Stopárku vraj chcel bozkávať, no zavraždil ju a znásilnil
Začiatkom leta ukončil Okresný súd Košice II prípad znásilnenia, v ktorom účinkuje páchateľ a dve obete. Pravda, znásilnená bola iba jedna, ale aj tá druhá si poriadne užila strachu. Zdá sa, že varujúcich prípadov je stále málo na to, aby si, najmä mladé dievčatá, poriadne rozmysleli, ku komu si sadnú do auta. Lebo ich cesta nemusí byť "okorenená" iba sexom, ale môže mať aj tragické následky. Presne ako v prípade, po ktorom sme v súdnom archíve siahli tentoraz.
V ten osudný novembrový deň od rána mrholilo. Martin D. mal mizernú náladu a ešte viac mu ju pokazil šéf v robote. Včera povedal, že ak do konca týždňa nedokončí ten projekt na vykurovanie materskej školy, môže si hľadať nové zamestnanie. Darmo Martin vysvetľoval, že je to nemožné a za meškanie nemôže on, ale tí, čo mu neskoro dodali podklady. Šéf sa s ním jednoducho odmietol baviť. Iba mu oznámil, že v pondelok ráno chce mať hotový projekt na stole.
"Aby som sa aspoň pokúsil ten príkaz splniť, rozhodol som sa ísť do roboty aj v sobotu," spomínal Martin pred päťčlenným senátom. "Cestu do mesta som ani poriadne nevnímal. Za tie roky som tých 26 km tam a toľko naspäť absolvoval aspoň tisíckrát. Poznám ju naspamäť a na mojej starej škodovke vždy tak do pol hodiny. Bol som asi päť kilometrov za dedinou, tam, čo je tá veľká križovatka, keď som si na ceste všimol ženu. Mávala, aby som zastal." Martin vraj nemal vo zvyku brať stopárov, no vtedy urobil výnimku. Možno sa v ňom ozval pocit spolupatričnosti, lebo aj on kedysi za mlada stopoval. A možno mu bolo tú babu iba ľúto, aby nestála v tom sychravom počasí.
"Bolo to mladé dievča, mohlo mať asi 20 rokov" pokračoval. "Keď nastúpila, celá sa chvela od zimy. Vravela, že jej ušiel autobus a ona sa veľmi ponáhľa." Zakrátko vysvitlo, že ak by ju chcel Martin odviezť až domov, musel by tesne pred mestom odbočiť a urobiť zacházku vari 15 km. Nie, odvezie ju až domov, pomyslel si. "Vyhodiť" ju do toho nečasu s vedomím, že tam niekde zostane stáť, to by si nikdy neodpustil. "Preto som jej sľúbil, že ju hodím až domov..."
Ako Martin neskôr tvrdil, debatovali o všetkom možnom. Iveta, lebo tak sa stopárka volala, prezradila, že chodí druhý rok na vysokú. Čím viac rozprávala, tým viac bol ňou Martin očarený. Uvedomil si, že ide veľmi pomaly, akoby sa snažil oddialiť chvíľu, keď sa bude musieť s Ivetou rozlúčiť. Čím bližšie boli k cieľu, tým viac ho tá dievčina na vedľajšom sedadle rozpaľovala. Podvedome, kým ju počúval, uvažoval, kedy bol naposledy ´so ženou´. Bolo to asi pred pol rokom, keď sa rozišiel s Renátou. Odvtedy boli jeho sexuálnymi spoločníkmi iba rôzne erotické časopisy a osvedčená technika "urob si sám"...
"Už neviem, ako k tomu došlo, no keď som zazrel nejakú cestu, vchádzajúcu do lesa, prudko som zabrzdil a odbočil," blížil sa Martin v spomienkach k osudným okamihom. "To dievča vykríklo, no nepočúval som ju. Do lesa sme vošli asi tak 50 metrov, keď som zastal..." Čo nasledovalo potom, si vraj Martin pamätá iba veľmi hmlisto. "Otočil som sa k dievčine a chcel som ju bozkať na ústa. Viac by som určite nechcel, to mi verte. No ona ma odsotila, otvorila dvere a vybehla z auta."
V tej chvíli ešte mohol Martin cúvnuť a nechať dievča na pokoji. No krv, ktorá inak zásobuje mozog, aby ten nekonal impulzívne a skratovo, už bola niekde celkom inde. Orgán, v ktorom sa sústredila, nemal s logickým uvažovaním nič spoločné. Skôr naopak. Začala sa naháňačka, ktorá sa z Martinovho pohľadu inak, ako dohonením dievčaťa, skončiť nemohla. "Zvalil som ju na zem a znova som sa ju snažil pobozkať. Ona kričala a ja tiež. Že jej nič neurobím, nech sa nebojí..."
Ktovie, či to Martin myslel vážne, no vtedy v lese to muselo na vystrašenú dievčinu pôsobiť inak. Kopala, škriabala a zrejme tušiac, čo ju čaká, bojovala o svoju počestnosť aj o holý život. Zrejme poloha "telo na telo" prebudila Martinove driemajúce pudy natoľko, že už skutočne prestal myslieť. Cítiac pod sebou zmyselné telo, zatúžil po väčšej rozkoši. Takej, na akú myslel, keď raz či dvakrát kľačal vo vani a snažil sa uvoľniť nahromadenú energiu...
Hoci sám sa vraj na to nepamätá, z neskoršej rekonštrukcie trestného činu vysvitlo, že asi vo vzdialenosti sto metrov od auta sa mu podarilo strhnúť z dievčiny vetrovku i tričko, až ostala od pása hore obnažená. Samozrejme, pohľad na prsia zapôsobil na už beztak nadržaného násilníka ako katalyzátor...
Potom sa zrejme Iveta násilníkovi vyšmykla, lebo druhé miesto so stopami boja sa našlo o ďalších sto metrov ďalej. Tam Martin svoju obeť dohonil a zápas pokračoval. To už bol mladík úplne nepríčetný a zjavne chcel dievčinu dostať za každú cenu. Ako druhé v poradí sa zrejme snažil zdolať jej rifle, lebo zips sa našiel poškodený a na Ivetinom stehne boli viditeľné škrabance. Neskôr útočník vyrukoval s verziou, že dievčinu najprv zaškrtil. "Neviem, ako. Jednoducho sa odrazu prestala metať. Ja som ju chcel len trochu pridusiť, aby sa tak nevzpierala. No asi som to prehnal.." Až keď vraj Ivetu "znehybnil" tak si vzal, po čom túžil... Jednoducho povedané, súlož údajne vykonal na už mŕtvom tele. (Neskoršia pitva tento sled udalostí nevyvrátila, ale ani jednoznačne nepotvrdila.)
Až keď dokončil svoj ohavný čin, začal sa Martin vracať do reality. "Ja som to tak ale nechcel," vyhováral sa, pokúšajúc vyvolať v sudcoch pocit ľútosti. "Páčila sa mi a chcel som sa bozkávať. Ale tým, ako sa bránila a potom utekala, sa mi to celé vymklo z rúk a..."
Keď bolo po všetkom, Martin postupoval ako väčšina páchateľov takýchto brutálnych činov. Poloobnažené telo zahádzal konármi i suchým lístím, vrátil sa k autu a šiel do práce. Možno tomu neuveríte, ale asi po týždni ho začalo hrýzť svedomie. A to tak veľmi, že sa šiel udať na políciu. Kriminalistov zaviedol na miesto, kde odbočil z cesty do lesa a tam znova opísal, čo sa stalo. Trvalo takmer pol hodinu, kým policajti objavili Ivetin "hrob" a ďalšie dve "zastávky", kým podľa približnej Martinovej výpovede zaznamenali trasu, kadiaľ dievčina pred svojim neskorším vrahom utekala.
"Veľmi ľutujem, čo sa stalo," snažil sa vrah aj v samom závere nájsť u sudcov štipku zľutovania. Neuspel. Súd poslal Martia D. na 12 rokov za mreže.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
