čakali na prílet slovenského vládneho špeciálu. Onedlho sa k nim pridali sanitky košickej záchranky a ďalšie zdravotnícke vozidlá. Lietadlo v slovenských štátnych farbách s 26 ľuďmi, ktorí prežili včerajšiu tragickú nehodu autobusu v Chorvátsku, pristálo o 20. 50 hod.
KOŠICE. Najnetrpezlivejšie však vládny špeciál očakávali desiatky príbuzných pasažierov z autobusu smrti.
Z očí tiekli slzy
Ovzdušie na letisku bolo priam nabité emóciami, ozývali sa vzlyky, z očí tiekli slzy. Mnohí príbuzní sa totiž o prílete lietadla dozvedeli až vo večerných hodinách z médií, nevedeli či na palube bude práve ten ich manžel, syn či dcéra. Hneď ako lietadlo dorolovalo k letiskovej hale, vyštartoval k nemu autobus, desať sanitiek. Ľudí po vystúpení z lietadla odviezli ihneď do budovy letiskového terminálu, kde ich lekári vyšetrili.
"V autobuse som mala sestru," povedala nám so slzami v očiach Magdaléna Budínska. "Stále mi nikto nepovedal či aj ona príde lietadlom. Na ministerstve nemali jej meno v zozname. A ja chcem vedieť či prišla."
Vzápätí sa k nej pridali aj ďalší rozhorčení príbuzní.
"Sanitky prišli, neviem či manželku odviezli do nemocnice alebo nie," hneval sa Andrej Madáč. Nemáme žiadne informácie, keby aspoň povedali že nemáme čakať, lebo je v nemocnici, ale nikto nič. Prvý pocit po tom ako som sa dozvedel o havárii bol hrozný. Ten druhý, po správe že manželka prežila? Neskutočná úľava."
Najhoršie chvíle života
Aj keď to na letisku chvíľami vyzeralo priam chaoticky a príbuzní doslova lietali z jedného konca na druhý, Jana Šútorová z Košíc bola relatívne pokojná.
"Mám tam deväťročného syna Mariána (najmladší účastník zájazdu-pozn.red.), sedemnásťročného Jakuba a manžela Jána. Našťastie sú všetci traja v poriadku," netajila radosť J. Šútorová. Medzitým sa niektorí čakajúci dozvedeli, že zopár cestujúcich z lietadla už sanitky odviezli do nemocnice.
"Ja si na nič nepamätám," tvrdila staršia pani, cestujúca z autobusu, ktorá letisko opúšťala ako prvá. Prevažnej väčšine jej spolutrpiacich, ktorí ju vzápätí nasledovali, do reči nebolo.
Martina Urbanová informovala svojich rodičov o tom, čo sa stalo v Chorvátsku ako o jednej veľkej hrôze. S najbližšími bola telefonicky v kontakte už od prvých sekúnd po tragédii.
"Bol to strašný pohľad, všade sa ozýval krik, jačanie," opisovala výjavy ktoré videla, Martina. "Všade ležali mŕtvi ľudia, porozhadzovaní krížom krážom."
Podľa Milana Urbana, dcéra im volala krátko po šiestej ráno a vraj už vtedy tušili že čosi nie je v poriadku.
"Pomedzi jej slová sa ozýval plač, dcérka vravela že ju ošetrili v nemocnici, lebo jej napúchala noha a krvácala," spomínal na asi najstrašnejšie sekundy svojho života M. Urban.
Zoznamy mŕtvych zverejnia dnes
"Neviem sa so svojou 68-ročnou švagrinou spojiť. Najprv mi cez deň povedali, keď som sa telefonicky informovala, že žije. Neskôr však už tvrdili, že je na zozname nezvestných. Ale aj tak som sem prišla. Keď nepríde, neviem, čo to bude znamenať... Nechcem na to ešte myslieť," prezradila nám skleslým hlasom Marta. Tá však nakoniec predsa odchádzala z letiska s nádejou. "Teraz som sa dozvedela, že vraj by mala byť v nemocnici. Mám zavolať zajtra (dnes)."
"My o našej mamke vôbec nič nevieme, ale prišli sme na letisko. Prosím vás, povedzte nám, keď nepriletela, môže byť ešte niekde v nemocnici?" pýtali sa príbuzní človeka so zoznamom mien. "Na zozname osôb, ktoré sú v nemocnici, nie je. Je mi to ľúto..." keď odpovedal, až z toho šli zimomriavky. V zozname bola kategória, ktorá sa volala "zatiaľ nepotvrdené mená mŕtvych". Informovali, že definitívne mená mŕtvych oznámia najskôr dnes.
Ďalšia skupinka, už psychicky nalomená na lavičke v príletovej hale, s vyplakanými červenými očami sa ešte vypytovala: "Nám povedali, že ani v nemocnici nie je. A tie zoznamy sa ešte menia???" Jednoznačnej uspokujúcej odpovede sa však nedočkali.
Iná mama s dcérou sa niekoľko minút objímali so šťastnými slzičkami. Ďalší nervózne nakukávali cez odsúvajúce sa dvere smerom k lietadlu, či uvidia toho svojho. "Pozri, to je otcov kufor, však! Aha, je to on, už ide!" Takmer nikto z dovolenkárov, čo prileteli, nechcel s novinármi komunikovať.
"Buďte takí láskaví, nechajte nás," prosila krívajúca pani. "Vôbec nič si nepamätám," tvrdila iná, so slzami v očiach, ktorá sa zakrývala pred kamerami a fotoaparátmi. "Ja si všetko pamätám. Autobus sa vysypal. Ale prečo, neviem," povedal starší pán so zakrvaveným a obviazaným lýtkom, smerujúci do nemocnice.
Ošetrili osemnásť ľudí
Dlho pred príletom lietadla, ktoré štartovalo z Bratislavy krátko po 17.00 hod. do chorvátskeho mesta Zadar (asi 50 kilometrov od miesta nešťastia) a odtiaľ do Košíc sa pripravoval aj personál Kliniky úrazovej chirurgie FN L. Pasteura (FNLP) v Košiciach. Zdravotníci chystali operačné sály a oddelenia na prípadný príjem pacientov, v pohotovosti boli okrem službukonajúceho personálu aj ďalší lekári. V prípade nutnosti mali prísť zo svojich domovov ihneď do nemocnice. Tam nakoniec ošetrili 18 ľudí, jednu pacientku hospitalizovali so zlomenou rukou, ďalšiu v čase našej uzavierky lekári vyšetrovali pre podozrenie z poškodenia krčnej chrbtice.
"Všetci, ktorých sme previezli na úrazovku do FNLP majú ľahšie zranenia, ale pre istotu sme ich do nemocnice odviezli," zdôraznil Richard Raši, minister zdravotníctva, ktorý takisto priletel špeciálom. "Nadránom sa vraciam späť do Chorvátska, kvôli našim občanom, ktorí utrpeli ťažké ranenia."
Autor: sam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
