Ako chceli mestskí poslanci anketou zmariť sociálny projekt, ktorý prišli študovať Pražania
Mešťanosta nemal čas na chrústov
V letných mesiacoch vrcholí dovolenková sezóna, čo sa prejavuje aj v znížení činnosti rôznych inštitúcií a úradov. Nedá sa to povedať o júni a júli 1921 a 1923 v Košiciach. Práve vtedy mesto ožilo Sokolským sletom, Prvými študentskými športovými slávnosťami a rok 1923 začala fungovať veľká Košická župa aj jej nový spôsob úradovania. Počas celého júla bola na magistráte služba členov finančnej komisie, ktorá vysvetľovala občanom nejasnosti o rozpočte mesta, ktorý po prvýkrát verejne posudzovali.
Sociálna koncepcia
Mestská rada mala posúdiť nový projekt sociálnej starostlivosti v Košiciach a následne ho schváliť mestské zastupiteľstvo ešte v marci r. 1923. Na jeho príprave sa podieľali odborníci a tí vychádzali z možností, aké boli v Košiciach zaužívané. Bola to spolupráca mestského úradu s celou škálou dobročinných spolkov, nadácií, zbierok a financovania samosprávou. Koncepciu mal odobriť aj prieskum, o ktorý požiadal mestský úrad sociológa Břetislava Fouska. Treba pripomenúť to, o čom sme už písali, že Košice mali prvenstvo v sociálnej starostlivosti a ich skúsenosti prebrali aj Pražania. Rovnakú úroveň mal a v sociálnej starostlivosti o školskú mládež a chudobné deti ich predčil Prešov.
Fousek urobil na žiadosť zastupiteľstva aj anketový prieskum medzi jednotlivými poslancami. Jeho výsledky oddialili prerokovanie koncepcie na jún a boli podnetom k diskusii o postoji poslancov ako predstaviteľov politických strán k humanitným záležitostiam, v čom neboli jednotní. Prieskum ukázal, že podľa návrhov poslancov, uvedených v ankete, je celý projekt nerealizovateľný a plnenie jeho úloh nekontrolovateľné. Mesto by malo podľa toho, čo navrhli poslanci, vytvoriť jediný referát mestskej rady, ktorý by riadil a viedol spomenuté humanitné inštitúcie a zároveň by aj kontroloval celú činnosť a spoluprácu s mestom. V praxi by to znamenalo, že by mal tento referát neobmedzené pôsobenie.
Podľa vyjadrenia mešťanostu by sa mali do novej koncepcie zapojiť aj niektoré mestské podniky, aby prispievali do sociálneho fondu finančne aj oni, pretože uvalenie ďalšieho bremena na občanov nie je mysliteľné. Pomoc sľúbil aj župný úrad, ktorý po vzniku veľkej Košickej župy od 1. júla začínal úradovať po novom na svojich desiatich oddeleniach, ktoré viedli všetko vysokoškolsky vzdelaní vedúci. Na adresu poslancov sa rozhorčený mešťanosta vyslovil takto: "Mestské zastupiteľstvo je korporáciou, v ktorej sa odráža stranícke rozdelenie a v ktorej budú musieť štátotvorné strany bezpodmienečne a častejšie riešiť svoj pomer k stranám a osobám iba podmienečne štátotvorným. Alebo priamo štátu nepriateľským. Otázky humanitné by mali naozaj všetky strany nájsť v jednom šíku. V praxi to vyzerá tak, že sa politické straníctvo prenáša do tých najsubtílnejších podrobností ľudského správania, že sa žiarlivo pozorujú úspechy navrhovateľov a že z toho pozostávajú závody v demagógii a nasledovného zrúcania obecných financií v dobe, kedy už nie je možné ísť späť. U ambicióznych politikov sa pri žiadnom podujatí nemôže ručiť, že budú dôslednú a na všetky strany lojálni a že tú prácu spočiatku úprimne mienení, nezneužijú k volebnej agitácii svojej strany alebo priamo svojej osoby."
V závere svojej reči na mestskom zastupiteľstve (ktorá stojí za zamyslenie aj po 85 rokoch) zásadne odmietol vytvorenie sociálneho referátu mestskej rady, kde by boli sústredené humanitné inštitúcie. "Bolo by to možné iba vtedy, ak by mohlo dať mesto novému projektu aj niečo viac, ako je v papierovej poslaneckej ankete."
Košické projekty príkladom
Zhodou okolností v týždni, kedy bolo zastupiteľstvo, pricestovala do Košíc z Prahy 27-členná skupina študentov Školy sociálnej starostlivosti, aby študovala prácu v oblasti sociálnej starostlivosti a získala poznatky aj v miestnych humanitných organizáciách. V hoteli Európa usporiadal pre nich večierok župný úrad a zúčastnili sa na ňom zástupca župana, generál Gajda, policajný riaditeľ, mešťanosta aj mestskí poslanci. Možno aj to ovplyvnilo, že žiaden referát pri mestskej rade nevznikol. Tých, čo nešpekulovali, potešilo, že košickú koncepciu prevzala Praha aj iné české mestá. Prvý veľký projekt školenia starostov obcí po vzniku ČSR, ktorý vznikol v Košiciach, realizovali v Čechách aj na Morave a to veľmi úspešne.
Košickí občania sa po vzniku ČSR začali viac zaujímať o veci verejné a bolo ich vidieť aj na zasadnutiach mestského zastupiteľstva. Stávalo sa, že si doslova vošli do vlasov pri prerokúvaní niektorých správ a musela ich vyviesť von poriadková služba. Aj to bol dôvod k tomu, aby dva týždne pred každým zasadnutím zastupiteľstva mali občania možnosť preštudovať si jednotlivé správy. Poslanci odhlasovali aj službu niektorého člena príslušnej komisie pri zastupiteľstve v kancelárii magistrátu, ktorý bude vysvetľovať občanom nejasnosti, odpovedať na ich otázky a prijímať návrhy a pripomienky. V jeseni 1923 sa mal prerokovať rozpočet Košíc, preto v dostatočnom predstihu a po celý mesiac júl v mestskej učtárni v úradných hodinách k dispozícii rozpočet. Vysvetlenie k nemu poskytovali členovia finančnej komisie. Jej úlohou bolo po verejnom posúdení zapracovať do správy k rozpočtu mesta pripomienky verejnosti. Popri tom občania vyjadrili aj svoje pripomienky k negatívnym prejavom v meste a podávali aj písomné sťažnosti. Tak sa zrodil ďalší projekt verejnej diskusie a zriadenia kancelárie pre sťažnosti občanov.
Žiadna uhorková sezóna
Celý júl aj august bol plný vážnych podujatí, osláv, zábav. Leto využili spolky na stretnutia rodákov, na ktoré prišli aj zo zahraničia. Zamagurskí Slováci, ktorí mali zjazd v Spišskej Starej Vsi, prišli navštíviť aj Košice.
V Košiciach zaviedli v roku 1921 Študentské športové slávnosti a tie sa konali každý rok v júli. Poriadal ich Východoslovenský odbor Ústredného spolku československých profesorov v Košiciach a konali sa pod záštitou župana, mešťanostu a generála Gajdu. Prvýkrát boli 3. júla 1921 v novozriadených Gajdových kúpeľoch pri Ťahanovciach. Boli určené študentom východoslovenských stredných škôl v Košiciach, Levoči, Prešove, Spišskej Novej Vsi a pretekali v dvoch kategóriách - do 16 a nad 16 rokov.
Len čo sa skončili Študentské športové slávnosti, mesto sa zaplnilo účastníkmi I. slovenských Sokolských telovýchovných slávností. Bolo ich dvetisíc, okrem slovenských "sokolov" - cvičencov z Čiech, Poľska, Rakúska, Slovinska, Švajčiarska, Kanady, USA. Organizátori pripravili ubytovanie na Skladnej ulici v bývalej karanténe, v štátnej reálke na Poštovej, v obchodnej akadémii a v ľudovej škole na Hviezdoslavovej. Štáby bývali v posádkovej nemocnici. Autobusy premávali z Hlavnej ulice za jednotné cestovné 3 Kč. Východoslovenské múzeum nielen počas "Sokolskej" nedele, ale celý týždeň nevyberalo vstupné a dosiahlo rekordnú návštevnosť až 2 tisíc osôb denne. Teda - žiadna uhorková sezóna počas troch rokov v lete. K nej sa pridružila aj - budete sa čudovať - chrústová.
Áno, boli aj také pre dnešok nezvyčajné udalosti. Mohli by sme niektoré nazvať aj nezvyčajné výmysly. Rozhodne k nim patrí prijímacia komisia pre chrústy. Nie, nepomýlili sme sa, ide o chrústy. V roku 1922 sa ukazovalo, že nastane priaznivé obdobie pre tento hmyz. Na základe zákona z roku 1894 o poľnohospodárstve a poľnej polícii, bol nariadený zber chrústov od apríla do júla. "Chrústy sa odovzdávajú u richtára a za 1 liter sa platí 50 halierov. Richtár prijíma chrústy za svedectva notára a správcu školy alebo zástupcu, ktorí dohromady tvoria prijímaciu komisiu pre chrústy. Po ukončení zberu, najneskoršie do 15. júla 1922, nahradí Ministerstvo zemedelstva - expozitúra v Bratislave občanom výdavky za zbieranie chrústov" - prikazuje zákon. Platil aj v Košiciach a dodržiavali ho s menšími úpravami v osobách.
Nepodarilo sa mi zistiť, kto v Košiciach prijímal pozbierané chrústy a či to bolo za prítomnosti notára. Mešťanosta to určite nebol. Nemal na ne čas. Košice vyplácali za 1 liter chrústov 50 halierov, v obciach, kde ich bolo podstatne viac, možno preto dostávali menej o tridsať halierov.
V trinástom storočí súdili podľa Súdneho zákonníka pre svetských ľudí, aj podľa cirkevných zákonov
Za manželstvo s kmotrou odrezali nos
V trinástom storočí sa s tými, čo porušili zákony, nemaznali. Prísne tresty boli za nedovolené vyrúbanie stromov v lese, za krádež. Za úmyselné podpálenie domov bol hrdelný trest, cudzoložstvo súdili podľa svetských aj "Božích zákonov". Keby to platilo aj dnes, každý by si rozmyslel, či mu stoja zálety za to, aby prišiel o nejakú časť svojej telesnej schránky, alebo sa musel sedem rokov postiť.
Podpaľačov upálili
Za podpaľačstvo lesa a nedovolené rúbanie lesa boli peňažné tresty vo výške dvojnásobku hodnoty zničených stromov a ukradnutého dreva. Za úmyselné podpálenie domov v meste odsúdili vinníka na upálenie, na dedine alebo v osade na sťatie mečom. Časté bolo vypaľovanie strniska a pálenie tŕnia, odkiaľ sa oheň rozšíril na cudzie polia a vinohrady. Podľa zákonníka sa malo najprv skúmať, či to dotyčný urobil z neskúsenosti, lenivosti, hlúposti, vo veternom počasí alebo pri bezvetrí a podľa toho sa určil trest. Poľahčujúcou okolnosťou bola "tuposť" previnilca.
Vypaľovanie sa s obľubou uplatňuje aj po ôsmich storočiach, a aj keď sa hlúposť považuje tiež za dar Boží, nie je poľahčujúcou okolnosťou.
O vode a chlebe
Predstavte si, že niekto sa ožení s kmotrou a za to ho odsúdia na odrezanie nosa, tiež aj jeho ženu a budú sa musieť rozísť. Podľa cirkevného zákona im nos zostane, ale sa musia rozísť a podrobiť pätnásťročnému pôstu podľa pravidiel, ktoré určuje tento zákon: Päť rokov nesmú vojsť do kostola, iba stáť vonku pred ním a plakať a odtiaľ počúvať omšu. Potom štyri roky môžu byť v kostole do svätého evanjelia, tri roky do "Verím v jediného Boha", tri roky po prijímanie. Musia byť o chlebe a vode. Keď prejde pätnásť rokov, môžu ísť na prijímanie. Taký istý trest stihol aj tých previnilcov, ktorí mali pomer s vydatou ženou. Pravdaže, ak by žil v trinástom storočí na území terajšieho Slovenska. Vtedy súdili podľa "Súdneho zákonníka pre svetských ľudí" aj podľa cirkevných zákonov. Súdny zákonník sa zachoval v Novgorodskom rukopise z roku 1280 odpísaného v ruskom jazyku z Konštantínovho a Metodovho preloženého a upraveného byzantského zákonníka (zostaveného v roku 740).
Solúnski bratia vytvorili zákonník
Po príchode vierozvestcov Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu začali obaja bratia svoju misijnú činnosť v rôznych oblastiach. Nevytvorili iba písmo a nepreložili do neho bohoslužobné knihy, neboli iba učiteľmi, kňazmi, autormi kníh, ale vytvorili aj uvedený občiansky zákonník a zavádzali do života civilný právny poriadok. Zákonník obsahuje právne ustanovenia aj tresty za priestupky.
Krátka ukážka zo zákonníka pre svetských ľudí je uvedená v "Klenotnici staršieho slovenského písomníctva", ktorú zostavil Jozef Minárik a kolektív. Zákonník vznikol v čase, keď ešte pretrvávali pohanské obrady a zvyklosti. Podľa neho toho pána v dedine, ktorý ich dodržiaval, mali predať aj s celým jeho majetkom a peniaze rozdeliť chudobným. Predaj, ale do inej krajiny, určoval zákonník aj v prípade, ak ženatý muž zhrešil s otrokyňou. Knieža musel dať súhlas na jej predaj a peniaze tiež dostali chudobní. Muž sa mal podľa Božieho zákona podrobiť sedemročnému trestu pôstu o chlebe a vode. Ak bola otrokyňa, s ktorou zhrešil, z cudzej krajiny, musel za ňu zaplatiť jej pánovi stanovenú sumu.
Neverní košickí muži
V roku 1921 nebola vernosť silnou stránkou košických ženatých pánov. Na počudovanie, v tom roku bolo menej sobášov ako po iné roky, ale zato viacej podaní o rozsobáše. Na košickú sedriu prišlo 223 podaní o rozvod "od stola a lože", kým v predchádzajúcom roku ich bolo 164 a súdna stolica vyniesla právoplatné rozsudky iba v 78 prípadoch. V obidvoch rokoch bola na prvom mieste nevera a rozvádzať sa chceli muži, pričom mnohí uvádzali ako okolnosť bezdetnosť, kvôli ktorej začali manželku podvádzať. Iba v dvoch prípadoch sa chceli rozviesť pre nerozvážnosť ženy.
Založil spolok na ochranu zvierat
Týrané i opustené zvieratá boli v Košiciach aj v minulosti. A neboli to iba psy a mačky, ale aj hospodárske zvieratá, najmä tie ťažné, ktoré používali Košičania na lesné a poľnohospodárske práce. So zvieratami, ktoré boli jatočné a mäsiari ich kupovali aj so vzdialenejších obcí a krátko držali v maštaliach, napr. na Kováčskej ulici, trpeli nedostatočnou starostlivosťou, bez krmiva a vody čakali na cestu na bitúnok.
V roku 1910 MUDr. Jozef Senka, riaditeľ verejnej základinovej nemocnice v Košiciach založil spolok na ochranu zvierat a zostavil štatút na ochranu týraných ťažných zvierat. Vo svojom závete odkázal finančnú čiastku na založenie základiny na ochranu zvierat v meste.
Jozef Senka (1846 - 1911) pochádzal z Rimavskej Soboty, študoval vo Viedni, kde sa aj špecializoval na pôrodníctvo a potom pôsobil v Košiciach. Tunajšia verejná nemocnica bola na poprednom mieste v krajskom meradlo, no v roku 1901 už kapacitne nevyhovovala. Preto Senka ako jej riaditeľ, aj člen mestského zastupiteľstva navrhol postaviť novú veľkú nemocnicu so štátnym príspevkom. V roku 1910 uverejnil memorandum, v ktorom detailne zdôvodnil svoj návrh, ktorý sa za jeho života nerealizoval, ale až v rokoch 1914 - 1918. Jeho snahou bolo zlepšenie verejného zdravotníctva a preto dával podnetné návrhy na jeho zlepšenie.
V roku 1840 bolo v Košiciach 9 lekárov, vykonávajúcich prax všeobecných lekárov a 5 chirurgov, ale prax nevykonávali. V r. 1854 bolo 14 lekárov a 1 chirurg, v 70 rokoch 19. storočia 22 lekárov a 2 chirurgovia, v 90. rokoch okolo 30 lekárov. S pribúdajúcim počtom obyvateľov narastal aj počet lekárov. V roku 1905 bolo 22 vojenských, 38 civilných lekárov, z nich malo 28 súkromnú prax, 10 úradných, nemocničných a ústavných lekárov.
Stranu pripravila Soňa Makarová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
