Občas mu príde smiešne, že vďaka jednej postave prišiel o anonymitu

Herec Marián Miezga je síce členom divadla Astorka Korzo ´90, avšak kým sa ako Michal Bajza nezačal objavovať v seriáli Panelák, pre väčšinu Slovákov bol neznámy. Cestu do Košíc si našiel pred pár týždňami spolu s českými a slovenskými kolegami, aby v rámci Letných shakespearovských slávností ponúkli tunajšiemu publiku hru Kupec benátsky. Pred jedným z predstavení si našiel čas aj na rozhovor.

Stretli sme sa na druhý deň po košickej premiére Kupca benátskeho popoludní, no M. Miezga priznal, že vstal pred pár minútami a má ešte ráno. "No, ono to človeka láka, keď ide na zájazd, na ktorom strávi niekoľko dní a má trochu voľna, aby si s kolegami tak trochu vyhodil z kopýtka. Samozrejme, že to ale nemôže byť bežná vec, lebo to by nikto z nás nezvládal," podotkol s úsmevom.

Keďže mal o druhej popoludní ešte len ráno, večer o pol deviatej, keď začínalo predstavenie, sa mu deň v podstate ešte len rozbiehal... "Každý herec má tak trochu poposúvaný biorytmus, pretože pracuje po večeroch. Mne to však plne vyhovuje, lebo odkajživa som bol nočný vták. Priam by som povedal - netopier."

Túži hrať vo filmoch

Na Vysokú školu múzických umení ho to vraj lákalo preto, že túžil hrať vo filmoch. Keďže na Slovensku je okolo filmovačiek v týchto rokoch nie práve priaznivá situácia, veľa si toho zatiaľ nezahral... "Nevidel by so to však tragicky. Hral som vo filme Ako divé husi i v jednej televíznej inscenácii... Bolo toho viac. Myslím však, že to speje stále k lepšiemu, takže ja sa aj naďalej nádejam... Aj na budúci rok sa mi rysuje nejaká filmovačka. Ešte o tom nechcem hovoriť, aby som to neuriekol, ale vyzerá to dobre. Takže ja som spokojný. Navyše - po skončení školy som pričuchol k divadlu a to ma absolútne pohltilo a dnes som vďačný hlavne za to, že môžem stáť na javisku."

Hlavným popudom k tomu, aby to skúsil na škole, bol však vraj povolávací rozkaz. "Mal som nastúpiť na dva roky do Kežmarku. To viete, že sa mi nechcelo. Tak som šiel na prijímačky na VŠMU, vzali ma a do Kežmarku som teda nešiel. Ale vojna ako taká ma neobišla, keď som skončil školu, tak sme už mali hotové predstavenie Na koho to slovo padne. S ním sme sa dostali do armádneho umeleckého súboru, kde som strávil naozaj veľmi príjemný rok. Dalo sa to vydržať," prezradil so smiechom.

Už na škole sa dala dohromady štvorica kamarátov. K M. Miezgovi sa pridal Lukáš Latinák, Róbert Jakab a Juraj Kemka a vznikli ´chalaňe´, ako si zvyknú hovoriť. "Všetci sme začali študovať v 1995 a sme spolu už trinásť rokov. Najprv sme sa nemali radi, lebo každý z nás je z úplne iného cesta. Ale nejako sme sa dali dohromady a možno práve to, že sme každý taký iný, nás spojilo. Keď sme v Bratislave, tak sme spolu vlastne denne."

Istú dobu mali aj ambíciu založiť si vlastné divadlo. "Myslím že také čosi napadne každému študentovi VŠMU. My vlastne teraz k tomu nemáme ďaleko, pretože sme všetci štyria v Astorke a s Vladom Černým, ktorý divadlu šéfuje, vychádzame dobre. Môžeme si do divadla prinášať vlastné nápady na predstavenia... Jasné, že mať vlastné divadlo by bolo ideálne. Aj sme už skúšali zháňať nejaké priestory, ale ukázalo sa, že založiť si divadlo vôbec nie je jednoduché. Teraz sme pokope a uvidíme, či ostaneme v Astorke, alebo sa časom znovu pokúsime o vlastné divadlo." Aj keď sú spolu takmer každý deň, ponorková choroba im vraj vôbec nehrozí. "Práveže teraz v lete sme spolu o čosi menej a chýbame si, takže si stále telefonujeme."

Stretávať sa znovu na jeseň začnú nie len na doskách divadla Astorka, ale i pri nakrúcaní Paneláku. M. Miezga v ňom hrá jednu z hlavných postáv, L. Latinák jeho intrigánskeho kolegu Miloša Straku a R. Jakab Karola, priateľa barmanky Angie v podaní Mirky Partlovej. "Keď som sa dozvedel, že Lukáš bude v Paneláku hrať môjho kolegu, tak som sa potešil. Dúfal som, že to bude kamarát, s ktorým budem chodiť na pivo a nie že bude hrať chlapa, ktorý chce silou mocou získať moju manželku... Takže za úlohu som dostal na neho pár krát nakričať, aj ho udrieť... Ale hralo sa mi to dobre, lebo Lukáš je dobrý herec a výborný partner na pľaci."

M. Miezga sa do Paneláku dostal tak, ako väčšina hercov. Cez konkurz. "Pravdu povediac - šiel som do toho s nechuťou a nedôverou. Lebo už pred tým som nakrútil pár televíznych pilotov a nič z toho nebolo. Navyše - keď som prišiel na kasting a dali mi zahrať scenár, v ktorom Michal Bajza kričí na svoju manželku, tak som si povedal, že do toho asi nepôjdem. Nepáčilo sa mi, že mám hrať nejakého hulváta. Neskôr som zistil, aký ten Michal má vlastne byť, zvážil som všetky pre a proti a rozhodol som sa. Dnes som rád, že som to prijal. Na Paneláku pracuje výborná partia ľudí a robí sa príjemne. Nehovoriac už o tom, že seriál má fakt dobrú sledovanosť."

Keďže je Panelák denným seriálom televízie JOJ, jeho nakrúcanie zaberá hercom pomerne veľa času. "Vychádza to tak na dva až štyri dni do týždňa, pričom sa robí od rána do večera. Na začiatku som si vravel, že je toho priveľa. V tom čase sme totiž v Astorke skúšali s pani Zitou Furkovou novú hru, pričom sme my dvaja museli byť vždy na javisku. Takže ráno som bežal nakrúcať, potom na javisko, potom znovu nakrúcať a večer som mal ešte predstavenie. Prvé dva mesiace boli naozaj veľmi zničujúce. Potom sa to ale uvoľnilo a dnes je to už úplne v pohode. Musím povedať, že Panelák mi stojí za to. Človek sa totiž naučí hrať pred kamerou. Neľutujem, že som do toho šiel. Divadlo je však pre mňa rozhodne dôležitejšie ako nakrúcanie seriálov."

Divadlo je priorita

V divadle sa cíti výborne o to viac, že je členom Astorky Korzo 90, čo nie je "bežné" divadlo... "Príjemné je, že ak máme nejaký nápad, ktorý by sa dal v divadle realizovať, tak Vlado Černý nám dá voľnú ruku. Akurát peniaze si na to musíme zohnať sami... Divadlo je pre mňa priorita. To, čo zažívam, keď stojím na javisku, to sa nedá opísať. Je to proste fantastický pocit. Isteže, nájdu sa aj momenty, kedy sa nedarí, ale našťastie tých je málo. Viac je chvíľ, kedy to na javisku ´klape´ tak, ako má."

Každá jedna postava, ktorú M. Miezga dostane na naštudovanie, je pre neho veľkou výzvou. "Určite ma však viac baví vžívať sa do postáv, ktoré mi povahovo nie sú blízke. Vtedy musím čerpať z okolia, ale aj sám v sebe hľadám, čo by ma mohlo s postavou spájať. Veľmi som si ´zgustol´ napríklad na Mercuriovi v Rómovi a Júlii. To bola pre mňa veľká výzva. Ale napríklad ma aj veľmi bavilo zahrať si v seriáli Mesto tieňov, kde som dostal úlohu takého ´hajzlíka´, ktorý bije svoju ženu. Negatívne postavy sa mi hrajú veľmi dobre. Rozhodne naparím medzi tých hercov, ktorí by sa vyhýbali negatívnym postávam, aby si neznepriatelili divákov. Naopak - zlé postavy sú pre mňa ako herca ´výživnejšie´ - viac sa od nich viem naučiť, nie sú ploché..."

Ani Michal v Paneláku nie je úplne kladná postava, veď podviedol svoju ženu, nedbajúc na to, že majú doma kopec detí... "Diváci ho však vnímajú ako milého chlapíka, ktorý má svoje chyby a obľúbili si ho. Často sa mi stáva, že sa ma pýtajú, ako to v seriáli ďalej bude, či sa budeme rozvádzať... Chcú vedieť dopredu, ako sa čo vyvinie a zábavné na tom je, že ani my sami to nevieme, kým nedostaneme do ruky scenár nových dielov. Je síce pravda, že väčšina tých ľudí, ktorí ma na ulici zastavujú a chcú sa porozprávať, často ani nevie, ako sa vlastne volám. Pre nich som Michal Bajza. Ale keď som do tohto seriálu šiel, rátal som s tým, že pre ľudí istú dobu budem Michal. Veď o rok či o dva už možno budem niekto úplne iný. Len mi občas príde až smiešne, že len vďaka jednej jedinej postave som za pár dní prišiel o anonymitu. V istých momentoch je mi to aj trochu ľúto, ale uznávam, že to táto práca obnáša. Len sa s tým treba naučiť žiť..."

Aby sa nestal jeho život majetkom všetkých Slovákov, snaží sa svoje súkromie si čo najviac strážiť. "Iste Nemám potrebu všetko zverejňovať v médiách." Že sa však bude na jeseň ženiť, to sa mu zatajiť nepodarilo... "No, to je pravda. Schyľuje sa k tomu a veľmi sa na to teším. S budúcou manželkou sme si rozdelili aj povinnosti, lebo pripraviť svadbu nie je len tak... Spolu sme už deväť rokov, tak sme si povedali, že sa zoberieme. Pragmaticky sme sa na to pozreli a povedali si - prečo nie? Som rodinne založený, takže sa teším aj na to, že budeme mať spolu deťúrence. Viem si predstaviť, že keď my všetci štyria kamaráti budeme mať deti, tak budeme spolu chodiť na výlety a spravíme si slovenskú verziu filmu S tebou ma baví svet," podotkol s úsmevom.

Prepadol petanqu

K hre, ktorú preslávili hlavne francúzski dôchodcovia, sa dostal úplne náhodou. "Od kamaráta som dostal sadu gulí na hranie a šli sme si len tak zo zvedavosti zahádzať. Potom som na internete zistil, že petanque sa chodí hrať oficiálne, že existujú kluby. Tak sme šli na ihrisko, zoznámili sa s ďalšími hráčmi. Dala sa dohromady výborná partia, chytilo ma to a dnes je to pre mňa ako droga."

Vraj sa stále zlepšuje, chodieva aj na turnaje. "Už asi štyri roky máme založený klub, chodíme na turnaje aj do Rakúska, Maďarska či do Čiech. Doslova som sa do toho zažral. Dokonca som na to nahovoril aj priateľku. Tej sa to spočiatku nepáčilo, lebo najprv u nás neboli poriadne ihriská. Ale boli sem spolu v Španielsku, kde boli výborné ihriská, tam sa jej to nejako zapáčilo a tiež už ju to nepustilo. Dokonca sa jej podarilo kvalifikovať sa na majstrovstvá sveta. Ale nechať ju vyhrať? To by som nikdy neurobil. Na ihrisku nemám zľutovanie," prezradil so smiechom. "Asi som dosť súťaživý, ale to predsa k športu patrí nie? Aj k povolaniu herca patrí istý druh súťaživosti, istá potreba presadiť sa, vedieť byť dravý. Bez toho by to nešlo," dodal na záver.

Dátum narodenia: 31. október 1974

Znamenie: Škorpión

Miesto narodenia: Bratislava

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: slobodný

Relax: šport

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári