Žehličkou najprv žehlil plachty, potom ju použil ako vražednú zbraň
Prípadov, v ktorých despotický muž roky terorizuje svoju manželku a tá sa ´vykúpi´ za cenu vraždy, sú v súdnych archívoch desiatky. Medzi množstvom iných sa nám však dostala do rúk kauza, v ktorej pod nadvládou manželky trpel muž. Predurčovalo ho na to nielen to, že bol od nej o päť rokov mladší ale aj takmer o 10 centimetrov nižší a vyše 30 kilogramov ľahší. Ako sa raz nadvláde svojej manželky vzoprel, o tom už viac vo vhodne upravenom príbehu.
Dušan T. pomaly prežúval tlačenku a popri tom čítal akési staršie noviny. Nazdával sa, že si to môže dovoliť, lebo jeho manželka Jana ešte neprišla z roboty. No keď sa náhodou pozrel na hodiny, čo viseli v kuchyni, skoro mu zabehlo. Bolo takmer päť a teda čas, keď sa tá jeho harpya môže vrátiť domov. A on má pritom drez plný špinavého riadu. Rýchlo dojedol, vstal a pustil sa do roboty. Keď sa blížil k posledným kusom riadu, bol si istý, že všetko stihne. No vtom sa ozval zvuk kľúča v zámke a Dušan sa tak preľakol, že mu jeden hlboký tanier vypadol z ruky.
"Dostal som veľký strach, čo povie moja žena, preto som nohou rýchlo zasunul črepy pod kredenc," opísal neskôr Dušan situáciu, ktorá predchádzala rodinnej tragédii. "Dúfal som, že Jana ten zvuk nepočula, teda na nič nepríde. Lebo tanier bol zo súpravy, ktorú zdedila po svojej matke..." Dušan sa však prerátal. Jeho pohľadu totiž unikol jeden z menších črepov, ktorý odletel až k dverám. Keď žena vošla do kuchyne, akoby osud chcel, aby naň stúpila. Keď pochopila, čo to je, pozrela na manžela, ktorý zbledol ako stena v nemocnici. Samozrejme, Jane akoby zámienka na krik prišla vhod, spustila...
"Začala mi nadávať, že som obyčajný kripel a neschopný idiot. Na čo vraj siahnem, to pokazím. Potom dodala, že je špinavý sporák a pod kredencom je prach." Samozrejme, nasledoval príkaz, aby to dal do poriadku a na záver aby vydrhol v kuchyni dlážku. Dušan, ako obvykle, vzal bez slova odporu špongiu a umyl celý sporák. V duchu si pri tom pochvaľoval, ako sa mu ten rozbitý tanier ľahko prepiekol. A dokonca bez bitky či aspoň facky, ktorú už roky považoval za súčasť ich vzájomného života.
Prečo práve on musel natrafiť na takúto ženskú, uvažoval potichu Dušan, zmývajúc dlážku v kuchyni. Keď sa brali, bola ako med. No po pár mesiacoch sa zmenila, či skôr prestala pretvarovať. Odvtedy s ňou prežil takmer 20 rokov dennodenného ponižovania a neustáleho preháňania. Jednostaj ho iba sekírovala a bila. On, tenký, nepriebojný a chorľavý dobráčisko, ona silná, energická a arogantná ženská, ktorá si z neho urobila obyčajného poskoka. V posledných rokoch ich bezdetného manželstva nebolo žiadnou zvláštnosťou, keď ho v záchvate zlosti udrela. "S tým, že som sa v dome stal slúžkou, lebo som musel variť, prať, upratovať a umývať riad, s tým som sa dokázal po rokoch zmieriť. No ponižovalo ma, keď ma fyzicky týrala. Nedokázal som sa vzoprieť. Mal som z nej strach, veď bola silnejšia ako ja..."
Bolo asi sedem, keď Dušan začul, ako si Jana pospevuje a napúšťa vodu do vane. Hoci to na súde nepriznal, vtedy si v duchu predstavoval manželkino mŕtve telo, bezvládne ležiace vo vani. S myšlienkou na jej smrť, čin už náhodnú alebo plánovanú, sa pohrával už dlhšie. Upokojovalo ho, keď si ju predstavoval mŕtvu. Pretože jej smrť by preňho bola jediným vykúpením. Utiecť od nej nemohol. Jednak nemal kam, veď jeho rodičia už dávno pomreli a napokon, tá beštia by ho určite všade vypátrala. A život s ňou by bol potom ešte horší.
"Aby som sa vyhol ďalšej hádke, vzal som kôš a z balkóna som pozbieral všetku suchú bielizeň. Asi štyri plachty, nejaké obliečky na paplón a vankúše. V kuchyni som si rozložil dosku a pustil som sa do roboty. Šlo to ťažko, lebo žehlička nebola naparovacia a bielizeň sa pri sušení dosť pokrčila." Dušanovi to však nevadilo, hoci mu to žehlenie bez naparovania trvalo dlhšie. No aspoň mal čo robiť a teda mal zaručený aj pokoj od manželky. Lebo nič iné ju nedokázalo spoľahlivo "vytočiť", ako pohľad na manžela, ktorý "nič nerobí". V ten osudný podvečer to ale všetko dopadlo inak. Dušan práve dožehlil druhú plachtu, keď ho Jana prišla skontrolovať.
"Vzala tú vyžehlenú plachtu, obzrela si ju a potom sa znova rozkričala. Vraj mi už tisíckrát povedala, že mám posteľnú bielizeň pred žehlením nakropiť. Tvrdila, že je potom mäkšia či čo. Vtedy do mňa čosi vošlo. Položil som žehličku na dosku a manželke odvrkol, že ak sa jej takto vyžehlené plachty nepáčia, nech si ich žehlí sama..." A to Dušan povedať nemal. Odvaha, ktorú nevedno kde v sebe našiel, sa mu totiž kruto vypomstila. Len čo dopovedal, pristálo mu na líci také zaucho, že sa mu raz zatmelo pred očami. A trvalo hodnú chvíľu, kým opäť začal ako-tak vidieť. Samozrejme, bol to obraz jeho napajedenej "plovičky"...
"Skríkla na mňa, nech okamžite vezmem tú žehličku a kmitám ďalej, lebo mi všetky kosti doláme. Potom sa otočila, vybrala z chladničky pivo a provokatívne si sadla vedľa stola. Do rúk vzala noviny a začal si v nich listovať." Kým ona pila zlatistý mok, Dušan cítil v ústach sladkastú chuť svojej krvi. Tak to už bolo priveľa, pomyslel si. V roky ponižovanej duši sa odrazu čosi vzbúrilo a v mysli sa mu v krátkom okamihu premietli všetky tie krivdy, ktoré na ňom jeho žena napáchala. Pozrel sa na jej mokrú hlavu a vtedy jeho ruka úplne podvedome zodvihla žehličku do výšky, opísala oblúk a dopadla na lebku. Ozvalo sa tiché prasknutie a Dušan pocítil na tvári manželkinu teplú krv. Zachrčala a spadla na zem. V tom okamihu si Dušan uvedomil, ako ľahko a jednoducho sa dokázal vymaniť z tohto pekla...
Keď precitol zo šoku, najprv si sadol na stoličku, dopil pivo a pritom sledoval, ako sa na zemi zväčšuje kaluž krvi. Po chvíli vstal a zavolal na políciu i sanitku. Kým lekári už s Janou veľa práce nemali, kriminalisti áno. Vari pol hodiny zaznamenávali stopy a telo fotili z každej strany. Potom Dušana odviedli na výsluch. Priznal sa a nič nezapieral, not senátu vysvetlil, čo ho k takému konaniu viedlo.
Možno aj preto za jasnú vraždu vyfasoval iba 8 rokov v II. NVS.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
