Korzár logo Korzár Košice

CESTY: Transorientale 2.časť

Pokračovanie spomienok Košičana Františka Mička na motoristickú súťaž Transorientale 2008 zo St. Peterburgu do PekinguKeď prišla v noci púštna

Pokračovanie spomienok Košičana Františka Mička na motoristickú súťaž Transorientale 2008 zo St. Peterburgu do Pekingu

Keď prišla v noci púštna búrka, nevedeli, kde majú oči, uši ani nos

Minulý týždeň sme priniesli prvú časť zážitkov a spomínania Košičana Františka Mička, ktorý bol šéfom osádky sprievodného vozidla slovenského Environ tímu na Transorientale 2008. Desaťtisíc kilometrov dlhej motoristickej súťaži s 17 etapami, ktorá viedla z ruského Sankt Peterburgu do čínskeho Pekingu. Sled myšlienok sme prerušili vo chvíli, keď naši prekročili ruské hranice a dostali sa do Kazachstanu.

SkryťVypnúť reklamu

"Prešli sme spomínané hranice, išli sme asi kilometer po ceste a potom... Potom si ďalšiu cestu hľadal každý sám, lebo tá oficiálna prakticky nebola, taká bola rozbitá a zničená. Kamarát ma síce na tento ´detail´ upozorňoval, ale kým som nezažil, neveril som. Na území Kazachstanu sa nám stalo aj to, že sme išli možno aj 500 km a namiesto asfaltu či betónu bol na akože ceste štrk. Tam sme aj defekt dostali. Na takýchto cestách sa dá ľahko zablúdiť, hoci aj itineár človek má pri sebe. Mne sa, ešte na ruskom území stalo, že ostatní v aute spali, a ja som nejako prehliadol odbočku." Potom mal F. Mičko dve hodiny čo robiť, kým sa vrátili a trafili sa na správne odbočenie. Do tábora síce došli, ale oveľa neskôr ako Jaro Katriňák. Stratili tak čas, ktorý mohli venovať údržbe techniky, prípadne odpočinku.

SkryťVypnúť reklamu

Rozdiely boli obrovské

Dedinky v Kazachstane sú veľmi podobné tým, aké sú v známej ruskej filmovej rozprávke Mrázik. Čiže, chudobné, čo je dosť nepochopiteľné, lebo krajina sa pýši veľkými zásobami nerastných surovín. Protikladom biedneho vzhľadu obydlí a nemajetného života sú úžasní, srdeční a milí ľudia, s ktorými sa po ceste stretli. "Babka pri ceste ponúkala päťlitrovú fľašu s jahodami a pýtala sa ňu v prepočte našich 5 korún. Samozrejme, že ich dostala a bola nesmierne rada, keď v ruke zvierala pár mincí. Títo ľudia sú odkázaní ťažko žiť."

Po kúpe jahôd boli spokojní aj naši, pretože aj oni mali na území Kazachstanu problémy. Nielenže neboli veľké možnosti kúpiť niečo pod zub, ale aj benzín bol úzkoprofilový, poťažkal si F. Mičko, pre ktorého bol v Kazachstane zážitkom vraj na celý život už len pohľad na benzínové čerpadlo. "Benzínka doslova opancierovaná, zamrežovaná, s nepriestrelným a pre istotu aj reflexným sklom. Takže dnu nebolo vidieť. Pracovníka, s ktorým sme sa rozprávali cez malý otvor, sme si len predstavovali. Zaplatiť za pohonné hmoty bolo treba dopredu. Až tak na diaľku odblokoval tankovaciu pištoľ a postupne odpočítaval litre nafty zo sumy, ktorú sme uhradili." Takú drobnosť ako sú tužkové batérie, nie je šanca kúpiť. Našťastie, takto zabezpečené a slabo zásobené benzínové čerpadlá boli len na vidieku, v mestách to bolo civilizovanejšie. Tam videli aj benzínky zahraničných spoločností.

SkryťVypnúť reklamu

Keď jazdci i tímy dorazili k Astane, ktoré je hlavným mestom Kazachstanu, predtým sa volalo Celinograd, ako keby prišli do iného sveta. Super moderné mesto s nekaždodennou architektúrou, bohatým výberom v obchodoch a širokými bulvármi. Neskutočný rozdiel. "Skôr ako sme do mesta vošli, nás policajti združili a museli sme ísť po skupinkách 5 až 6 áut. Hoci sme nad tým trochu krútili hlavou, mali pravdu. Aspoň sme sa nemotali ulicami a oni nás doviedli k pódiu, ktoré bolo kvôli pretekom postavené. Prekvapením, i keď treba povedať, že príjemným, bola možnosť spoločne si zmeniť peniaze. Zase vodičov sprievodných vozidiel pozbierali, naložili do jedného z policajných áut a odviezli k nimi určenej zmenárni, kde čakalo pri okienkach asi desať žien, aby nás obslúžili. Tento nápad sme kvitovali, pretože keby sa 300 áut rozbehlo po meste, bol by to obrovský chaos." Takto to bolo rýchle a rozumne zorganizované. Len škoda, že sa tak dobre nepostarali o dostatok pohonných hmôt. Občas sa stalo, že keď sa dostali k stojanom kamionisti, tí, čo prišli po nich, "šťavu" už nenatankovali.

"Na túto alternatívu bol náš tím pripravený. Mali sme so sebou nie bandasky, ale prídavnú nádrž. Naraz sme teda mohli prejsť okolo 1 200 kilometrov. Ale keby sme ani potom žiadnu plnú čerpačku nenašli, zrejme by sme súťaž odpískali. To sa však nestalo. Po ceste nás dosť pravidelne sprevádzal nedýchateľný vzduch, pretože o životné prostredie sa tam asi nikto nestará. Haldy z baní dymia ako divé."

O to viac sa súťažiacim i sprievodným vozidlám chcelo piť a žiadalo osprchovať sa. Na pitie mali vlastné zásoby vody v PET flašiach a na umývanie slúžili spoločné prenosné sociálne a hygienické zariadenia. Kým si na ne človek zvykol, chvíľu to trvalo, lebo ľudí od seba oddeľovala len akási plachta. Aj to široká iba pár centimetrov, takže jazdci si vzájomne pozerali na nohy a do očí, žiadna iná zvuková či iná izolácia. "Jaro sa, napriek náročnosti a útrapám, aj po opustení Kazachstanu stále držal na vedúcej pozícii, čo bolo úžasné. Dodávalo to chuť jemu, aj nám, ostatným členom posádky. I keď pomaly, ale isto sme pretekov, zmien počasia aj zmien terénu, začínali mať plné zuby."

Púštna búrka

Ale ešte vždy mali zmysel pre humor. Na mongolskom území, na okraji púšte Gobi, sa napríklad Jarov brat Rasťo Katriňák a František Mičko rozhodli, že je krásna noc. Až 50-stupňové horúčavy konečne klesli a tak vraj budú spať vonku. Nie v stane na pohodlných ležadlách. V noci však prišla neskutočná púštna búrka. Hoci si obaja držali spacáky až pri nosoch, aj tak im do nich nafučalo. Púštne divadlo trvalo asi 15 minút, potom sa všetko upokojilo. Vyliezli teda zo spacích vakov, vytriasli z nich piesok a spokojne sa zase uložili. Pre istotu však tak, aby mali hlavy smerom k stanu, aby sa do neho v prípade potreby čo najrýchlejšie dostali. Ako keby mali dobré tušenie, o hodinu sa búrka zopakovala. Oni sa však do stanu nemohli premiestniť, pretože nevedeli ani to, kde majú oči, uši, nos, nieto, kde je do neho vchod.

Toto však nebola jediná recesia, ktorú sami sebe vyviedli. Raz si išli pozrieť, kedy je štart etapy. Stanovený bol na 3.30 ráno. Jaro mal ísť prvý, čo znamená, že o pol štvrtej mal byť medzi štartujúcimi. Okrem tohto času si mali pamätať aj to, že kvôli inému časovému pásmu sa čas posúva o hodinu. "My, konkrétne ja, som ho však posunul o dve hodiny, a tak sa Jaro povinne zobudil o pol jednej v noci a o jednej išiel na raňajky. Obsluhujúci sa ho pýtal, čo tu chce, či ide na neskorú večeru alebo skoré raňajky...." Druhýkrát sa odohrala "sranda" s hodinami neúmyselne. Vtedy si F. Mičko skutočne poplietol čas. Išiel zobudiť Jara, ktorý bol zarazený, že akosi málo spali, len nejaké dve hodiny. Pozerajú sa okolo seba, všade ticho, kuchyňa nefunguje, v stanoch žiaden pohyb. Išli si teda ešte ľahnúť a... potom Jaro zaspal naozaj. Natvrdo.

"Zobudili sme sa na veľký ruch okolo nás. Na to, aby dobehol na štart, mal necelých päť minút. Predpisy totiž hovoria, dokedy najneskôr sa musí súťažiaci na pomyselnú štartovú čiaru postaviť. V nohaviciach, ale s nezašnurovanými čižmami a bundou i prilbou pod pazuchou, teda všetkým povinným, čo jazdec musí mať, doletel doslova v poslednej minúte. Počkal na štart a potom sa pokojne vrátil do stanu. Urobil rannú hygienu, obliekol sa, naraňajkoval a až tak sa vydal na asi 400-kilometrovú cestu k presunu na štart špeciálu, ktorá ho vtedy čakala." Také niečo však nebolo neobvyklé, občas sa aj iným jazdcom stalo, že prispali, na štart dorazili na poslednú chvíľu a ešte takmer ako námesační. Súťaž bola fyzicky i psychicky náročná.

"Večer, i keď oči občas doslova padali, jazdci si nemohli ísť ľahnúť skôr, kým sa neskončil míting, teda vyhodnotenie. Tam sa dávali aj džípies kódy a itineárové rolky na ďalšiu etapu. Jazdci si ich museli aspoň raz prejsť, aby vedeli, kade sa pôjde a poznačiť si nebezpečné úseky. Jarovi napríklad pri jednej jazde namerali na nejakej poľnej ceste v púšti rýchlosť 187 km a popritom mal pretáčať rolku, teda sledovať itineár, ale aj motorku, terén a súperov, čo je nepopísateľne vyčerpávajúce."

Nór zaspal za volantom

Nór Ullvalseter raz dokonca dostal 20-minútovú penalizáciu, pretože zaspal za volantom motorky. Počas súťaže sú totiž úseky, kde sa nemôže ísť rýchlejšie ako 40-kilometrovou rýchlosťou. Keby ju pretekári prekročili, čo sa sleduje, dostali by trestné body. Motoristi dobre vedia, že ak jazdia po diaľnici alebo pomaly po nudnom úseku, do spánku ich to riadne ťahá. Pritom sadajú za volant väčšinou oddýchnutí, vyspatí. A nie, že sú po nejakých 7 8 etapách a neskutočne vyšťavení. Nórsky pretekár nepočul ani to, že mu pípa a svieti kontrolka, ktorá ho upozorňuje, že vchádza do dediny.

"Na tejto súťaži nebolo výnimočným ani to, že sa traja štyri súťažiaci motocyklisti na spojovacích úsekoch, keď mali časovú rezervu, vzájomne počkali. Vytvorili skupinku a doslova si na polhodinku urobili pauzu, niečo vypili, zjedli, či si aj ľahli spať. Bolo to svojím spôsobom zvláštne, pretože na pretekoch boli konkurentmi, ale súčasne jeden druhého neskutočne podporovali a chránili. Veď denne museli absolvovať obrazne povedané cestu do Bratislavy a späť. To je asi tých 800 kilometrov, koľko každá etapa trvala. Niektoré boli aj dlhšie, ale taký bol priemer," uzavrel F. Mičko rozprávanie o Kazachstane a Mongolsku, ale aj o vytrvalosti a túžbe nášho tímu "dohrať" túto náročnú partiu do úspešného konca.

(V treťom, záverečnom pokračovaní sa dostaneme s F. Mičkom na územie Číny).

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 963
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 17 725
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 971
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 494
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 440
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 955
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 486
  1. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  2. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  3. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  4. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  5. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  6. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  7. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  8. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 448
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 659
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 461
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 746
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 380
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 352
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  2. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  3. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  4. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  5. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  6. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  7. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  8. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 448
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 659
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 461
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 746
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 380
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 352
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu