Korzár logo Korzár Košice
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Košičania Vojtech Záhorský a Peter Jurčo spomínajú na časy, kedy bojovali na našu slobodu v Slovenskom národnom povstaní

Aby Nemcov zdržali, do vzduchuvyhadzovali koľajnice, aj tunelyV piatok si pripomenie 64 rokov od vypuknutia ozbrojeného povstania proti

Aby Nemcov zdržali, do vzduchu

vyhadzovali koľajnice, aj tunely

V piatok si pripomenie 64 rokov od vypuknutia ozbrojeného povstania proti nenávideným okupantom, ktoré do dejín vošlo ako Slovenské národné povstanie. S odstupom času je hodnotené negatívne aj pozitívne. Medzi nedostatky patrí to, že prepuklo skôr ako bolo všetko pripravené. Nikto však z medzinárodného hľadiska nemôže odoprieť odvahu malého Slovenska a slovenského národa naplniť heslo Poraziť Nemcov a za slobodu bez útlaku hoci aj zomrieť. Dvaja z tých Košičanov, ktorí sa SNP zúčasnili, si na toto neľahké obdobie zaspomínali.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred paľbou ustúpili

V roku 1944, keď slovenský národ povstal so zbraňou v ruke proti nenávideným okupantom, mal dnes podplukovník v zálohe a predseda Oblastného výboru SZPB Vojtech Záhorský 22 rokov. Pracoval na strednom Slovensku ako ekonóm. K zbraniam mal ďaleko, a predsa sa tesne pred vypuknutím povstania stal, aj na radu cestára Kráľa, ktorý mu bol takmer druhým otcom, "zásobovačom." S ruksakom na chrbte chodil akože na výlety, v skutočnosti v ňom nosil jedlo ruským i našim partizánom. Dni boli pekné, bolo leto, a tak nebol podozrivý, keď išiel s batohom jediva na Solisko či Magurku.

"Keď povstanie vypuklo, bol som odvelený do Ružomberku. Vyzbrojili nás a spolu ďalšími mužmi som sa vydal na pochod smerom na Liptovský hrádok a Poprad," začal V. Záhorský spomínať. "Úlohu sme splnili, a tak sme z Popradu mali pokračovať na Kežmarok. Za Matejovcami nás prekvapila silná paľba fašistov, ktorí tam prenikli z Poľska. Naše velenie vtedy prikázalo - ustúpiť."

Skryť Vypnúť reklamu

Nové bojové postavenie zaujali pri Bielom Potoku. Úlohou vojenských jednotiek bolo zabrániť prechodu nemeckých vojsk z Ružomberku smerom na Banskú Bystricu. Po krátkom čase, keď boli pozície na Bielom Potoku zosilnené a obsadené vojakmi základnej služby, prešla časť vojakov spolu s ďalšími liptovskými dobrovoľnými členmi do neďalekých kúpeľov Železnô a začlenila sa do aktívne partizánskej brigády "Za slobodu Slovanov". Nové pozície zaujali v Bielom Potoku. Tam V. Záhorského zastihol i koniec povstania, ktoré malo do konca októbra vojenský charakter, potom sa zmenilo na partizánsky spôsob boja.

"Na základe rozkazu ukrajinského štábu z Kyjeva dostala naša brigáda príkaz k odchodu smerom na západ, na hranice Moravy. Niektorí členovia, najmä z blízkeho okolia, už ďalej nechceli bojovať, ponáhľali sa domov. Väčšina z nich sa však dostala do nepriateľských rúk a boli odtransportovaní do zajateckých táborov v Nemecku. My, ostatní, sme sa nákladiakmi presunuli zo stanovišťa v Železnôm a zastavili sa v obci Staré Hory, kde sme doplnili výstroj, výzbroj aj potraviny."

Skryť Vypnúť reklamu

To všetko našli v kaplnke, ktorá slúžila ako vojenský sklad, i keď ju medzičasom "navštívili" aj domáci civilní občania. Vystrojení a vybavení sa partizáni pohli cez Tureckú, Krížnu, Kráľovu studňu smerom na Moravu. Zošli do Gaderskej doliny a zamierili na Turčiansku Blatnicu, k rieke Turiec. "Už po niekoľkých krokoch sme na vlastné oči videli krutosť a hrôzy vojny. Mŕtvi i obesení vojaci a partizáni boli dôkazom, že nepriateľ môže byť blízko. Vedenie brigády rozhodlo dodržať pôvodný plán, čiže postup cez rieku Turiec. Ani sme do vody poriadne nevkročili a ozvala sa mohutná streľba. Nemci boli skrytí na opačnom brehu, z ktorého na nás strieľali. Keďže sme si ratovali životy, vo vode sme prišli o kone, o ruksaky s výbavou a jedlom. Najmä však o spolubojovníkov."

Vedenie potom rozhodlo, že sa vrátia do Gaderskej doliny a dočasné stanovište nájdu vo Veľkej Fatre. Smerom na Veľkú Fatru pokračovalo už len asi 40 partizánov, ostatok skolili nepriateľské guľky. Hlad i chlad ich sužovali, ale neklesali na duchu. Verili, že toto šialenstvo dlho nepotrvá. Pri presune natrafili najprv na jednu a o pár kilometrov ďalej na druhú a tretiu horáreň, v ktorých našli skromné jedlo. O pár dní neskôr Nemci všetky tri horárne vypálili. Ich však nezastihli, podarilo sa im dostať do kopcov Veľkej Fatry. Keďže bol začiatok novembra a počasie stálo pri nich, v jedno ráno nasnežilo. Biela perina zakryla ich stopy.

Omrzlinám sa nevyhol, strelám áno

"Vďaka snehu sme mali aký-taký pocit istoty, a tak sme mohli v horách kopať bunkre. Aby sme od hladu neumreli, lebo dve kravy, ktoré sme mali so sebou, sme už pojedli, aj medveďa sme kvôli obžive skolili. Popri striehnutí sme museli bojovať s hladom a chladom, lebo v horách sme boli asi mesiac."

Začiatkom decembra sa rozhodovalo, čo ďalej. Jedna skupina chcela ísť na Moravu, druhá, v ktorej bol i V. Záhorský, zvolila presun na Liptov. Počas neho sa tí, ktorí boli podchladení a trpeli omrzlinami, dostali do osady Rybo. Dnes už neexistuje, pred rokmi ju zasypala lavína. "Medzi chorými som bol aj ja, omrzliny mi zničili nohy. Prichýlila ma rodina Babjaková. I keď hrozilo, že Nemci môžu prísť a všetkých zabiť, neposlali nás preč. Vierka Čunderlíková, smelá dievčica, až zo Starých Hôr nosila ichtyol na boľavé nohy partizánov. V Rybo sme ostali do Vianoc. Medzitým už na slovenské územie prichádzali brigády zo Sovietskeho zväzu."

V. Záhorský, ktorý sa vďaka opatere pozbieral, bol zaradený do brigády Pomstiteľ, ktorá bola omylom vysadená v okolí Tatier. Koncom roka 1944 dorazila peším pochodom na Baláže. Veliteľom brigády bol mjr. Morozov a veliteľom roty Viktor Jelinek. Práve táto štvrtá rota, aj s veliteľom jednej čaty, ktorým bol V. Záhorský, dostala za úlohu vykopať bunkre na Jelenskej skale. To splnila. Po vykopaní bunkrov sa zamerali na záškodnícku činnosť, vyhadzovali koľajnice a tunely, na cesty sypali kamene, rozbíjali, čo sa dalo, aby čo najviac zdržiavali Nemcov pri prechode od Harmanca.

"Takto sme sa udržali do 18. marca, keď sme dostali správu, že niekoľkotisícová armáda Nemcov sa chystá na prepad. Pustili sme sa teda od Balážov k Chabencu. Pri presune, ktorý trval týždeň, sme dorazili na druhú stranu kopca. Odtiaľ sme sa spustili rovno na front. Našťastie, bola to južná vetva, kde boli rumunské jednotky. Spolu nás došlo asi tisíc, pretože po ceste sa k nám pridávali utečenci, partizáni z iných skupín, aj civili. Konečne som si mohol slobodne vydýchnuť, pre mňa sa SNP i vojna skončili."

V. Záhorský mal šťastie. I keď mu takmer pomrzli nohy a na hlave má doteraz jazvu od pažby nemeckého vojaka, guľky sa mu po celý čas vyhýbali. S odstupom času, aj keď si podstatné udalosti stále pamätá a pripomínajú mu ich aj mnohé slovenské i sovietske vyznamenania, aj on hodnotí toto obdobie objektívnejšie. "Určite sa naň nesmie zabudnúť. To by nebolo správne. Generáciám by sa malo pripomínam aj potom, keď tu už nebudeme. Hoci aj tak, ako to bolo u nás, keď mi vnuk Peter neraz povedal: ´dedko, povedz mi rozprávku, ako si bojoval s Nemcami...´

Zo Sovietskeho zväzu na Duklu

O bojovom šťastí, keďže neutrpel ani jediné zranenie, môže hovoriť i ďalší Košičan Peter Jurčo. Mal 21 rokov, keď sa zúčastnil na odbojovej činnosti ako zahraničný vojak 2. paradesantnej brigády patriacej pod 1. československý armádny zbor v Sovietskom zväze, ktorému velil armádny generál Ludvík Svoboda.

"Povolali ma ako vojaka základnej služby, ktorý mal, čo bolo vtedy samozrejmé, bojovať proti sovietskym vojakom. Dostal som sa na Krym. Spolu s ostatnými sme mali zabezpečovať obranu nemeckej armády pri jej ústupe. Bojovať proti Rusom, teda Slovanom, sa nám nepáčilo. Medzi nami bolo veľa chlapcov z východného Slovenska, ktorí vedeli celkom dobre po rusky. Najprv sme so sovietskymi vojakmi nadviazali kontakty, potom sme prešli k nim. Keď to Nemci zistili, nechceli nám prebehnutie darovať. Prenasledovali nás lietadlami, z ktorých na nás strieľali. Mali sme straty na mŕtvych, aj ranených."

P. Jurčo prežil. S ďalšími sa dostal do kláštora, kde sa usadili. V decembri 1943 prišiel do Moskvy prezident Eduard Beneš. Zo stretnutia je známa Vianočná dohoda o vzájomnej a vojenskej pomoci medzi Československom a Sovietskym zväzom. "Na jej základe sa rozhodlo, že budeme vycvičení za parašutistov a pôjdeme na pomoc Slovensku, kde sa pripravuje ozbrojené povstanie proti Nemcom. Prípravy začali v mestečku Jefremov v Tulskej oblasti. V lete 1944 sme boli prevezení. Nie však na stredné Slovensko, ale do poľského mestečka Proskurov pod Duklou. Situácia sa totiž zmenila, povstanie vypuklo skôr. Tým sa musela zmeniť bojová stratégia sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru."

Blízko Dukly zažil P. Jurčo krvavý masaker. Mali prejsť cez potok. Nikto však nevedel, že Nemci striehnu a keď počuli na lávke zvuk vojenských bagančí, začali divoko strieľať. Mnohí tam padli, ostatní sa rozbehli, kto kde mohol. "Viacerí sme sa dostali do hustého porastu a čakali, čo bude ďalej. Keď streľba utíchla, vrátili sme sa do východzej pozície a čakalo nás rozdelenie. Dostal som sa k mínometnej čate patriacej k pešej rote, ktorá mala za úlohu oslobodiť dedinky na poľskej strane pri Dukle." Na jednej streche si spravili pozorovateľňu. Raz, keď zistili pohyb Nemcov, začali paľbu. Fašisti ju opätovali. Znovu stratili mnoho spolubojovníkov.

"Poslaním Karpatsko - duklianskej operácie malo byť to, že dve slovenské pešie divízie operujúce zo slovenskej strany Karpát v okolí Prešova, mali od chrbta prepadnúť fašistov a tak 1. československému armádneho zboru a Červenej armáde umožniť postup na pomoc SNP. Došlo však k zrade. Velitelia ušli a vojaci ostali bez velenia. Krvavo sme sa museli prebíjať karpatskými kopcami a skrývať pred nepriateľskými strelami. No aj tak tam padlo asi 3 600 vojakov."

Nedostatok munície

SNP sa dostalo do veľmi kritickej situácie, a bolo mu treba ísť na pomoc. V októbri 1944 sa čakalo zosadanie lietadiel na letisku Tri duby. Počasie však bolo zlé. "Pokiaľ viem, aspoň 10 lietadiel vtedy havarovalo. My sme sa na zem dostali. Hoci nás bolo málo, v okolí Žiaru nad Hronom sme bojovali proti nemeckým vojskám prebíjajúcim front. Väčšinou sme mali sovietske zbrane, čo bol problém, chýbal nám do nich dostatok munície. Napriek tomu sme nepriateľov zastavili."

Neskôr dostali rozkaz ísť smerom na Krupinu, odkiaľ útočili maďarské vojská. Potom sa presunúť na Detvu. Tam sa však Nemci dostali skôr ako ich brigáda, a tak sa ešte ani nestihli zakopať a už ich ohrozovali nemecké strely. Keďže Nemci útočili na Zvolen a Banskú Bystricu, neostalo iné, len brániť srdce povstania a ustupovať smerom cez Staré Hory. "Tam však bola zlá situácia, Staré Hory boli preľudnené. V jednom prúde išli civili, čo sa sťahovali z hôr dolu a v druhom vojaci, čo mierili zdola do hôr." Toto protiprúdenie využívali Nemci, ktorí mali dvojtrupové bombardovacie lietadlá. Jedna bomba dopadla aj neďaleko P. Jurča. Nebezpečná bola v tom, že keď sa roztvorila, na zem dopadlo viacero granátov, ktoré zabíjali vojakov i civilov.

"Dostali sme príkaz sústrediť sa na Ďumbieri a dostať sa k Štefánikovej chate, kde bola partizánska brigáda. Tá nás ale odmietla prijať, nemala dosť zbraní. Prišiel preto rozkaz rozdeliť sa na menšie skupiny, a tak ísť ďalej. Spolu s 11 vojakmi sme zamierili do Vysokých Tatier. Pohybovali sme sa len v noci a nikdy nie po ceste. Došli sme k sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Cez Čierny sa nám podarilo prejsť a dostali sme sa k železnici. Vybrali sme si však zlý smer mierili sme priamo k strážnej búdke. Vybehol z nej Nemec a kričal ´Halt! Halt!´.... Nezastali sme, ale prudkým svahom poďho dolu, späť k Čiernemu Váhu."

Nemec vystrelil osvetľovaciu raketu, ďalšiu potom druhý na inom kopci. I keď si osvetlili prostredie, nikoho zo skupiny nedostali. "Pri úteku som narazil na chatu, kde boli lesní robotníci. Prijali ma medzi seba. S nimi som prežil i deň oslobodenia. Od sovietskych vojakov som sa dozvedel, že v Kežmarku sa organizuje 2. brigáda. Išiel sem tam. Z Kežmarku sme sa pešo presúvali smerom cez Žilinu k Valaskému Medziříčí. Tam ma zastihol koniec vojny. Zhlboka som sa mohol nadýchnuť a konečne šťastne povedať SLOBODA. Kruté boje o Duklu bránu slobody, aj povstalecké boje v SNP, si zobrali vysokú daň životy mnohých. Vďaka a úcta sú preto namieste," dodal Peter Jurčo.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  3. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  2. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  3. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  4. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  7. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  8. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  9. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  10. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 911
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 14 822
  3. Aká je chémia vôní 10 033
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 929
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 827
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 414
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 796
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 581
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 182
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 7 190
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Komora začala konať voči advokátke, ktorá rodičke zakazovala rúško

Podnet obsahoval 14 strán jej vyjadrení a hoaxov.

Incident s rodičkou sa stal v košickej nemocnici.

Autá sa čelne zrazili, dvaja zranení skončili v nemocnici

Nehoda sa stala v Košiciach na Watsonovej.

Na mieste zasahovali všetky záchranné zložky.

V prešovskej väznici skončil po Zsuzsovej aj Gašpar

Súd reaguje, že on taký pokyn nevydal.

Tibor Gašpar.

V nemocnici v Šaci majú osem pozitívnych zamestnancov

Počas vianočných sviatkov budú fungovať v obmedzenom režime.

Nemocnica v Šaci.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Alena Zsuzsová opúšťa súd v Banskej Bystrici.

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Monika Jankovská.

Koronavírus na Slovensku: Matovič: Ak bude lockdown, môže za to spochybňovanie testovania (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili už viac ako 111-tisíc nakazených. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 957 obetí.

Premiér Igor Matovič.
Rozprávky SME

Či za dobré sa treba dobrým odmeniť (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Rozprávky

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop