seminárny. Krátko po 15.00 hod. v ňom začala zádušná ekumenická bohoslužba za 14 obetí autobusového nešťastia v Chorvátsku.
KOŠICE. Asi hodinu pred začiatkom bohoslužby prichádzali k chrámu desiatky ľudí, väčšina z nich odetá v smútočnej čiernej farbe. Boli to pozostalí, príbuzní, priatelia a známi žien a mužov, ktorí nečakane a o to bolestnejšie zahynuli skôr, ako dorazili do cieľa.
"Bože, prečo?" pýtal sa muž
V kostole boli emócie a nevýslovný žiaľ priam hmatateľné. Pri stĺpe so sochou svätca stál muž v tmavom obleku, ktorý si neprestajne utieral slzy a vzhliadal ku klenbe svätostánku, ako keby sa pýtal: "Bože, prečo?" Na otázku, koho mal v nešťastnom autobuse, iba slabým hlasom odvetil: "Bola tam moja švagriná..." Vzápätí sa mu zlomil hlas a zalial ho ďalší prúd sĺz.
Plakali a vzlykali aj mnohí ďalší. Ich slzy vpíjali stránky otvorených modlitebných knižiek, ktoré držali v rukách. Pri úvodnom speve Zboru sv. Cecílie z Košíc sa vo chvíli, keď zazneli prvé slová časti Kyrie skladby Requiem od W. A. Mozarta, chvíľami zdalo, že plačú aj sochy svätých v kostole.
"Keď nám niečo chýba, sme smutní, ba i plačeme. Po tragickej autobusovej nehode nám chýbajú štrnásti spoluobčania. Smútok a plač je preto niečo charakteristické pre mnohých tých, ktorí majú cit, spoluúčasť," povedal hlavný celebrant bohoslužby František Katriňák, rektor Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach.
Boli plní vitality a plánov
Ekumenickej bohoslužby, ktorú celebrovali kňazi rímskokatolíckej, apoštolskej cirkvi, Cirkvi bratskej, pravoslávnej, reformovanej kresťanskej, Cirkvi československej hustitskej, gréckokatolíckej a evanjelickej sa zúčastnili okrem iných aj veľvyslanec Chorvátskej republiky v SR Tomislav Car, minister zdravotníctva Richard Raši, primátor mesta František Knapík či prezident U. S. Steel Košice George Babcoke.
"Boli plní vitality, plánov," zdôraznil vo svojom príhovore Jaroslav Széles, kňaz reformovanej kresťanskej cirkvi. "Chceli si odddýchnuť, nabrať nových síl. Stačila jedna sekunda a život cestujúcich do Chorvátska sa radikálne zmenil. Smúti Slovensko, smúti rodina, smútia Košice. Za tými, ktorých život tak náhle vyhasol."
V seminárnom kostole plakali ženy, muži, skôr i neskôr narodení Košičania. A to nielen v prítmí chrámu, ale aj neskôr, na chodníku pred ním.
"Chodievala som s tými ženami cvičiť. Boli to vynikajúci ľudia, najmä Věrka Medveďová, ktorá tam zomrela s ostatnými," povedala nám so zvlhnutými očami Juliána Kožárová z Košíc. "Tohto roku ma veľmi prosili, aby som išla s nimi, ale odmietla som. Stále neviem prečo, ale bol to akýsi zvláštny pocit, ktorý ma odrádzal od zájazdu. Je to čosi strašné."
Prišli o priateľku od detstva
Podľa Elemíra Šolca, profesora jedného z košických gymnázií, v autobuse mali s manželkou blízku priateľku, ktorá zahynula. "S manželkou sa poznali od malička," uviedol E. Šolc. "Spolu sme chodili na koncerty, pred týždňom sme boli na výlete v Maďarsku. Ani vo sne by nám nenapadlo, že ju vtedy vidíme naposledy. Nádej, že prežila, sme mali až dovtedy, kým nezverejnili zoznamy obetí. Je veľmi ťažké prijať to. Bola to pani Eva Švidroňová."
T. Car, po tom ako vyšiel z kostola po skončení ekumenickej bohoslužby netajil, že ju považuje za veľmi decentnú a srdečnú.
"Bola to veľmi smutná nedeľa (deň havárie - pozn. red.) nielen pre Slovensko, ale aj pre Chorvátsko," povedal nám veľvyslanec T. Car. "Nešlo iba o profesionálnu či humanitárnu pomoc z našej strany, ale aj o celkové cítenie našich občanov."
V Dóme sv. Alžbety bude v pondelok o 18.00 hod. zádušná svätá omša za obete tragického nešťastia, celebrovať ju pravdepodobne bude Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
