Robí úkony ako zdravotná sestra, aj tak je pre mnohých pán doktor

Zdravotná sestra je povolanie, ktoré už vo svojom názve prisudzujeho jeho vykonávanie nežnejšiemu pohlaviu. Ženy v bielych alebo bielozelených rovnošatách vidí každý z nás odmalička. Či už v reálnom živote v ordinácii lekára, alebo v televízii. Najmä v minulosti bolo nemysliteľné predstaviť si v úlohe zdravotnej sestry chlapa. Dnešná moderná doba však spôsobuje to, že aj takýto úkaz prestáva byť nevšedným. Jedným z košických zástupcov mužského pohlavia, ktorí majú v pracovnej zmluve popis pozície "zdravotná sestra" je 35-ročný Nandy Mohnyanszkí z Moldavy nad Bodvou.

Nandy odmalička túžil po tom, že bude pracovať v oblasti medicíny. "Stále som chcel byť zverolekárom. Ako som dospieval, moja túžba sa preorientovala skôr na prácu s ľuďmi a chcel som byť klasickým lekárom." Tento sen sa mu nesplnil kvôli vtedajšiemu režimu. Na zdravotnú školu ho kvôli problému, ktorý nechce špecifikovať, nevzali. Študoval teda na strednej škole ekonomického zamerania, čo s jeho budúcim povolaním nemalo nič spoločné.

"Po skončení strednej školy som si dal prihlášku na medicínu, no nevyšlo to. Nebolo to raz, ani dvakrát. Usúdil som teda, že osud zrejme nechce, aby som sa tým lekárom stal." Pokračoval teda nadstavbou na Zdravotnej Škole sv. Alžbety v Košiciach. Po získaní kvalifikáci "zdravotná sestra" ešte pokračoval v štúdiu na Katolíckej Univerzite v Ružomberku v obore ošetrovateľ. "Dnes sú iné podmienky ako boli kedysi. Mať vysokú školu je podmienkou pracovného postupu. Kedysi mohol záujemca robiť zdravotnú sestru aj po skončení strednej školy. Dnes, pokiaľ nemá čo to odskákané, na ´výške´ nemá šancu." Nandy tak získal titul magister a na Vysokej Škole sv. Alžbety si dorobil atestáciu, ktorá ho oprávňuje používať superlatívum, že je špecialistom v obore.

Na zdravotnícku nadstavbu má Nandy len dobré spomienky. Keď si podal prihlášku vraj sa ani nečudovali. "Je tam totiž viacero oborov ako masérstvo, či ošetrovateľstvo, ktoré študujú aj muži. V obore zdravotná sestra som však bol jediným." Obavy mal iba z toho, či školu zvládne. Tým, že šlo o jediného muža na celom odbore, mu totiž profesori venovali viac pozornosti ako ostatným. "Je to práca, na ktorú sa hodia viac ženy. Preto ma často skúšali a boli zvedaví, či budem zvládať praktickú časť štúdia. Napokon som však obstál."

Spolužiačky jeho prítomnosť tešila. Boli rady, že majú medzi sebou chlapa, ktorý pre nich predstavoval príjemné spestrenie. "Nejako extrémne ma nebalili. Veď na to ani nevyzerám," hovorí so smiechom. Priznáva však, že k nejakým flirtom došlo. To, že trávil celé dni v čisto ženskej spoločnosti, mu nevadilo. "Niektoré predmety sme mali spojené s odbormi, na ktoré chodia aj muži. A ak sme niekedy šli so spolužiačkami von, brali si sebou priateľov. Stretával som sa teda aj s mužskou časťou populácie." Ženská hašterivosť a prílišná "verbálna aktivita" mu však sem - tam vadila. "U žien je špecifikom to, že sa radi rozprávajú do hĺbky, navyše často o tom istom dookola. Okrem toho vedia byť aj riadne zákerné. Omnoho viac ako chlapi. Z tohto pohľadu mi teda niekedy čisto ženská spoločnosť trochu vadila."

Podľa Nandyho sú však ženy v každom aspekte života rovnocenné mužom a vraj sa vedia baviť niekedy lepšie ako muži. "V dnešných časoch nie je vôbec raritou, keď ide partia dievčat na pivo. S tým som problém na škole nikdy nemal. Spolužiačky mi dokázali nahrádzať mužskú spoločnosť." Posmešky si vraj počas štúdia nikdy od nikoho nevypočul. Ani nemal od koho. Von chodil so spolužiačkami a v škole bolo chlapcov celkovo málo. Budova školy dokonca disponovala len spoločným sociálnym zariadením. Nikdy sa však čudne necítil.

Jeho rodina a okolie neboli z cesty, na ktorú sa vydal vôbec šokovaní. Vedeli, o čo sa už odmalička zaujíma a viacmenej ho v tom podporovali. Niektorí kamaráti sa síce čudovali nad tým, že ide robiť pre chlapa tak nezvyčajnú prácu, no keď videli, že ho to robí šťastným, nenamietali. "Rodičia boli trochu rezervovaní. Stále chceli, aby som sa stal lekárom. Už si však na to zvykli a sú radi, že majú syna, pracujúceho v oblasti medicíny."

Zdravotnou sestrou neplánoval ostať. "Školu som vyštudoval len preto, aby som mal prácu, ktorá ma zaujíma a popri ktorej budem skúšať dostať sa na medicínu. Napokon sa mi však táto práca zapáčila a robím ju dodnes." Drží sa jej aj kvôli svojmu nutkaniu pomáhať ľuďom. S obľubou hovorí, že by túto prácu dokázal robiť aj za polievku. Pripomína však, že sa sna stať sa lekárom stále nevzdal.

V roku 1996 nastúpil do práce vo FNLP. "Spočiatku som chcel pracovať ako inštrumentátor na operačnej sále. V tom čase však táto pozícia nebola voľná. Chceli ma priať a tak ma dali na post zdravotnej sestry na ARO." Kolegyne neboli z chlapského prírastku v kolektíve prekvapené. Nandy totiž na tomto poste striedal svojho predchodcu, tiež muža.

O jeho služby mali eminentný záujem. Mužské zdravotné sestry totiž majú oproti ženským kolegom mnoho výhod. "Chlap dokáže vykonávať viac najmä tých ťažších prác. Výhodu mám najmä pri úkonoch, kedy treba pacientov dvíhať a podobne." Možnosť kariérneho postupu však stojí na strane žien. Vedenie každej nemocnice totiž pri práci zdravotnej sestry automaticky uprednostňuje ženy. "Je to zrejme prirodzené, keďže vedenie sa väčšinou skladá z chlapov, ktorí prirodzene inklinujú k ženám. Ďalšou nevýhodou je, že som v absolútnej menšine. Pri ženách si treba v istom zmysle ustrážiť svoju pozíciu," hovorí o genderových vzťahoch na pracovisku.

S kolegyňami vychádza dobre. Spriatelili sa a so žiadnou si do vlasov neskáču. "To, ako ma berú, však povedať neviem. Vyzerá to tak, že je všetko v poriadku. To by však museli povedať ony samé." V nemocnici pracuje ešte osem "zdravotných bratov". S niektorými z nich sa Nandy pozná, no stretávajú sa len na profesionálnej báze. "Von veľmi nechodievam. Keď sa už niekam vyberiem, idem skôr s kolegyňami. S chlapmi - zdravotnými sestrami sa až tak dobre nepoznám."

Svoju prácu pokladá za veľmi dôležitú a takmer rovnocennú s prácou lekárov. "Ak je zdravotná sestra dobrá a dá sa označiť za odborníka vo svojom obore, je jej spoluúčasť pri liečbe pacienta viac ako vítaná." Lekári si so zdravotnými sestrami často vymieňajú poznatky, skúsenosti a informácie o pacientovi. "Ľudia si myslia, že robíme len tú ´špinavú´ prácu. Nie je to celkom tak. Lekár sa aj s nami zvykne radiť a vypočuje si naše názory na ďalší postup liečenia pacienta." S nejakými posmeškami zo strany lekárov, či ich prejavmi opovrhovania, sa teda ešte nestretol.

Každý pracovník oddelenia, akým je ARO, prichádza denne do styku s vážnymi prípadmi, z ktorých mnoho skončí zle. Práca zdravotnej sestry je teda aj po emočnej stránke mimoriadne náročná a človek, ktorý ju vykonáva, si musí v každej chvíli udržať čistú hlavu. "S úmrtiami pacientov sa tu stretávame takmer každý deň. S tým však musí rátať každý, kto chce pracovať v oblasti medicíny. Určite sa s tým stretne. Je len otázkou, kedy." N.Mohnyanszkí sa pokúša naučiť vyrovnať sa s tým už niekoľko rokov, no dodáva, že sa to jednoducho nedá. "Ak pacient zomrie, preháňa sa mi hlavou kadečo. Rozmýšľam, či som postupoval dobre, či som sa správne rozhodoval alebo nemohol spraviť pre jeho záchranu viac. Navonok však musím pôsobiť chladne. Profesionál sa nesmie nechať rozhádzať. Väčšinou však ide len o potláčanie a posúvanie bolestných myšlienok. Tie sa potom vrátia s ešte väčšou razanciou v období voľna, keď som doma," hovorí o najťažšej stránke jeho práce.

Pacienti bývajú z toho, že ich ošetruje muž, zvyčajne prekvapení. Mnohí si ho zvyknú mýliť s lekárom. "Je to veľmi časté. To, že robím úkony, ktoré robievajú sestričky, im síce pripadá čudné, no aj tak ma volajú pán doktor. Tí, ktorí pochopia, že som sestrička, na mňa zase zvláštne pozrú, prípadne majú otázky, ktorými si chcú ujasniť či som ozaj zdravotná sestra. No tým to končí." Zatiaľ sa Nandymu nestalo, aby nejaká žena jeho pomoc pri nejakom chúlostivom úkone odmietla. "Je to paradoxom, no častejšie sú prípady, kedy žena odmietne pri nejakom citlivom probléme pomoc ženy. So mnou nemali problém zástupcovia ani jedného pohlavia."

Chlapcom, ktorí tajne snívajú o povolaní zdravotnej sestry, odkazuje, aby do toho šli. "Netreba sa hanbiť. To, že je to povolanie pre ženy, je len hlúpou zaužívanou predstavou v našej spoločnosti. Je to povolanie pre ľudí každého pohlavia, ktorí chcú ostatným pomáhať." Ako hovorí pri tomto povolaní má chlap viacero výhod, ktoré z neho robia vyhľadaváneho pomocníka. "Osobne si myslím, že problém s predsudkami je u chlapov, zvažujúcich povolanie zdravotnej sestry, len akousi výhovorkou. Ten kto túto prácu chce robiť, také veci nerieši."

O svojich snoch Nandy rozpráva nerád. Priznáva však, že má dva, ktoré sa s ním ťahajú už dlho. "Stále chcem skúsiť vyštudovať medicínu. Mám síce veľa rokov, no tohto sna sa nevzdám. Ďalším veľkým lákadlom, ktoré som si v hlave premietal už tisíckrát, je zúčastnenie sa nejakých medzinárodných misií. Snívam najmä o Afrike." Pripomína, že sa v oblasti misií v súčasnosti niečo črtá, no je to stále na báze riešenia. "Je ťažké dostať sa do takého projektu. Od toho, skúsiť to, ma trochu odrádza i fakt, že by som musel dať v nemocnici výpoveď. Takto to totiž funguje."

Povolanie zdravotnej sestry bolo dlhé roky podhodnocované. V súčasnosti však nastal výrazný odliv ľudí vykonávajúcich túto profesiu do zahraničia. Tento trend spravil zo zdravotných sestier ohrozený druh a z ľudí, študujúcich tento obor, unikáty. "Preto považujem za jednu z výhod tohto povolania i vysokú mieru uplatnenia sa. Viem, že keby som z Košíc odišiel napríklad do Bratislavy, s mojou kvalifikáciu si nájdem prácu jednoducho. Na Slovensku je v súčasnosti v tomto obore veľký dopyt po kvalifikovaných pracovných silách."

Prácu zdravotnej sestry Nandy vykonáva už 15 rokov a chce ju robiť dovtedy, kým bude vládať. A vie si predstaviť, že by v tomto "remesle" pokračovali aj jeho deti. "Som slobodný a súkromné plány si kvôli tým profesionálnym ešte nerobím. Ak by sa mi však pošťastilo nájsť si manželku a mať deti, pracovali by s veľkou pravdepodobnosťou v zdravotníce. To však uvažujem o prípade, že by boli po mne," uzavrel so smiechom N. Mohnyanszkí.

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári