Do podporného valca stolíka dávajú kávové zrniečka, papier aj loptičky

S výrobkami zo skla sa stretávame dennodenne. Pohľad na zdobené poháre, doplnky, či zrkadlá v človeku vyvoláva príjemné estetické pocity. Za týmito neraz až umeleckými dielami sa však skrýva aj niekoľkotýždňová práca šikovných sklárov. Tí majú na Slovensku bohatú tradíciu siahajúcu aj niekoľko sto rokov do minulosti. Súčasná situácia v sklárstve je však alarmujúca. Fabriky na výrobu skla a sklenených výrobkov krachujú a preto je každá z nich akýmsi unikátom. Málokto vie, že sklárska dizajnérska výroba má svojich zástupcov aj v Košiciach. Jedným z posledných mohykánov je Karol Hrubý, ktorý okrem bežných úžitkových výrobkov vytvára aj zrkadlá či doplnky, ktoré ľudí oslovujú svojim originálnym dizajnom.

K sklenárčeniu sa dostal ako slepé kura k zrnu. "Pracoval som ako manuálny pracovník pridruženej výroby. Som vyštudovaný poľnohospodársky ekonóm. Očakával som teda, že sa po čase zamestnám na nejakom úrade." O sklárskej výrobe sa prvýkrát dopočul od manželky. Jej otec bol dlhé roký sklárom a vyrábal zrkadlá. "Z jeho rozprávania som sa pre sklo nadchol. V 90. rokoch som si spravil živnosť na sklárske práce a začal robiť prvé klasické veci ako napríklad zasklievanie okien. Medzitým som sa však zaúčal u manželkynho otca, ktorý mi ukazoval, ako sa vyrábajú rôzne druhy zrkadiel a iné technologické postupy." Po čase teda prešli k ich výrobe. Pri zrkadlách to však neostalo a začal vyrábať aj rôzne iné sklenené doplnky.

Časy sa menili a nároky klientov stúpali. "V 90. rokoch sme boli frajeri už len preto, že sme vedeli vyrobiť zrkadlá iného ako obdĺžnikového tvaru. U ľudí bodovali elipsové a kosoštvorcové. Na trhu bol chronický nedostatok zrkadiel ako polotovaru. My sme ich vyrábali z rôznych druhov skiel, striebrili ich. Tým sme boli veľmi populárni." Po otvorení hraníc však ľudia začali cestovať do zahraničia. Tam videli, že sa zo skla dokážu vyrobiť krásne a dizajnovo prepracované výrobky. "Požiadavky zákazníkov boli čoraz náročnejšie. Bolo to však dobré. Mám radšej tých vyberavejších. Ak robím ten istý dizajn dookola, je to nuda. Ak požiadavky stúpajú, som nútený posúvať hranice svojej tvorivosti. Preto nám to v tom čase výrazne pomáhalo."

Sklo dováža

V súčasnosti spolu so šéfom vytvára sklenené výrobky osem zamestnancov. "Kedysi som mal všetkých zamestnancov sklenárov. Tí, ktorí u mňa pracujú dnes, sú však úplne mimo fachu. Ide buď o stolárov alebo sústružnikov. Potrebujú totiž disponovať šikovnými rukami." Podľa K.Hrubého nie je sklenárske vzdelanie vôbec dôležité. To čo tam robia sa nedá naučiť v žiadnej škole. "Vyučený sklenár dokáže akurát tak zasklievať okná. Prepracované výrobky, ktoré v našich dielňach vznikajú, sú úplne o niečom inom. V prvom rade musí byť práca so sklom pre toho, kto s nim robí, hobby." Každý zamestnanec sa vraj pracovať so skolm naučil rýchlo. Rezanie je podobné, ako v ich oboroch a zvyšok príde praxou či odbornou literatúrou.

K. Hrubý má štyri dielne. Jednu na lepenie skla, ďruhú na vŕtanie a brúsenie, ďalšie na rezanie a pieskovanie skla. "Samotné sklo nevyrábame. Na to sú veľké fabriky. My sa venujeme len jeho zošľachťovaniu." Prvou fázou výroby je teda nákup veľkých sklenených dosák zo zahraničia. "Na Slovensku sa už ploché sklo vôbec nevyrába, všetko sa len dováža. Ide o rôznych výrobcov nielen z Európy, ale napríklad aj Japonska." Na výrobu používajú rôzne druhy skla, ale aj iné zaujímavé materiály. Ide väčšinou o doplnky, ktoré majú za úlohu dotvoriť nezvyčajný vzhľad predmetu. "Napríklad do podporného valca skleneného stolíka dávame kávové zrniečka, ale aj pohužvaný papier, či pingpongové loptičky. Je to stále vec momentálnej nálady."

Všetky modely vymýšľajú sami. Hlavným dizajnérom je K. Hrubý. "Ťažko povedať, čím sa inšpirujem a či sa vôbec niečim inšpirujem. Skôr by som povedal, že mi pri každom návrhu ide o to, vytvoriť niečo, čo som ešte nikde inde nevidel. Niečo originálne." Riadi sa momentálnymi náladami. Niekedy preferuje farebné, inokedy biele sklo alebo ich kombinuje. Charakteristickým znakom a rukopisom jeho dizajnu je však kombinácia a vrstvenie rôznych typov skla.

Láka ho aj výroba skla. Na Slovensku by sa tým však človek ťažko uživil. Všetci veľkí výrobcovia teda pochádzajú zo zahraničia. "Aj najväčšiu českú fabriku kúpili Belgičania. Bol som sa však na technológiu výroby pozrieť. Je to veľmi zaujímavé." To, že sú sklári veľkými fanúšikmi piva potvrdil. Pri vysokých teplotách je to normálne. "Pracujú so žeravou hmotou. Jednak pri peci, jednak, keď si ju vezmú na píšťalu. Piva môžu piť koľko chcú. Do niekoľkých minút ho celé vypotia."

Takmer všetko

sú originály

Ich zásadou je vyrábať originálne výrobky v limitovaných počtoch. "Nie sme zástancami sériovej výroby. Každý kus vytvoríme len jeden, poprípade so zopár duplikátmi. Samozrejme, najpopulárnejšie výrobky, ktoré sú veľmi žiadané, správíme opäť. Záleží to od dopytu a objednávky." Často vyrábajú mutácie niektorých modelov. Mnohým kupujúcim sa totiž niektorý výrobok zapáči, no chcú si ho nechať vyhotoviť v inej farbe alebo s menšími tvarovými zmenami. K tomuto sa viaže jedná spomienka. "Raz k nám prišiel muž, ktorý si dlho pozeral naše zrkadlá. Pristúpil som k nemu a spýtal sa ho, čo potrebuje. Pozeral na jedno zvislé elipsové zrkadlo a povedal, že by chcel zrkadlo rovnakého tvaru, len aby bolo vodorovné. Pristúpil som k teda k stene a zrkadlo som obrátil naležato." Zákazník so smiechom zhýkol, že presne také potrebuje a kúpil ho.

Mimoriadne obľúbené sú aj doplnkové, ozdobné predmety. "Pieskujeme poháre, vyrábame svietidlá, vytrínky, rámčeky na fotky a iné ozdoby. Tieto predmety však vyrábame takmer výhradne na objednávku." Jednou z tých zaujímavých bola určite i prosba mariášistov, či by im nevedeli vyrobiť súťaźnú trofej. "Mariáš neviem hrať, no páčilo sa mi ich nadšenie. Nápad bol jednoduchý. Karty majú so sklom spoločné to, že sú dvojrozmerné. Vyrobili sme teda dve napodobeniny kariet z mariášu s klasickými zaoblenými krajmi. Vzory, ktoré sú na kartách vytlačené sme vypieskovali. Napokon sme to nalepili na plochú podložku, aby to celé malo šmrnc trofeje." Kreslenie a zdobenie nemá na starosti K.Hrubý. Ten prichádza len s nápadmi. Majú tam človeka, ktorého úlohou je len dekoratívna činnosť.

Okrem týchto výrobkov majú v ponuke i množstvo zaujímavých ozdôb. Pozornosť každého, kto navštívi ich predajňu, zrejme zaujme sklenený stojan na CD nosiče. Vznikol celkom kuriózne. "Nevedeli sme čo spraviť so zvyškami narezaného skla. Rozhodli sme sa teda, že ich k sebe skúsime lepiť a spraviť z toho nejakú ozdobu. Časom z toho vznikal stojan, do ktorého sa hodili cedečká. Namiesto jednoduchej ozdoby zo zvyškov, ktorej výroba nás mala stáť minimum úsilia, sme však napokon vytvorili jeden z našich časovo a technicky najnáročnejších produktov. Každý diel totiž musel byť rovnaký. Vyrezávali sme ich teda z nových veľkých sklenených tabúľ, čo nám vzalo množstvo času." Ozdobný doplnok sa stal obľúbeným predmetom, skrášľujúci domácnosť množstva zákazníkov. Niekoľko rozdali firemným partnerom.

Pracovník, ktorý robí so sklom, musí byť najmä manuálne zručný a trpezlivý. "Trpezlivosť je do určitej miery nevyhnutná. Výroba väčšiny produktov, ktoré tu máme, trvá aj niekoľko týždňov. Človek to musí robiť s radosťou, inak by sa zbláznil." Počas výroby, samozrejme, dochádza aj k rôznym nehodám. Stáva sa to najmä, ak ich tlačia termíny. "Keď sa ponáhľame, trochu to lezie na nervy. Stane sa, že nám padne na zem sklenená tabuľa za niekoľko tisíc korún. Inokedy zase pokazíme niektorý model a niekoľkotýždňová práca je zbytočná. Z takýchto nepodarkov a zvyškov rozbitých platní sa potom pokúšame poskladať niečo nové."

Na poranenia

si už zvykli

Pracovné zranenia sú v ich dielňach na dennom poriadku. "Pri práci so sklom je to bežné. Používame ochranné okuliare či rukavice pri brúsení. No to nestačí. Pri drobných prácach so sklom si niekedy proste musíme dať dole tieto prostriedky. Napríklad keď máme rukavice, nemáme v rukách taký cit. Vtedy je to ešte nebezpečnejšie." Stávajú sa im logicky najmä rezné zranenia. Drobnejšie sú na dennom poriadku. "Vtedy o nič nejde. Stačí, že chytím sklo neopatrne a už mi tečie krv. Tá je však v takomto prípade jediným problémom. Na porezania sme si už zvykli tak, že takmer necítime bolesť."

Občas sa však prihodí i vážnejšie zranenie. Každý zo zamestnancov už má nejakú tú jazvu po šití. "Ono sa to niekedy stáva. Sklenená tabuľa padne niekomu na končatinu, alebo sa poreže o zbytky rozbitého skla. So zamestnancami sa však držíme pravidla, že ak pri rezaní alebo inej práci so sklom situáciu nezvládame, treba ho radšej pustiť na zem a odskočiť. Aj keď stojí veľké peniaze." Paradoxne najvážnejšie pracovné zranenie sa stalo K. Hrubému pri bežnom zasklievaní okna. Za čias, keď túto činnosť ešte vykonávali, sa mu z vrchnej časti okenného rámu zosunula na ruky veľká časť rozbitej sklenenej tabule. Preťala mu zápästie a skončil na traumatológii. " Z takýchto vecí sa treba jednoducho poučiť," vraví po rokoch."

O zákazníkov núdzu nemajú. Väčšina zákaziek však funguje na objednávku. "Tých je niekedy toľko, že musíme predajňu zatvoriť, aby sme ich stíhali dokončiť." Cenovo sa ich produkty pohybujú v rôznych hraniciach. Vytríny od 7 do 90 tisíc, zrkadlá od pár korún do 60 tisíc. Najdrahším doplnkom bol sklenený kváder, ktorý sa predal do Paríža za 40 tisíc. "Je to finančne dosť náročné, no chodí k nám dosť ľudí. Od tých, ktorí si na nejaké zrkadlo sporia dlho, až po ľudí, ktorí vbehnú do predajne a do piatich minút ukážu na osem predmetov, ktoré im máme zabaliť." Objednávky vybavujú aj cez internet. Z toho dôvodu sú miestom odbytu ich výrobkov aj mnohé krajiny Európy.

K. Hrubý je so svojim remeslom spokojný. "Na to, že som si nikdy nepredstavoval prácu v podobnom obore, ma to neuveriteľne baví. Robím to už 18 rokov a stále mi to nepríde nudné. V rodine to však zrejme nezachováme. Synovia k tomu veľký vzťah nemajú. Nevadí mi to, držím im palce v ich koníčkoch. Najdôležitejšie je, aby človek robil to, čo ho baví."

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári