Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

V košickom Hniezde záchrany, ktoré funguje od decembra 2005, sa štyrikrát našli nechcené bábätká

Dostali šancu neskončiť v kontajneri ale u ľudí, ktorí ich budú mať radi Narodenie bábätka je pre matku i jej najbližšiu rodinu vo väčšine prípadov

Dostali šancu neskončiť v kontajneri ale u ľudí, ktorí ich budú mať radi

Narodenie bábätka je pre matku i jej najbližšiu rodinu vo väčšine prípadov radostnou a očakávanou udalosťou. Občas sa však stane, že matka sa z nejakého dôvodu rozhodne dieťaťa "zbaviť". Aby to neurobila drasticky, jeho pohodením napríklad do kontajneru, občianske združenie Šanca pre nechcených začalo pred štyrmi rokmi na území Slovenska vytvárať Hniezda záchrany (HZ). Jedno z nich už takmer tri roky funguje aj v Košiciach.

Skryť Vypnúť reklamu

Vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura (FNLP) na Rastislavovej ulici bolo zriadené v decembri 2005 ako jubilejné, desiate na Slovensku. Verejný inkubátor je umiestnený v blízkosti hlavného vchodu do nemocnice, na prízemí monobloku. Zvukovou a svetelnou signalizáciou je napojený na Neonatologické oddelenie FNLP a jeho pracovníci reagujú na alarm okamžite.

Prvé dieťatko sa do košického HZ podľa evidencie OZ Šanca pre nechcených dostalo v apríli 2006. Išlo asi o dvojtýždňového chlapčeka. Keďže jeho matka vtedy k nemu priložila aj rodný list, vedelo sa, že sa volá Eugen. Dieťa sa dostalo do Domova sociálnych služieb na Hurbanovej ulici. Matka si po pár dňoch rozhodnutie rozmyslela a prišla poň. Začiatkom mája bol v HZ umiestnený asi štvortýždňový chlapček. Neskôr sa ukázalo, že je to ten istý Eugenko. Matka ho "odmietla" po druhýkrát a tým o chlapčeka definitívne prišla. Dostal novú identitu a dnes má náhradných rodičov.

Skryť Vypnúť reklamu

Šestnásteho mája 2006 niekto do HZ položil asi dvojtýždňového chlapčeka, ktorému dal personál meno Ľubko. Z nemocnice sa dostal do domova sociálnych služieb na Červenom brehu, kde čakal na rozhodnutie súdu o zaradení do náhradnej rodiny. Dnes už má nových rodičov, ktorým robí radosť.

Zatiaľ posledný, dosť zanedbaný a podvýživený chlapček, bol v inkubátore 28. júna 2006. Tento drobec je v súčasnosti v jednom z mimokošických zariadení, kde čaká na medzinárodnú adopciu.

V košickom HZ bolo zatiaľ nájdených najviac detí z celého Slovenska. Zákon schválnosti chcel, že pri každom bola primárka Novorodeneckého oddelenia FNLP MUDr. Božena Pšeničková, CSc. "Pri akejkoľvek novinke človek očakáva ako sa ujme a či sa vôbec ujme. Naše Hniezdo záchrany čakalo na prvé bábätko takmer šesť mesiacov. Ono, aj ďalšie, sme našli vždy za bieleho dňa. Keďže prístup k inkubátoru je zvonku a okolo je relatívne veľký pohyb, kto sa rozhodol bábätká tam dať, musel byť vo veľkom rozpoložení. A my sme boli vo vytržení, keď sa ozval zvukový a svetelný signál..."

Skryť Vypnúť reklamu

HZ pracuje na niekoľko etáp. Najprv sa ozve prvé svetelné a zvukové znamenie, to, keď sa otvorí "roleta". Potom druhé, ak sa otvára okienko na inkubátore. Po zavretí oboch, kedy je jasné, že s najväčšou pravdepodobnosťou je dieťa už umiestnené, zdravotníci okamžite reagujú a utekajú na prízemie. Nikto dopredu nevie, v akom stave dieťa je, a tak pri jeho záchrane môžu rozhodovať sekundy. Musia mať preto poruke pomôcky na resuscitáciu, s ktorými sa ponáhľajú k zariadeniu. Pravidelne sa inkubátor musí dezinfikovať, a samozrejme, že je non stop napojený na elektrický prúd. Pokiaľ je dieťatko, ktoré je tam položené, v poriadku, z neonatologického oddelenia je po určitom čase, závisí to od zdravotného stavu, premiestnené do niektorého zariadenia. Napríklad do Domova sociálnych služieb na Červenom brehu. Matka má po odložení dieťaťa 6 týždňov možnosť zmeniť rozhodnutie a zobrať si ho späť.

"Potrebné sú zložité, finančne náročné testy, aby sa potvrdilo, že dieťa skutočne patrí matke, ktorá sa k nemu hlási. To je prvé negatívum krásnej myšlienky Hniezda záchrany," pokračovala pani primárka. "Môže sa stať i to, že dieťa je matke unesené a do hniezda umiestnené ´zo žartu´. Ďalším rizikom je fakt, ktorý sa, i keď je to málo pravdepodobné, že by boli do hniezda s odstupom času položení súrodenci. Tí sa v dospelosti do seba zaľúbia.... a narodí sa im geneticky poškodené dieťa. O dieťati v Hniezde záchrany zdravotníci totiž nič bližšieho nevedia a ani sa okolo neho žiadna anamnéza neskúma. Preto sa môžu prejaviť rôzne riziká."

Napriek tomu pri každom z detí v HZ je vzťah zdravotníkov iný, hlbší ako pri ostatných novorodencoch. Vnímajú ich ako chúdence, vtáčatká, ktoré "vypadli" z hniezda a nikto sa o ne nestará. "Vari aj preto ich my ešte silnejšie ľúbime a dávame im viac lásky. I za cenu, že matka môže mať povedzme AIDS alebo je alkoholička, čo je pre nás riziko. Tie drobčiatka za to nemôžu, na svet sa nepýtali...."

Hlavne v prvých týždňoch prevádzky v HZ vo FNLP párkrát zaznamenali falošný poplach. Ľudia zo zvedavosti otvárali ochrannú roletu inkubátora. Nedávno sa, po takmer troch rokoch, signály znovu ozvali. A to dokonca až po otvorenie inkubátora. Potom sa však nič nedialo, zrejme si to ktosi rozmyslel a dieťa tam nakoniec predsa len neumiestnil...

"Hniezda záchrany sú projekt, ktorý pomohol zachrániť 13 detských životov. Na istý čas teda splnili svoje poslanie. Čas ukáže, aká bude ich budúcnosť. Osobne som za to, aby matky, ktoré sa dostanú do krízovej situácie, radšej zvolili možnosť tzv. utajeného pôrodu. Pri ňom sú síce údaje o rodičke anonymné, dostáva len číslo, ale zdravotníci majú možnosť skontrolovať jej zdravotný stav i stav dieťatka, čo je pre každého podstatnejšie ako byť úplne v anonymite, dodala primárka MUDr. Pšeničková.

Prezidentka OZ Šanca pre nechcených Anna Ghannamová je pyšná, že na Slovensku pomohli zriadiť už 13 Hniezd záchrany

Všetko odštartovala veta: A ty si čo urobila?

Prečo sa zrodila myšlienka záchrany? Podľa Mgr. Anny Ghannamovej, prezidentky občianskeho združenia Šanca pre nechcených, ktorá je "matkou" tohto nápadu, vznikla spontánne.

"Bolo to v čase, keď na Slovensku zúrila mediálna vojna politikov a ženských organizácií o snahe poslancov za KDH uzákoniť zákaz interrupcií. Neustále diskutovali o tom, kedy vzniká život, kedy je teda plod už človekom, o práve ženy na voľbu, a tak podobne. V tom čase v spravodajstve ukazovali smutný príbeh nechceného dieťatka, ktoré skončilo v kontajneri. Až som skríkla: "O čom sa tu stále vadia? Nech niečo urobia na záchranu tých, čo už na svete sú!" Manžel sa so stoickým pokojom na mňa usmial a povedal historickú vetu: "A ty si čo urobila?" Po nej sa najprv zamyslela a potom sa rozpamätala na seriál Komisár Derrick, kde v jednej časti videla schránku na záchranu nechcených bábätiek. Začala teda najprv hľadať na internete, potom dávať na papier predstavy a plány, pustila sa do zakladania iniciatívy, hľadania odborníkov a zháňania peňazí...

Vznikom prvých troch Hniezd záchrany (HZ) v decembri 2004, to dnes už môže A. Ghannamová bez váhania povedať, sa stal na Slovensku malý zázrak, pretože odborníci, politici, novinári, cirkev a verejnosť sa aspoň raz zhodli na tom, že treba pomôcť. "Veľmi si vážim podporu cirkvi, s ktorou mám na niektoré veci iný názor, ale jej predstaviteľom to nebránilo v podpore Hniezd záchrany, keďže nám išlo o to isté: o záchranu ľudského života. Vďaka ich praktickej pomoci sa plagáty o vzniku Hniezd záchrany a adresách, kde sa nachádzajú, dostali do všetkých slovenských kostolov a kaplniek. Cez noviny miest a obcí zas na stôl každého starostu a primátora, ktorí tiež boli ochotní pomôcť."

Pochopenie získali aj u vtedajšieho ministra zdravotníctva, bez ktorého pomoci a intervencie na ministerstve spravodlivosti, by sa nebolo podarilo presadiť zmenu legislatívy. Napriek dohode s vtedajším rezortom spravodlivosti podľa novely trestného zákona bola totiž sadzba za odloženie dieťaťa ešte vyššia ako dovtedy. HZ sa v nej nespomínali, čo by znamenalo likvidáciu rozbehnutého projektu. Situáciu zachránil práve exminister zdravotníctva, ktorý hniezda ošetril a beztrestnosť pre ženy, ktoré do nich dieťa dajú, zabezpečil v novele zákona o zdravotníckej starostlivosti. Keďže jeden zákon nesmie vylúčiť to, čo platí v inom a naopak, HZ sú legálne a ženy, ktoré do nich deti odložia, nie sú trestne stíhané.

Na Slovensku sú HZ v 13 mestách a zachránilo sa v nich spolu 13 detí, jedno dvakrát. "Jediné väčšie mesto, v ktorom sa zatiaľ zriadiť Hniezdo záchrany nepodarilo, je Trenčín. Čo sa nemocníc týka, vždy, keď sme nemocnici oznámili snahu zriadiť u nich Hniezdo záchrany, privítali to." Pravda, ani u nich nešlo všetko hneď. Manažmenty niektorých nemocníc boli aktívnejšie viac, iné menej, ale vo všeobecnosti pomáhali všetky. "Jedine v Košiciach bol prvý rok problém. Po zmene riaditeľa sa to však o ďalší rok podarilo aj vo vašej metropole. Čo ma vo vzťahu ku Košiciam ale veľmi mrzelo, bol fakt, že z tohto kraja sa nám nepodarilo zohnať väčšieho sponzora. Železného giganta východu sme oslovili dva razy, ale nebol záujem. Väčšinou sponzori financovali celé hniezdo, kým na košické sa museli peniažky skladať. Jedinými ´východoslovenskými´ prispievateľkami boli Linda Rezešová a Ivana Christová, a tak sa väčšia časť peňazí na toto hniezdo priniesla z Transpetrolu." Pritom košické HZ patrí medzi tie, kde sa zachránilo najviac detí štyri. Či presnejšie tri, lebo jedno sa v ňom objavilo dvakrát.

Sponzorov pri podpore myšlienky oslovilo to, že videli reálny výsledok projektu. Dodnes na nich presvedčivo pôsobí fakt, že od vzniku HZ sa na Slovensku znížil počet nájdených mŕtvych novorodencov. Z desiatich ročne na v priemere dvoch ročne. "Čo sa týka sumy, ktorá je na zriadenie Hniezda záchrany potrebná je to od 500 do 700-tisíc Sk, podľa budovy a miesta, kde sa vytvorí a aký je rozsah potrebných stavebných prác. Okrem nich je v tom aj suma za samotný inkubátor, za špeciálne signalizačné zariadenie, aj za mediálnu kampaň na každé hniezdo, pretože postaviť hniezdo bez informačnej kampane by bolo úplne zbytočné."

Náklady na ďalšiu prevádzku hniezda znáša nemocnica, ktorej občianske združenie vždy darovacou zmluvou daruje hotové HZ. Práve preto, že veľká väčšina prostriedkov, z ktorých boli vybudované, pochádza zo súkromných zdrojov, boli podľa A. Ghannamovej vynaložené určite efektívnejšie ako tie, ktoré sú venované súťažiam krásy či občas prehnane platenému vrcholovému športu. Zachránené detičky sú odpoveďou na všetko. K trom z 13 detí nájdených v HZ, sa v zákonnej lehote do 6 týždňov vrátili vlastné mamy. Deväť bolo adoptovaných do nových rodín jedno dieťatko čaká na medzištátnu adopciu.

"Hniezdo záchrany je len riešením krízovej situácie, ale ženám treba vytvárať také podmienky na život a prácu, aby sa detí nemuseli vzdávať. V bratislavskej Dúbravke vyrastá Centrum sociálnych služieb Náruč záchrany, kde nájde ubytovanie a prácu osem žien s bábätkami, ktoré by sa inak boli pre absenciu domova a financií dieťatka vzdali. V centre budú na dožitie bývať aj seniori. Takéto domy chceme zriaďovať po celom Slovensku. Verím, že v Košiciach na jeho vznik získame podporovateľov rýchlejšie ako tomu bolo pri Hniezde záchrany," dodala Anna Ghannamová.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 425
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 962
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 048
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 993
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 493
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 427
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 058
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 759
  9. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 504
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Pediatrička: Niekedy som očkovala na chrípku 600 detí za rok, teraz približne 50

Ľudia si zvykajú, že nemôžu behať za lekárom so všetkým.

Pediatrička Eva Ševecová.
Rozhovor

Archeológ: Hrady síce opravujeme, ale tie nežijú

Michal Keruľ chcel odhaľovať poklady histórie, teraz ich pomáha strážiť.

Michal Keruľ s rodinou.
Humenskí poslanci nájomnú zmluvu so spracovateľom ovocia neschválili.
Vrak pred rodinným domom začínajú úrady riešiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Šéfa parlamentu Borisa Kollára v nemocnici najviac navštevovala bývalá manželka Linda Rezešová. Na fotografii sú na plese v Opere v roku 2008.

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.

Peter Schutz

Jazdenie na nákladných vlakoch nie je romantika

Amin Palma skáče na vlaky v Mexiku aj v Čadci.

Na nákladných vlakoch musia byť čierni pasažieri pripravení na každé počasie, na bod mrazu aj horúčavy. Na snímke je jeden z Aminových spolujazdcov.
 Presvedčí Kristen Stewart v úlohe princeznej Diany?

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop