orviskou, známou z Vyvolených, má dcéru Viktóriu

žije striedavo na Slovensku a v New Yorku

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári