Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Katarína Tekeľová Blažová túžila byť v detstve predavačkou kvetín

Ako žena sa medzi kolegami - výtvarníkmi vyníma. Otvorene však priznáva, že skĺbiť starostlivosť o rodinu s aktívnou tvorbou bolo vždy viac ako

náročné. Keďže umením žije aj jej manžel a syn, doma spolu tvoria veľmi kreatívnu bunku, v ktorej spolužitie nie je práve najľahšie, ale v každom prípade zaujímavé. Napriek tomu, že je známa svojimi veľkoplošnými tapisériami, ručné práce "nemusí". Po vytvorení ručne tkanej opony Fénix pre Štátne divadlo v Košiciach a cykle 11-tich veľkoplošných tapisérií Moira, považuje za svoj najväčší úspech svoj návrat k maľbe.

Medzi košickými výtvarníkmi ste pomerne ojedinelým zjavom. Nikdy ste v mužskej prevahe kolegov - výtvarníkov nepociťovali to, že musíte viac bojovať, viac sa presadzovať a snažiť? Že ste možno trošku znevýhodnená voči mužskej väčšine?

Skryť Vypnúť reklamu

- Veruže, aj som to niekedy pocítila... Výtvarníčok, ktoré sa svojou prácou presadia, je v porovnaní s kolegami rozhodne menej. Myslím si, že to je dané poslaním ženy, ktorá má svoje prirodzené úlohy a povinnosti z toho vyplývajúce. A výtvarná práca si vyžaduje naozaj celého človeka, preto je ťažké mať aj rodinu, aj sa venovať umeniu. Naozaj som chcela veľa a netušila som, čo to všetko obnáša.

Takže až rokmi ste zistili, že je to viac ako náročné?

- Ako mladá som si myslela, že sa to dá, aj keď horko-ťažko, skĺbiť. Ale po rokoch musím povedať, že je to veľmi náročné. V ateliéri môžem robiť len sporadicky a nárazovo, nikdy sa nemôžem venovať práci úplne intenzívne. Naviac sme v rodine traja výtvarníci - vyhranení individualisti - a každý má svoj výtvarný program. Bez veľkej dávky porozumenia a humoru by sa to nedalo zvládnuť. Stále sa učíme...

Skryť Vypnúť reklamu

Ako to u vás doma vyzerá? Viete sa vôbec rozprávať aj o niečom inom ako o tvorbe? Aj si vzájomne radíte, alebo ste už od toho celkom upustili?

- Už sa nedá radiť si, ale povedať svoj názor je prínosné. Niekedy stačí málo, aby sa tvorba posunula... Často sa dohovárame veľmi komicky v znakoch a v tak absurdných vetách, ktoré by určite ľudí rozosmiali, keby ich počuli. Traja výtvarníci, to je niečo desivé. To nie je život, ale šialenstvo. (Smiech.) Neustále termíny, neustála práca, boj o svoj čas a o to, kto bude zabezpečovať existenciu. Keďže sme podľahli sile tvorby, naučili sme sa žiť v uzavretej bunke, ktorá žije svojím vlastným svetom. Mne sa ale našťastie občas podarí uniknúť a nabrať energiu na cestách k dcére do Prahy, poteším sa, preberieme babské záležitosti, pozriem si výstavy a to ma vždy zachráni pred uhynutím....(Smiech).

Skryť Vypnúť reklamu

Dcéra sa teda vymanila z umeleckého područia?

- Chvalabohu, tá nám viac-menej ušla, pretože tie stresy doma už nezvládala. Je skôr človek prírody, rada sa túla, cestuje a poznáva nových ľudí. Bola som s ňou na rôznych meditačných pobytoch, naposledy to boli jarné Mystériá žien v Skalke. Pri tom ja ožívam, naberám ženskú energiu, vrátim sa a tí moji introverti ma zase s láskou dusia. A ja tiež nelením...(Smiech.) Dcérka ale neušla pred literárnou múzou. Prepadla písaniu básní a našla si tak svoj okruh spriaznených duší.

Ako ste vnímali, keď ste pochopili, že aj syn sa vyberie cestou umenia? Keďže viete, čo to obnáša, nechceli ste mu to trošku aj vyhovoriť?

- Vyhovoriť nie, lebo vždy som bola zástancom toho, že človek sa má realizovať v tom, k čomu inklinuje. Keďže som ale vedela, ako ťažko sa dvaja výtvarníci predierajú, ako ťažko sme si roky rokúce zháňali všetko počnúc od ateliéru, nebola som tým veľmi nadšená. Syn od malička veľa kreslil, takže je výtvarník, je dobrý a nadaný. Tento rok sa napríklad zúčastňuje asi 20-tich medzinárodných výstav maľby a grafiky, takže by zamestnal aj menší tím ľudí. Samozrejme,že mu pomáhame, lebo tak náročný program sa ináč zvládnuť nedá. Manžel pri manažovaní termínov občas aj sám úspešne stíha oboslať grafické súťaže... Len ten náš byt máme rozmaľovaný už rok, na to už naozaj niet času a síl.

Zvažovali ste niekedy aj niečo iné, alebo ste boli odjakživa presvedčená, že budete výtvarníčkou?

- Možností bolo veľa, ale vždy zvíťazila výtvarná oblasť. Som Prešovčanka - Šarišanka po oteckovi, mamka sa narodila v Budapešti. Môj manžel mi raz písal môj životopis a začal tým, že: "Je Slovenka, má 8 životov a 64 národností..." Pol rodiny bola a je farárska, zvyšok učitelia, z ktorých väčšina podľahla divadelnelným múzam a stali sa vynikajúcimi hercami prevažne v Ukrajinskom divadle v Prešove. Slovo hovorené, spievané, vyjadrené hudbou, tancom, maľbou, bolo u nás pestované od malička. Balet, hra na klavír, spev, výtvarné krúžky, divadlo... Na Slovenskej ulici som po večeroch učila dievčatá baletné pozície, hrali sme vo dvore za oponou z deky divadlo, mamke som brala divadelné farbičky... Odjakživa som teda k umeniu bola veľmi blízko.

Netúžili ste sa teda radšej stať herečkou?

- No najprv som chcela byť jednoznačne predavačkou.(Smiech.) Konkrétne kvetín. Ale asi v 3. triede som sa od strýka dozvedela o Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a brala som za úplne samozrejmé, že tam pôjdem študovať. Vždy som mala veľké šťastie na ľudí, ktorí zbadali, že mám pre umenie nejaké vlohy a podporovali ma. Mohla som študovať scénografiu, alebo byť herečkou, či speváčkou, ak by som prijala iné životné výzvy... Pre mňa to ale vôbec neprichádzalo do úvahy, lebo som bola otrasná trémistka a dodnes som "štolverk" pred fotoaparátom. Maľovať a kresliť som ale chcela vždy.

Čo spôsobilo, že ste sa na vysokej škole okrem maľby dali aj netradične na cestu gobelínu? Vždy ste mali vzťah k remeslám a ručným prácam?

- Dostala som sa na oddelenie monumentálnej maľby a gobelínu k profesorovi Petrovi Matejkovi. Viedol ho s veľkým rozhľadom a veľkoryso a mali sme výbornú spoluprácu s Moravskou gobelínovou manufaktúrou vo Valašskom Meziřičí. Žiaľ, my už dnes žiadnu gobelínku nemáme, čo je veľká škoda. Pán profesor nás viedol k veľkým formátom a láska k veľkým plochám vo mne ostala. Ručné práce ale nie sú mojou parketou.

Naozaj? To by asi nik nepovedal...

- Mamička bola veľký estét, milovala umenie, bola veľmi nadaná a tvorivá žena. Krásne šila, maľovala, aj na textil. Pamätám si úžasný vinič namaľovaný na pokrývke oltára v cerkvi v Pakostove, ktorý urobila pre otecka, grekokatolíckeho farára. Podporovala môj výtvarný talent a neviedla ma veľmi k vareniu a šitiu, aby som sa nestala "otrokom v domácnosti"... A napokon ani veľmi nestihla, lebo od 14-ich rokov som študovala v Bratislave. Varenie som dobehla, ale to šitie mi doteraz chýba, lebo ani nohavice si poriadne neviem podhnúť. Márna však bola jej snaha, že sa budem venovať len čisto umeniu a krásnym veciam. Život je ale aj tak taký fascinujúci, že niet čo ľutovať a som rada, že sa mi podarilo realizovať sa v mojej práci aj v danej miere.

Vaše meno asi najviac rezonuje v súvislosti s oponou, ktorú ste robili pre Štátne divadlo v Košiciach. Aké spomienky sa vám pri myšlienkach na to vybavujú?

- Pri tejto úlohe sa moje výtvarné štúdiá zúročili. Keď som súťaž vyhrala, bolo to úžasné. Takéto veci sa stávajú raz za život. S veľkou radosťou som sa vtedy vrátila medzi "svojich" ľudí do gobelínky. Bola to krásna práca, ktorá neskôr pokračovala v cykle veľkoplošných ručne tkaných a viazaných tapisérií s názvom Moira.

Prečo ste pri tomto cykle zvolili inšpiráciu gréckymi dejinami?

- Na Strednej škole umeleckého priamyslu v Bratislave sme mali vynikajúceho profesora dejín pána profesora J. Brimicha, ktorý ma veľmi ovplyvnil. Zaujímavo nám rozprával o gréckej kultúre, o antickom učení kalokagathie - rovnomernej snahe tela i duše o harmóniu, čo mi ako motto ostalo navždy. Mimochodom, v triede sedel aj môj bývalý spolužiak František Blažo.

Na čom momentálne pracujete?

- Posledné tri roky som tvorila menej kvôli rodinným problémom. Pripravovala som katalóg k výstave DNA Obrazy / Tapisérie, ktorú som mala vlani v septembri vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Po rokoch textilnej práce som sa prezentovala svojou tvorbou v maľbe. Po výstave som mala zdravotnú pauzu a teraz ma povzbudila možnosť otvoriť výstavu DNA v Dome umenia Národného osvetového centra v Bratislave.

* * *

Profil:

n Katarína Tekeľová-Blažová (1945) je rodáčka z Prešova

n Je absolventkou Oddelenia voľnej maľby a gobelínu na bratislavskej VŠVU

n Od roku 1978 mala viacero samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí

n Jej tvorba zaujala osobitým zmyslom pre svet symbolov a znakov, je v nej príznačná snaha o definovanie osudovo a častokrát bolestne neseného vlastného ženstva, ako aj jednota vášne a pokory, vzbury a odovzdania, bezmocnosti i nádeje, lásky i nelásky

n Jej manželom je známy košický výtvarník František Blažo, s ktorým má syna, talentovaného mladého výtvarného umelca Marka Blaža.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  3. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  4. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  5. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  6. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dala deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 838
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 12 226
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 781
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 679
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 378
  6. Aká je chémia vôní 9 122
  7. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 861
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 750
  9. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 681
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 192
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Testovanie v Starej Ľubovni.
Výročie výbuchu bytovky Mukačevská 7 v Prešove

Turčanová o výbuchu: Do histórie Prešova sa tragédia navždy zapíše čiernymi písmenami

Zomrel aj syn jej šoféra.

Primátorka Andrea Turčanová počas zasadnutia krízového štábu.
Trhom dominujú výrobky na vianočný stôl.

Nová riaditeľka košickej detskej nemocnice: Teším sa na návrat

Chystá stretnutia so zamestnancami, primármi a vytvorí pracovný tím.

Jaroslava Feketeová. Snímka je z čias, keď pôsobila ako lekárka na Oddelení detskej onkológie a hematológie košickej DFN.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vybrané postavy slovenského covidového betlehema (píše Michal Havran)

Dali sme svetu pokryteckú vládu bez mravov, ktorá nás vťahuje do hysterickej telenovely.

Koronavírus na Slovensku: Do pilotného testovania sa zapojilo viacero škôl (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili už viac ako 115-tisíc nakazených. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 981 obetí.

Testovanie žiakov a rodičov v Mútnom.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Hra s otvoreným ohňom

Keď Blaha hovorí o ochrane liberálnej demokracie, du blejt, velebnosti.

Peter Schutz

Matovič o Vianociach: Buď bude masívne testovanie alebo lockdown

Rozhodnutie nechá na autority, ktoré odmietali plošné testovanie.

Premiér Igor Matovič.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop