sa v priebehu pár sekúnd stane nočná mora. Podpísať sa pod to môže náhoda alebo nehoda. Pokazené auto, hnačka, popŕhlanie medúzou, krádež či strata dokladov. Známych Košičanov sme sa opýtali, či sa čosi podobné, stalo aj im.

Fera Suchanského z kapely The Backwards v USA doštípali blchy

V Rumunsku celej rodine ukradli pasy

Člen košickej kapely The Backwards Fero Suchanský prezradil, že na tému dovolenkových nehôd a náhod je ako stvorený. "V Chorvátsku som si morských ježkov doslova ´užil´ - hádam by sa ani nedalo zrátať, koľko krát som s týmito morskými potvorkami mal problémy. No a keď tak rozmýšľam, tak sa mi pomerene často stalo na dovolenke niečo, čo by som radšej oželel..."

Napríklad si spomenul na to, ako ho v USA v Severnej Karolíne doštípali blchy. "Boli sme tam celá kapela a pokiaľ si dobre pamätám, tak Miro Džunko si na jednej nohe narátal v jedno ráno viac ako 30 štipancov. V tamojších zemepisných šírkach sa tomu človek ani nevyhne, pretože je tam nesmierne horúco a vlhko, všade dookola sú lesy plné kadejakej hávede. Povedal by som, že čo sa týka hmyzu, tak je to tam rovnako nepríjemné, ako kdesi v trópoch. No a na nás si každú noc pochutnávali blchy. Na našich chodidlách. Takže sme každý večer dumali nad tým, čo urobiť, aby sme tomu zamedzili. Omotávali sme si nohy vlhkými uterákmi a podobne. Mne zišlo na um poriadne si nohy pred spaním namydliť. To vytvorilo na pokožke tenký film a dúfal som, že to blchy aspoň trochu odradí..."

Z detstva si spomína aj na jednu dovolenku, kde sa síce stala nepríjemna vec, ale v konečnom dôsledku to bola pre Fera vítaná nehoda. "V Rumunsku totiž máme v Nadlaku rodinu. Boli sme u nich na prázdniny a celej rodine nám ukradli pasy. Mohol som mať vtedy možno osem rokov, bolo to ešte počas socializmu. No a aj vtedy bolo Rumunsko dosť divná krajina, človek netušil, či tam zákony platia tak, aby by mali. Naši rodičia jeden deň strávili cestovaním do Bukurešti, druhý deň strávili na slovenskej ambasáde a tretí deň cestovali domov, aby prišli s povolením cestovať bez pasov. Mne ako decku to vôbec nevadilo, pretože sa nám tak pobyt v Rumunsku predĺžil o týždeň a navyše - stalo sa to koncom augusta, takže som o týždeň neskôr nastúpil do školy..."

kid

Košická speváčka Anna Gaja si chciac nechtiac predĺžila dovolenku s rodinou na štyri týždne

Za všetko mohla zlomená poloos

Košická speváčka Anna Gaja sa najprv dlho nevedela rozpamätať na to, že by zažila nejakú dovolenku, ktorú by mohla označiť za pokazenú. "Viete, ja som ten typ človeka, ktorý nepríjemné spomienky hádže za hlavu a snaží sa uchovať si v pamäti len to príjemné," prezradila. Nakoniec si však - za pomoci manžela, ktorý tiež lovil v pamäti - spomenula na jednu dovolenku, ktorá nedopadla tak, ako si ju naplánovali... "Rozhodne by som ju nezaradila medzi dovolenkové katastrofy, ale skôr by som povedala, že sa nám tak trochu vymkla z rúk a dopadla úplne inak, ako sme čakali. V žiadnom prípade sa však na ňu nechcem sťažovať, lebo v konečnom dôsledku to bola veľmi príjmne strávená dovolenka."

Celé sa to začalo pred štyrmi rokmi, keď sa spolu s manželom a troma deťmi rozhodovali, kde strávia leto. "Môj manžel je totižto už dlhé roky vášnivým vyznávačom dovolenkovania v karavane. No a keďže my tiež rady trávime takto dovolenky, tak sme sa rozhodli, že ideme do Chorvátska na Makarskú riviéru. Viete - karavan má veľmi veľa výhod. Hlavne, človek do neho zbalí všetko, čo potrebuje. Má po ruke všetky spotrebiče, môže si vziať jedla, koľko sa mu do karavanu vmestí a nemusí sa báť, že sa čosi cestou pokazí. No a hlavne - všetko to napchá do prívesu a v aute nemá nič, čo by zbytočne zaberalo miesto..."

Takže nasadli do auta, za neho povesili asi osem metrový príves a vybrali sa do Chorvátska. "Asi svoje urobila dlhá a náročná cesta, ktorá sa podpísala pod to, že sa nám auto pokazilo. Našťastie sa to stalo vlastne už keď sme boli na mieste, v kempingu sme však už museli ručne dotlačiť a odparkovať príves... Ja sa veľmi v autách nevyznám, no manžel mi vysvetlil, že máme prasknutú poloos. Aj sama som videla, že riadiaca páka sa jednoducho nedá zaradiť do žiadnej rýchlosti. Nuž a to bol aj pre mňa neklamný znak toho, že s týmto autom sa už nepohneme, kým sa neopraví."

Opraviť auto by namal byť až taký problém. Veď automachanikov majú dosť aj v Chorvátsku... "Problém bol v tom, že na celej Makarskej sme nevedeli zohnať novú poloos. Šlo o auto značky Renault a v každom servise nám povedali, že máme len dve možnosti. Buď objednajú novú súčiastku priamo z Francúzska, čo by bolo dosť komplikované, alebo nám to ktosi priniesie zo servisu na Slovensku. Našťastie sme zavolali nášmu kamarátovi a ten z domu priniesol za nami do Chorvátska novú poloos. Lenže nebolo to zo dňa na deň. Aj v Košiciach bolo treba na súčiastku čakať. Nakoniec to dopadlo tak, že sme si chtiac-nechtiac predĺžili dovolenku na štyri týždne."

Za ten čas videli, ako sa každý týždeň na pláži mení osadenstvo... "Len my sme ostávali. Hehe. Veď si aj pamätám, ako nám jeden zmrzlinár povedal, že také čosi, aby Slováci ostávali mesiac pri mori, ešte nezažil. Boli sme nútení chodiť na výlety len pešo, takže sme mali aj veľa pohybu, lenže posledné dni sme už mali kempingu plné zuby, veď sme poznali v okolí každý jeden strom," dodala s úsmevom.

kid

Katarína Čižmáriková už vie, aký všelijaký môže byť koniec nádhernej letnej dovolenky

Kvôli dressingu absolvovala šprinty na trase posteľ - WC

Hovorí sa, že náhoda je blbec a ak sa stane na dovolenke, je to dvojnásobne nepríjemné. Na dovolenku ideme oddychovať, a nie sa trápiť! To si myslela aj predsedníčka Regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov PhDr. Katarína Čižmáriková, kým sa nevybrala za oddychom do Chorvátska. Vo Vodiciach, letovisku známom borovicovými hájmi a výhodnom najmä pre alergikov, "fetovala" silicami vylepšený morský vzduch a plávala v priesvitnom mori. Desať dní ubehlo ako voda.

"Prišla posledná večera. Pre mňa nadlho naozaj posledná. Jednu chvíľu som si myslela, že dokonca posledná v živote. Bohaté švédske stoly s prevahou zeleniny ako sa na Balkán patrí. Poriadne som si naložila obľúbenú brokolicu a na ňu kopu dressingu. Už na konci večernej rozlúčkovej prechádzky mi začalo byť všelijako. Nepomohla ani slovenská minerálka na odgrgnutie. Pred polnocou začal šprint na trase posteľ WC a pokračoval do rána. V určitých chvíľach som nevedela, ktorou dierou sa mám skôr obrátiť k záchodovej mise, či hornou alebo dolnou." Ráno museli izby uvoľniť pre ďalší turnus. Personál neobmäkčil ani jej strhaný výzor. Celý deň presedela - preležala na batožine pri recepcii. S tým, že kedykoľvek, keď musela, prerušila spánok šoférov spiacich v izbe delegátky, s ktorými sa mal turnus večer vrátiť domov.

"Rovnaký problém mala asi polovica účastníkov zájazdu, ktorí si naliali z tej istej dávky dressingu ako ja. Ešte šťastie, že náš autobus mal WC. Ale aj tak ešte nikdy nebolo tak ďaleko do môjho milovaného mesta. Zo salmonelózy som sa spamätávala tri týždne...," skončila K. Čižmáriková spomínanie na nepríjemný koniec dovolenky.

lia

Mariánovi Matyášovi nebolo do spevu, keď okolo jachty "trieskalo"

Šokovaný bol z havárie, vystrašený z búrky

Na dovolenku bývajú zväčša príjemné spomienky, no na to zlé, čo sa tam oddychuchtivému našincovi občas môže pritrafiť, sa tiež nedá len tak ľahko zabudnúť. Najmä keď je tá príhoda ešte veľmi čerstvá. Basketbalový tréner Marián Matyáš si to tohto leta namieril s rodinkou a širším príbuzenstvom k Jadranskému moru.

"Pred nami po nájazde na diaľničný úsek išiel nejaký Chorvát. Keď si uvedomil, že odbočil zle, lebo chcel ísť smerom na Ľubľanu, bolo už neskoro. Asi nechcel ísť niekoľko kilometrov zbytočne, a keď našiel na diaľnici vhodné miesto, začal sa otáčať. Vtom však do jeho boku v plnej rýchlosti narazilo auto s francúzskou poznávacou značkou. Bola to veľmi ťažká dopravná nehoda, sprvu to vyzeralo veľmi vážne. Obe vozidlá boli plne obsadené dovolenkármi, ale na počudovanie, nikomu sa nič vážne nestalo. Každý bol z toho iba poriadne ´šoknutý´. Aj my, čo sme išli za tým Chorvátom. Štyri autá, našťastie, stačili ubrzdiť, ja som mal iba buchnutý nárazník, a brat obišiel podobne."

Slnečnú dovolenku si však obe košické posádky nemohli vynachváliť. Vraj ho nepokazila ani búrka, akú M. Matyáš ešte nezažil. Niežeby tie blesky a hromy boli niečo výnimočné, ale keď to okolo vás trieska na šírom mori, a niet kam uniknúť, nie je to rozhodne žiadna sranda. "Tú búrku som totiž zažil na jachte prvý raz v živote. A môžem povedať, že mi nebolo veľmi do spevu. Videli sme ju ako prichádza, a ani sme sa nenazdali, boli sme v nej. Tá jachta, aj jachtár, boli na slušnej úrovni, aj prístroje ukazujúce smer a rozsah búrky. Tie sú na mori v takom prípade veľkým pomocníkom. Ale búrka bola oveľa rýchlejšia ako naše plavidlo, a dobehla nás. Aj keď sme sa utiahli do podpalubia, a tam sme ju prečkali, nebolo mi všetko jedno. Nejaké poldeci by vtedy veru určite bodlo," živo si spomína M. Matyáš na nedávny jachtársky zážitok.

mat

Róbert Kaid nebol na zlodejské spôsoby stavaný

Syna vyslobodil za 100 mariek

Aj pre bývalého vodnopólového reprezentanta a olympionika Róberta Kaida je Chorvátsko a jeho nádherné pobrežie obľúbenou dovolenkovou destináciou. Nečudo, veď tam nejaký čas aktívne pôsobil. K Jadranu sa vybral s rodinkou aj vtedy, keď už bol ich trojročný syn Robko schopný zvládnuť cestu autom. Ten tú dôveru rodičov pojal trochu svojsky.

"Cestou tam sme sa zastavili na benzínovej pumpe, že dotankujeme a dáme si s manželkou kávičku. Robka sme nechali spať v aute, a v kaviarni sme sa posadili k stolu, odkiaľ sme na auto dobre videli. Kým sme si však všimli, že sa synček prebral, stihol postískať niekoľko páčiek, ktoré nemal. Nielenže si zapol rádio, ale dokázal sa v aute aj zamknúť... S hrôzou som potom zistil, že kľúčik od auta som nechal v zapaľovaní."

Otec si najskôr myslel, že potomka z auta vyslobodí sám. "Kúpil som umelú ružu s takým dlhým drôtom, a skúšal som auto otvoriť. No keďže nie som zlodej, takým spôsobom sa mi to nepodarilo. Našťastie, po chorvátsky viem, lebo som dlhé roky hral v Rijeke, tak som poprosil jedného z miestnych, či mi nemôže pomôcť. Ten zavolal známeho, a on sa už o všetko postaral. No synov špás ma vyšiel poriadne draho. Ešte sme si na dovolenke nič neužili, a už som musel vysoliť sto mariek..."

Obaja, syn aj otec, sa rovnakým dielom pričinili aj o ďalšiu dovolenkovú nepríjemnosť. V tej istej krajine, ale o pár rokov neskôr. "Kúpili sme si krásny veľký nafukovací čln, aj s veslami pre dve osoby. Tešili sme sa, že sa pôjdeme člnkovať. Nedočkavo sme ho nafúkli a vybrali sa k moru." Delilo ich od neho vari 30 metrov, ale aj plot, ktorý ohraničoval pláž. A ten sa im stal osudný. "Keď sme cez neho úzkym otvorom prechádzali, zavadili sme naším nafukovacím člnom o ostrý klin, ktorý z neho trčal. V momente, behom dvoch-troch sekúnd, bol spľasnutý. A z nášho člnkovania nebolo nič..."

mat

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári