Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

CESTY: Transorientale 3.časť

S Košičanom Františkom Mičkom hovoríme o motoristickej súťaže Transorientale 2008, ktorá viedla od St. Peterburgu po PekingKeď boss vystúpil z

S Košičanom Františkom Mičkom hovoríme o motoristickej súťaže Transorientale 2008, ktorá viedla od St. Peterburgu po Peking

Keď boss vystúpil z auta, jeho topánky z krokodílej kože sa ponorili do blata

Dnes prinášame tretiu, záverečnú časť zážitkov a spomínania Košičana Františka Mička, ktorý bol šéfom osádky sprievodného vozidla slovenského Environ tímu na Transorientale 2008. Desaťtisíc kilometrov dlhej motoristickej súťaži so 17 etapami, ktorá viedla z ruského Sankt Peterburgu do čínskeho Pekingu. Po súťaži na ruskom území, v Kazachstane a Mongolsku dnes dorazíme do Číny.

Skryť Vypnúť reklamu

"Skôr ako sme sa dostali na čínske územie, colníci nás rozdelili. S vozidlom mohol ísť len jeden človek, ostatní mali prejsť asi 100-metrovú vzdialenosť pešo." Chlapi si pobrali tašky a išli k colnej kontrole. Do vozidla medzitým nabehlo osem Číňanov. Na rukách biele rukavice a začali sa hrabať vo veciach vo vozidle. Najviac ich zaujímali satelitné vysielačky, mobily, fotoaparáty.

Dostali čínsky techničák i vodičáky

Keď konečne kontrolu absolvovali, prišiel zástupca čínskeho organizátora. Na vozidlo im nalepil čínsku ešpézetku, do rúk strčil každému v čínštine vystavený vodičský preukaz, technický preukaz i poistku, všetko v ich znakovom písme. "Dostali sme aj zákony Čínskej republiky. Našťastie, v angličtine. A dobromyseľnú radu, aby sme sa nikde a s nikým nebavili o Tibete. Keď toto prideľovanie skončilo, zastavilo sa pri výprave auto, z neho vybehlo pár ľudí, rozmiestnilo stolíky a začala sa pojazdná výmena peňazí. Bola to oficiálna zmenáreň, žiadni veksláci, ale, aby sme sa my nemuseli kdesi blunkať, prišli oni za nami. Všetko toto bolo prísne vojensky rozplánované, poradovým krokom. V Číne sú vojaci na každom kroku, ale nemali sme problémy, správali sa mierumilovne. Taká veľká krajina sa musí nejako disciplinovane riadiť."

Skryť Vypnúť reklamu

Čo bolo prekvapujúce, to bolo tankovanie. V Číne sa vodič motocykla nemôže postaviť k stojanu a tankovať. Pohonné hmoty sa naberú do kanvice, odnesú k motorke, ktorá je mimo čerpacej stanice, vylejú do nádrže a poďho späť, po ďalšiu várku. Toto sa opakuje, kým nie je nádrž plná. "Pri prvej čerpačke nás to prekvapilo, ale človek si rýchlo zvykne a už sa nad tým nepozastavuje. Veľmi skoro sme za celkom normálne brali aj to, že hoci sme išli po ceste polhodinu a nestretli sme žiadne auto, takže to nebola žiadna dôležitá komunikácia, bola tak dôkladne upravená ako u nás diaľnica. Alebo sme nechápali, ako dokázali domáci vodiči doslova nastohovať kamióny a potom s nimi, síce s ťažkosťami, ale idú." Oni zase obdivovali motorky jazdcov. Aj Jarovu. V Číne totiž jazdia maximálne dvestopäťdesiatky, kým tá jeho mala obsah 690 cm3. No a keď sa jazdci ešte trochu predviedli, diváci nevedeli, čo od úžasu robiť...

Skryť Vypnúť reklamu

Organizácia pretekov ako taká bola však fantastická. Číňania sa snažili všetko prepracovať do detailov. Dbali aj o žalúdky pretekárov, prakticky každý druhý deň na večeru robili kury a kurčatá. Rôzne upravené, s hlavami i bez nich, s vnútornosťami, aj vyčistené. Nechýbali ani všelijaké domáce špeciality. Niektorí z tímov ich ochutnali, iní si dali radšej chlieb s niečím. Číňania sa však zo všetkého vytešovali. Miestne televízie pravidelne chodili medzi súťažiacich a robili rozhovory. "Nechýbali rôzne programy pre rozptýlenie. Dokonca súťažiacich i osádky sprievodných vozidiel prišli deti pozdraviť ráno o tretej, kedy bol štart jednej z etáp. S pionierskymi šatkami uviazanými okolo krkov a s úsmevom na perách kývali a my sme nevedeli pochopiť, ako je to možné, že neodpadávajú od únavy."

Pri poslednej 700-kilometrovej etape, ktorá končila asi 80 km za Pekingom, organizátori dokonca odstavili premávku na diaľnici, kde to inak vyzerá ako v obrovskom mravenisku. "Ľudia v kamiónoch, aj v osobných autách, ktorí museli kvôli nám čakať v jednom pruhu asi 12 hodín, jazdcom dokonca mávali. U nás? Radšej si nepredstaviť ako by nadávali a neslušne gestikulovali. Tam, pohoda. Ako to dokázali zorganizovať, to mi nie je jasné."

Preteky si vyžiadali i dve obete

Cieľ súťaže bol pri čínskom múre, tam bola postavená improvizovaná tribúna. "Na záverečnom ceremoniáli nechýbali domáce osobnosti, napríklad aj minister športu. Vážili sme si to, pretože určite mal dosť starostí s organizovaním olympiády, ktorá mala začať ani nie mesiac po tejto súťaži, a predsa došiel. Celá paráda trvala trošku dlhšie ako sme predpokladali, pretože všetko sa z čínštiny prekladalo do angličtiny a francúzštiny a potom späť, no bolo to sympatické." Organizátori sa v rámci programu postarali aj o ukážky tanečného a divadelného umenia.

Keď sa všetko skončilo, išli posádky do hotela, kde sa dali do poriadku, niečo zjedli, Jaro si dal aj koláčik, a potom sa vybrali do mesta. "Peking je úžasné mesto. Všade sa niečo stavia, vidieť, že je v pohybe. Len keby sa nám ľahšie dýchalo. Smog je vážne hrozný. Vadilo nám aj to, že slnko sme nevideli, tam je stále ako keby šero. Ľudia však vôbec nie sú zamračení, ale príjemní a maximálne sa nám snažili pomôcť. Zaujímavé bolo, že keď sme šli z hotela do mesta alebo len do iného hotela, recepčný si vždy zapísal číslo taxíka, ktorým sme sa viezli. Načo to robil, to sme nezistili. Zato sme sa presvedčili, že nikdy nás taxikári neobtiahli, za rovnakú cestu sme vždy zaplatili tú istú sumu."

V Pekingu strávili necelé tri dni, potom ich čakala cesta domov. Vozidlo s ostávajúcou výbavou, plus Katriňákovu motorku naložili na loď. Plavba domov trvala približne mesiac, ale už je všetko na slovenskej pôde. Členovia posádky nasadli do lietadla a pristáli na viedenskom Schwechate, kde ich už čakali kamaráti, novinári i všetci tí, čo im neskutočne držali palce. Z ich pohľadu, i keď to bolo úžasné podujatie korunované vynikajúcou reprezentáciou, nedá sa nespomenúť, že preteky boli poznačené i tragédiami. V Kazachstane zomrel jeden Číňan. Asistoval pri vyťahovaní vozidla z blata, lano sa odtrhlo a karabína, ktorá bola na konci lana, ho zasiahla do tváre. Druhá tragédia, to bola smrť francúzskeho motorkára, ktorého prešiel kamión Kamazu. Zomreli v nemocnici prakticky v ten istý deň.

"Kamazáci, možno aj trošku na nátlak Francúzov, potom z pretekov odstúpili. S tým sme súhlasili, pretože oni pred sebou vidia buď výhru alebo nič, a tak jazdia dosť bezohľadne. Jazdci majú na motorkách i autách ´pipáky´, ktoré ich upozorňujú, že za nimi alebo pred nimi je nejaké auto, takže sa treba uhnúť." Takýto signál počul i český jazdec Dušan Randýsek, ktorý sa uhol, no vodič Kamazu nepokračoval v jazde rovno, ale išiel ho obiehať zľava. Keď kamión prefrčal, motocyklista musel zastať a predýchať to, tak bol v šoku. "Je dosť pravdepodobné, že nejako takto zrazili francúzskeho motocyklistu, aj keď oficiálna verzia je iná, vodič Kamazu údajne nebol na vine. Nech už je pravda taká alebo onaká, šofér Kamazu po tejto tragédii ešte jazdil, dokonca nasledujúcu etapu vyhral. Vtedy sa Francúzi rozhodli, že mu strhnú číslo, bez ktorého sa pretekať nedá. Šéf Kamazu, ktorý tušil, že by to mohlo mať rôzne dôsledky, radšej rozhodol, že odstupujú..."

Aj boss ich navštívil

Pohoda v tíme sa vie výraznou mierou podpísať pod výsledok. V slovenskom Environ tíme všetko klapalo, pretože Rasťo Katriňák, to je mechanik par excelence. Lenže ani ďalší sa nedali zahanbiť. Raz bolo treba vymeniť na motorke motor. Bola už síce noc, ale mechanici si povedali, že aspoň vyberú pôvodný a ráno potom dajú dnu nový. Nakoniec sa tak ponorili do práce, že motor vymenili ešte v noci. Asi o druhej mašinku nakopli a keď sa ozval pravidelný zvuk, zo susedných stanov dostali ako ocenenie potlesk...

F. Mičko bol zase podľa nabonzovania ostatných hovorcom a akýmsi obetovateľom namiesto J. Katriňáka. Do popredia sa dostal vtedy, keď sa okolo Jara začal vytvárať zhluk zvedavcov, ktorí ho chytali za ruku, pýtali podpis alebo fotografiu. Vtedy prišla chvíľa F. Mička, ktorý diplomaticky zasiahol. Nenápadne ho odviedol do ticha, aby si oddýchol a radšej on ochotne všetkým odpovedal a plnil ich priania.

Napríklad aj bossovi, ešte na ruskom území, ktorý ich prišiel do tábora navštíviť. Keď boss vystúpil z čiernej limuzíny a jeho topánky z krokodílej kože sa ponorili do blata, slovenská posádka mala čo robiť, aby sa nerozosmiala. Bossa to však nevyviedlo z miery, zobral od šoféra akurátne schladený alkohol, popíjal a velikášsky mieril k nim. "Spýtal sa, odkiaľ sme. Keď sme odpovedali, že Slovakia, natešene riekol: veď to naši. Nevedeli sme, ako to myslel, ale nemeditovali sme. Šoférovi prikázal naliať mi. Darmo som vysvetľoval, že nemôžem, ešte budem šoférovať. Pozrel sa na mňa a riekol, že musím. Keď musím, tak musím. Podvolil som sa, človek nikdy nevie... Boss nám zaprial úspešnú účasť a ako prišiel, tak odišiel."

Okrem fotografií, spomienok a úžasného úspechu je Transorientale 2008 dnes už minulosťou, na ktorej sa podieľala osádka nášho Environ tímu v zložení: Jaroslav Katriňák, jeho brat Rastislav Katriňák, Vlado Tabaka a František Mičko. Na ruskom území v Ivecu boli ešte Slavomír Dargaj a Martin Mičko, ale tí ďalej nepokračovali. Po kazachstanské hranice nám robili doprovod traja motorkári z Motoraidu pod vedením Tomáša Hajduka. Pred Kazachstanom ich pomoc skončila.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 30 876
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 16 335
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 15 322
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 9 520
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 9 292
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 837
  7. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 8 603
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 422
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 154
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 926
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Aj tento vstup na Braniskovej ulici čaká oprava.

Stĺp uprostred cyklochodníka? V Košiciach žiaden problém

Vytvárajú prekážky pre chodcov i cyklistov.

Pri hustejšej premávke tu vznikajú aj kolízne situácie.
Podľa gynekológa Petra Hladkého je debata o interrupciách nešťastne načasovaná.

Košický advent v čase korony je bez trhov a programu

Predajkyňa langošov: Budeme sedieť doma a dlhy budú narastať.

Výzdoba bude, ale okrem nej takmer nič.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.

Šéf koncernu Rosnefť Igor Sečin ukazuje Vladimirovi Putinovi plány na ropné projekty za miliardy eur.
Božidara Turzonovová.
Autorka Lucia Alchusová Chrenko vydala dosiaľ dve knihy netradičnú kuchárku Tak ma mama naučila a Bohémky so zaujímavosťami z Francúzska, kde strávila polovicu života.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop