žiakov a jeho mamou slávnostne prestrihli pásku.

KOŠICE. Autistické centrum Rubikon (nezisková organizácia) zastrešuje Súkromnú špeciálnu základnú školu s materskou školou pre deti s autizmom a Súkromnú praktickú školu. Ide o jediné centrum tohto druhu na východnom Slovensku. Ako nám povedala A. Uchnerová, na východe je okolo 300-400 ľudí s touto diagnózou. Na Slovensku pripadá 4-6 detí na 10-tisíc obyvateľov s klasickým autizmom.

Klasické triedy nemajú

Škola má 37 detí, 8 učiteľov na špeciálnu pedagogikou, 4 asistentov a 2 vychovávateľov. Nenájdete v nej klasické triedy. Gauče, postele na oddych, koberčeky, hračky, počítače, iné rozmiestnebie lavíc, rôznofarebné dvere... Nechýbajú telocvičňa, relaxačná miestnosť či školský klub detí. Všetko to urobili učitelia a ich rodinní príslušnici svojpomocne. "Na strednom poschodí budovy by sme chceli urobiť Domov sociálnych služieb pre týždenný, či celoročný pobyt. Chceli by sme poskytovať rehabilitácie, poradenstvo či robiť prednášky," prezradila nám riaditeľka aj plány do budúcnosti.

Tieto deti potrebujú zvláštny prístup, pretože nevedia fungovať v bežných školách. Majú problém s komunikáciou, vzťahmi, nevedia sa hrať.

Každé dieťa má individuálny učebný plán. Avšak v triede s Aspergerovým syndrómom, kde nie je narušený intelekt, sa učia podľa učebných osnov základných škôl. Výučba však prebieha v blokoch. Žiaci nemajú ani hodiny, ani prestávky. "Ich pozornoť je krátkodobá a nezvládli by prijímať toľko učiva naraz v 45-tich minútach," uviedla riaditeľka. Každý žiak má denný plán. Musí mať totiž jasno čo, kedy a ako má robiť.

Hodnotenie bez známok

Títo žiaci nemajú klasické žiacké knižky. Hodnotia sa slovne, nie známkami. V každej triede sa nachádza počítač. Mnohé veci totiž lepšie pochopia prostredníctvom počítača, ako keď im to vysvetľujete ústne.

Pre svoju orientáciu potrebujú farby a obrázky. Aj preto sú dvere do tried namaľované rôznymi farbami, takže vedia zistiť, ktorá je ich. Každé dieťa má dokonca svoju farbu, podľa ktorej nájde denný plán či pracovné miesto.

Neskoro, ale predsa

"Šesť rokov som bola s malým doma. Konečne ho mám kam umiestniť," konštatovala jedna mamička. "Predtým som mala deti v špeciálnej škole a v škole pre deti telesne postihnuté, ale tam nevedeli zabezpečiť plienkový a imobilný autizmus," pridala sa ďalšia. A tretia dodala: "Na Košice je to dosť neskoro."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári