Napísal animovaný atlas pre nevidiacich, vynašiel kombajn na zber rumančeka

Vedecko - výskumná činnosť je na Slovensku dlhé roky potláčaná. Záujmy štátu sa odjakživa upriamovali na priemysel a iné, pre štát výhodnejšie sféry. Napriek tomu máme na Slovensku množstvo významných vedcov, ktorí boli ocenení aj za hranicami územia nášej krajiny. Jedným z nich je i 77-ročný vedecký veterán Róbert Hončariv, ktorý svojimi projektmi posunul mantinely nejedného zaujímavého oboru. Tento Košičan pracoval dlhé roky v oblastiach ako botanika, genetika, či vzdelávanie ľudí s hendikepom. Je prvým autorom ilustrovanej botaniky na svete, písanej slepeckým písmom a jeho kvality potvrdilo v roku 2003 i svetové sympózium vedcov, keď bol vyhlásený za jedného zo štyroch najvýznamnejších výskumníkov v oblasti botaniky 20.storočia.

Róbert Hončariv pochádza z Předměřic nad Labem, neďaleko Hradca Králové v severovýchodných Čechách. Jeho otec bol chemickým inžinierom a pracoval ako adjunkt v miestnom cukrovare. Mama bola klaviristka a vyučovala súkromne hru na klavír. "Už odmalička som mal záujem o prírodu. V roku 1939, keď som mal osem rokov, Nemci zavreli české vysoké školy a študenti a učitelia boli totálne nasadení do fabrík. Jedným takým študentom, nasedeným do predměrického cukrovaru bol i Bohumil Válek, ktorý vtedy študoval botaniku na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe." Spriatelili sa a chodievali na botanické expedície, ktoré realizovali vo svojom voľnom čase v oblasti východných Čiech. "Naučil ma poznávať a určovať rastliny, či robiť herbár. Zúčastnil som sa aj niekoľkých unikátnych nálezov rastlín a bol som hrdý, že sa moje meno objavilo vo vedeckých článkoch výskumu kveteny severovýchodných Čech."

V dvanástich rokoch sa stal členom Východnej prírodovedeckej spoločnosti a bola mu zverená správa a údržba herbáru Prírodovedeckého múzea v Hradci Králové. V tejto práci pokračoval až do odchodu na vysokoškolské štúdium v roku 1951. "Mojou druhou inšpiráciou bola kniha môjho neskoršieho učiteľa, profesora Karlovej univerzity Karla Hrubého - Tvoříme s přírodou, ktorá ma sprevádzala po celý život a doteraz patrí k mojej najvzácnejšej knihe v knižnici. Profesor Hrubý bol genetik a tak sa môj záujem upriamil z botaniky na genetiku. Tej som neskôr venoval celé svoje vedecké zameranie." Spomínaná kniha sa mu stala aj vzorom pre napísanie knihy Genetika na prahu 21. storočia.

Počas svojho života sa venoval najmä botanike a genetike. "Moji neskorší vysokoškolskí učitelia s ktorými som sa stretával ešte počas strednej školy, medzi ktorých patril aj môj vzdialený príbuzný profesor Karlovej univerzity Karel Wenig ma presvedčili, že modernú biológiu a zvlášť genetiku nemožno robiť bez dobrých vedomostí matematiky. Preto som sa snažil odstrániť všetky nedostatky zo strednej školy, ktoré vznikli mojim podceňovaním všetkého čo sa netýkalo botaniky." Výsledky jeho snaženia sa prejavili veľmi skoro, lebo už v prvom ročníku ako jeden z mála študentov biológov vykonal skúšku z matematiky u profesora Kolibiara na výbornú.

Jeho prvým významným projektom bol už ten diplomový. Týkal sa cytologickej pohlavnosti rastlín a jeho kvality uznali aj tí najrenomovanejší odborníci. Ďalším významným medzníkom jeho kariéry bola účasť na šľachtení Ďateliny lúčnej v botanickej záhrade SAV v Košiciach, kde po ukončení vysokoškolského štúdia roku 1955 nastúpil do svojho prvého zamestnania, mimochodom za plat neuveriteľných 660 korún mesačne. "Od prechodu na Lekársku fakultu v roku 1958 až do roku 1972 som pracoval na problematike Genetických účinkov chronického žiarenia, čo bolo aj témou mojej kandidátskej práce a neskôr aj práce habilitačnej."

Od roku 1972 až do roku 1997 viedol veľký projekt vedecko-technického rozvoja - Výskum, vývoj a výroba liečivých rastlín pre farmaceutickú výrobu, ktorý umožnil Univerzite UPJŠ získať nemalé finančné prostriedky. "To umožnilo materiálne a kádrovo vybudovať Katedru Genetiky na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ a Génovú banku liečivých rastlín v Novej Ľubovni - modernú prevádzku na Výrobu produktov liečivých rastlín, čo vytvorilo predpoklad pre zavedenie veľkoplošného pestovania liečivých rastlín na Slovensku." Za zmienku stojí aj to, že doteraz bolo vyrobených 32 vysoko výkonných kombajnov na zber kvetov rumančeka, ktorého je spoluautorom a spolumajiteľom patentu. "Som hrdý aj na to, že sme spolu s kolegom Jurajom Špontákom boli zaradení roku 2003 medzinárodným vedeckým sympóziom medzi štyri najvýznamnejšie osobnosti 20. storočia, ktoré sa zaslúžili o výskum liečivej rastliny Rumančeka lekárskeho."

Voňavý atlas

Neskôr odovzdal žezlo genetiky svojim úspešným žiakom a začal sa venovať špeciálnej pedagogike problematike zrakovo postihnutých. "Nebol to úplne odklon od pôvodnej profesie. Napísal som prvú ilustrovanú botaniku na svete, písanú slepeckým písmom - Spoznaj aj ty krásu rastlín." Následne spolu s manželkou a spolupracovníkmi z knižnice Mateja Hrebendu v Levoči vydali Atlas vôní - ilustrovaný atlas aromatických rastlín, kde bola do obrazu deponovaná vôňa.

V súčasnosti sa podieľa na veľkom medzinárodnom projekte MonAMI, zameranom na vzdelávanie dôchodcov a hendikepovaných ľudí. Je to najväčší projekt tohto druhu na svete, kde je zapojených 6 Európskych štátov. Ďalej pracuje na medzinárodnom projekte TEMPUS, do ktorého sú okrem Slovenska zapojené i Nemecko a Ukrajina. Všetky tieto projekty ho mimoriadne napĺňajú a spĺňajú mu jeho detské sny a predsavzatia.

O svojich úspechoch však rozpráva nerád. "Pokiaľ sa vo vedeckej práci hovorí o úspechoch, vždy ide o kolektívny úspech. Ten záleží od práce veľkého množstva nemenovaných ľudí od vysokoškolsky vzdelaných a graduovaných až po robotníkov. Ak mám hovoriť o najväčšom úspechu, hovoril by som o tom, že som mal možnosť pracovať s výbornými spolupracovníkmi vo fantastickom prostredí, pod vedením vynikajúcich učiteľov a nadriadených. Myslím, že sa nám podarilo posunúť slovenskú vedu dopredu a podieľať sa na jej uznaní a uznaní Univerzity ako vrcholného vedecko-pedagogického pracoviska v medzinárodnom meradle." Najvýznamnejším bodom jeho života však bolo ako hovorí to, že ešte na vysokej škole našiel svoju životnú lásku. "Spájajú nás spoločné hodnoty, spoločná práca. Na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika sme ako vysokoškolskí učitelia spolu odpracovali 75 rokov."

Porovnanie súčasnej vedy s tou, ktorá na Slovensku bola v minulosti je podľa neho zložité. "Je to ťažké. Ide o porovnávanie vedy v dvoch systémoch. V súčasnosti je vo vede menej direktívneho riadenia. Grantový systém umožňuje viac menej spravodlivo rozdeľovať prostriedky. V minulom systéme bolo ale viac disciplíny a tolerantnosti, či kolektívneho cítenia. Množstvo finančných prostriedkov bolo pre vedu vždy malé. Tak ako v minulosti aj teraz."

Spolu s manželkou sa okrem vedeckej činnosti venujú aj spisovateľstvu. "Roku 1985 som napísal knihu Genetika na prahu 21. storočia, ktorá bola vyhodnotená ako najlepšia kniha roka vydavateľstva Orbis Bratislava. Potom o dva roky sme napísali knihu Matematické obrazy života." Vytvorili aj niekoľko vedeckých esejí. Niektoré z nich boli ocenené v súťažiach Literárneho fondu. Zaujímavá bola i kniha pre deti Prázdniny v praveku. Vydali aj dva seriály pre detské časopisy Rozprávkový herbár, ktorý na jeseň vyjde knižne. Podobným dielom boli i Rozprávky zo starej lekárne. "Pre staršie deti sme napísali Ukradnuté gény. V tejto knihe sme sa snažili formou sci fi detektívnych príbehov priblížiť mládeži problémy spojené s genetickým inžinierstvom."

Vekom mu postupne pribúdali zdravotné problémy. Z tých si však ťažkú hlavu nikdy nerobil. "Zdravotné problémy prichádzajú a odchádzajú. Samozrejme s pribúdaním veku je to vždy zložitejšie. Nikdy som však nemal pocit, že by ma pracovne obmedzovali. Vždy som si našiel spôsob ako sa realizovať. Napríklad knihu Genetika na prahu 21. storočia som napísal v nemocnici, kde som bol hospitalizovaný v súvislosti s operáciou chrbtice." Na vysokej škole kde pracuje o ňom dokonca kolujú historky, že svojich študentov skúšal pripútaný na lôžku. "Nebolo to celkom tak. Bolo to v roku 1968, kedy som bol hospitalizovaný na nuerologickej klinike. Vtedy si ma študenti vyžiadali priamo od prednostu kliniky, aby ma uvoľnil na štátnice. Neskúšal som teda v posteli, ale bol som v nemocničnom stave. Táto príhoda patrí k najkrajším zážitkom celej mojej pedagogickej praxe."

Učí Braillovo písmo

Na UPJŠ prednáša Braillovo písmo a tyflografiu pre nevidiacich. Tohto roku však tento predmet nie je zaradený do učebných osnov školy. Zameriava sa teda na svoje projekty. "Najskôr som začal pracovať na projekte MonAMI, ktorý je projektom pre uľahčenie života seniorov a zdravotne znevýhodnených. Na ňom sa zúčastňujem v bloku informačných technológií. Slovenskú časť tohto projektu vedie profesor Ing. Dušan Šimšík PhD zo strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach."

Začal hľadať možnosti spätnej väzby najmä v oblasti seniorskej generácie, s ktorou nemal skúsenosti. "Rozhodil som virtuálnu sieť, do ktorej sa okrem iného chytila veľká ryba. K spolupráci sa prihlásila KGB! Zareagoval som okamžite, aby som zistil o čo vlastne ide. Z KGB sa vykľul Klub Geniálnych Báčikov - počítačových expertov vo veku nad sedemdesiat rokov. Veľmi skoro sme prišli na to, čo treba urobiť. Na internete je niekoľko kvalitných seniorských stránok. Zhromažďujú legislatívu týkajúcu sa seniorov, rôzne zdravotné, alebo záujmové skúsenosti. Ale chýba im kus nadhľadu, optimizmu snáď aj recesie. Preto sme sa rozhodli túto medzeru vyplniť a založili sme osobitnú seniorskú stránku." O tom, že to bol správny krok svedčí aj návštevnosť stránky, ktorá je ku dnešnému dňu viac ako 25000 návštev. Pritom bola založená len v novembri.

Vykonávať vedeckú činnosť je podľa neho možné aj vo vysokom veku. "Pochopiteľne sú odbory, v ktorých môžete pracovať do nekonečna. Jeden z mojich učiteľov - svetoznámy botanik profesor Buhumil Němec aktívne vedecky pracoval prakticky do konca života. Dožil sa 93 rokov. Mal také množstvo mikroskopických preparátov, že mu stačilo sadnúť k mikroskopu a po častiach ich spracovávať a publikovať. Bolo úsmevné, že vo svojich vedeckých publikáciách vždy odcitoval svoje vlastné práce spred 70 rokov." Dodáva však, že v dynamicky sa rozvíjajúcich oboroch, akým je napríklad genetika má človek vo vyššom veku problém orientovať sa. Vedecky pracovať totiž znamená vedieť predvídať niekoľko rokov dopredu. To si vyžaduje silu, mladý mozok a rozum nezaťažený tradičnými názormi. Tam je vekové obmedzenie úplné.

Mnoho ľudí pokladá situáciu v slovenskej vede za alarmujúcu. "Nie som už v centre diania, no nemyslím si, že by to tak bolo. Zla je okolo nás veľa. Viac než by sme si snáď aj chceli pripustiť. Ale to je systémová záležitosť. Platí jedno. Tam kde sú v pracovnom prostredí slušní a poctiví ľudia, tam zlo nemá šancu. Ale tam, kde tomu tak nie je sú problémy, niekedy až tragické. Ale napokon tak tomu bolo vždy a vo všetkých politických systémoch," uzavrel úvahou 77 ročný vedec.

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári