Adolf Hitler ako démon, mág, čarodejník vyslanec z temnôt, ktorý menil ľudí na bezvládnych robotov
Bol zosobnením zla, ale mal v sebe aj istý druh mystična
Z množstva pohľadov na Adolfa Hitlera sa oplatí vybrať aj také, ktoré sa dostali na svetlo z tajných archívov. Tejto téme sa venoval aj Dr. Miloš Jesenský, PhD., držiteľ ocenenia "Krištáľový tiger", ktorý dostal v roku 1998 ako najúspešnejší spisovateľ literatúry faktu a hraničných javov Slovenskej republiky. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci. Doteraz vydal sedemnásť kníh, medzi inými okultný životopis A. Hitlera Démon z iného sveta, neskôr doplnené a revidovanie vydanie Vyslanec z temnôt. Téma zosobneného zla je vždy aktuálna, a tak som v tejto súvislosti Miloša Jesenského oslovila.
Prostredníctvom dobových filmových záberov môžeme aj dnes vidieť, ako Hitler, navonok priam groteskná postava so smiešnym fúzikom a visiacim prameňom vlasov, zahalená do tmavého nepremokavého plášťa, kráča na tribúnu, kde sa mení na geniálneho rečníka. Po prejave z neho génius uniká a na jeho mieste zostáva nezaujímavý muž, ktorý padá na stoličku zaliaty potom a sklenené oči upiera do neurčita. Akoby zrazu stratil kontakt s neviditeľnou bytosťou, ktorá ho viedla.
Hitler udivoval svojimi myšlienkovými pochodmi, vnútorným hlasom či intuíciou, vôľovým úsilím, elektrizoval a fanatizoval ľudí. Akoby ovládaný magickou mocou dokázal rozvášniť davy tak, ako nikto pred ním ani po ňom. Mal sugestívny, chrapľavý hlas a zo slov vyžarovala brutalita. Divoký výraz tváre, strohé mechanické pohyby, akoby bytosť z iného sveta - to všetko sa skladá v mozaike politika - mága. Historik a novelista Robert Payne ho vystihol: "Führer bol ako neobyčajný čarodejník, ktorý vedel premeniť milióny ľudí na bezvládnych robotov."
Na tribúne sa menil na novopohanského žreca, ktorý sa prihovára k zhromaždenej obci svojich veriacich. Davy ľudí, ktoré sa rozrušili pri pozdravných výkrikoch, sa po počiatočnom ceremoniáli upokojili a v úplnom tichu sledovali rečníka. Ten začal hovoriť pomaly a pokojne, postupne prenášal zrak z poslucháčov nahor, k oblohe, využíval mimiku tváre a uvážlivo gestikuloval. Občas predvádzal takmer nepostrehnuteľné pohyby rukami, alebo udával tajné znamenia prstami. Slová vibrovali čoraz viac, stupňovali sa do chrapľavých výkrikov, triasli sa zem i nebesá. Poslucháčov zachvátilo orgiastické delírium, odrážalo sa od nich, aby sa v momente najväčšieho vypätia koncentrovalo v rečníkovi. Bolo to ako druh šialenstva, bolo to ako zázrak. Hitler bol nepochybne posadnutý nejakou mocou a mal udivujúci sklon ku zlu.
Viacerí historici uvádzajú, že Hitler pohľad na krv neznášal. Predstava o krvi ho však vzrušovala a opájala zároveň. Keď vo svojich prvých vystúpeniach hovoril o nemeckej revolúcii, so zvláštnym zaujatím rozvádzal možnosť rozdrviť marxistický odpor v krvavých pouličných bojoch. Nezáležalo na tom, čia krv sa práve prelieva. Jediné čo ho vzrušovalo, bola predstava samotnej ľudskej krvi, ktorá tečie v prúdoch. Vo svojom pláne na zničenie Varšavy líčil sugestívne scény, ku ktorým malo dôjsť po jeho rozkaze: "Tmavá, sinavá obloha, dážď bômb, milióny ton trhavín znášajúcich sa na mesto, ľudia topiaci sa v krvi."
Hitler bol naozaj zlý a krutý, i keď sa tu prívlastok zlý dá chápať ako istý pól duchovného rozvinutia sa, opak dobra. Bol však zlý aj vtedy, keď sa hral s Göringovou dcérkou alebo privoniaval ku kvetinám, ktoré dostal na uvítanie. Toto permanentné zlo v ňom pretrvávalo preto, že Hitler v podstate nepoznal dobro v bežnom zmysle slova a všetky svoje chvíle láskavosti iba predstieral. Riadili ho akési nezvyčajné sily a dávali mu prostriedky k misii zániku. Týmto vzdialeným métam nerozumeli ani jeho najbližší spolupracovníci.
Nenávidel židovskú rasu, korene treba hľadať v tajnej spoločnosti Thule, ktorej bol členom. Jej konečným cieľom bolo ukončenie rivality medzi rôznymi náboženskými prúdmi a iniciovanie duchovnej revolúcie, ktorá by zničila dôveru vo veľké kresťanské dogmy. Mali obrodiť aj myšlienku zjednotenia Nemcov, aby dokázali ovládnuť susedné, predovšetkým slovanské národy. Sprisahanci sa obávali Židov, ktorí disponovali mágiou na starobylej úrovni, tajným poznaním ukrytým v textoch biblie, veľkou magickou mocou skrytou v rituálnych formulkách a slovách, Kľúčikoch Šalamúnových, v číselnej ekvilibristike kabbaly, v Dávidovej hviezde a v Pečatiach Šalamúnových. Rómov nacisti považovali za rovnako nebezpečných ako Izraelitov, pretože sa vyznali v čarodejných obradoch a poznali umenie veštenia z dlane. Tarotové karty používali s takou zručnosťou, ako Židia kabbalu.
Ak by ktokoľvek chcel nájsť pre Hitlera nejaký symbol, nemohol by byť úspešnejší ako on sám. Na svoj totem povýšil vlka - archetyp noci, bludu a kacírstva, úhlavného nepriateľa kresťanského baránka, ktorého zlovestný rodokmeň siaha až do dávnoveku. Podľa nordickej mytológie musel byť obludný vlk Fenris zviazaný, pri zániku sveta sa však zbaví svojich pút a zožerie slnko. Aj väčšina Hitlerových veliteľských stanovíšť obsahuje slovo vlk: "Wolfschlucht" (Vlčie ležovisko), "Werwolf" (Vlkolak), či "Wolfschanze" (Vlčí brloh). Hitler miloval vlkov, sám sa považoval za vlka samotára. Keď bol vojakom v cisárskej armáde, mal prezývku Vlk pre jeho samotársky spôsob života a dravčí výraz tváre.
Po celý čas svojho desivého pôsobenia bol obklopený astrológmi a jasnovidcami a riadil sa ich radami. Jedným z nich bol Hans Finger, ktorému sa ako jednému z mála podarilo prežiť koncentračný tábor. Hitler s ním konzultoval nielen termíny ofenzív a vojenských operácií, ale vďaka jeho intuícii a schopnosti spájať sa s nežijúcimi duchmi vraj Hitlerovi dokázal sprostredkovať aj rozhovory s dávnymi nemeckými politikmi a vojvodcami. Hitlerovi dlho všetko vychádzalo, aj keď od astrológov dostal rôzne varovania. Zlo, ktoré tento démonom ovládaný netvor zhmotňoval, nemohlo trvať večne.
To, kam sa človek prikloní, vždy závisí iba od neho. Aj keď prichádzajú tlaky, ktoré majú voviesť človeka do temnoty, vždy je tu možnosť voľby. Preto sa treba naučiť rozoznať dobré od zlého a vedieť odolať aj tým najvábnejším métam, v ktorých môže byť zhubné semeno.
Čo napovedá horoskop šialenca A. H.
Adolf Hitler sa narodil 20. apríla 1889. Hviezdna konjunkcia ukazuje, že prišiel na svet na rozhraní Barana a Býka, Slnko sa už prikláňalo do znamenia Býka. Astrológovia sa domnievajú, že ženský charakter, ktorý dominuje na začiatku tohto znamenia, prechádza do vládnutia a moci, čo sa už viac blíži mužskému charakteru, k onému démonickému a ukrutnému Minotaurovi muža s hlavou býka. S
vetlo sveta uvidel práve v momente (ascendent), keď na východnom horizonte bolo na vzostupe znamenie Váh. Potvrdil to jeho osobný astrológ. Ascendent má podľa starobylej tradície rozhodujúci význam pre hlavné charakterové vlastnosti človeka. Ľudia s takýmto bodom zrodu sú vyrovnaní iba dovtedy, kým ich nič nezaťažuje, práve tak ako samotné váhy.
V okamihu narodenia bol neďaleko ascendentu Urán, planéta rebelov. V tomto postavení Urán prináša nepokoj, katastrofy, podivné myslenie a choroby. U Hitlera leží planéta Saturn v desiatom dome, čo je zosobnenie nešťastia, ktorému podlieha túžba po realizácii grandióznych plánov, moci a pôsobenia na verejnosti.
Numerologický rozbor Adolfa Hitlera je na základe troch údajov
Dvojka je v čiernej mágii číslom diabla
Na seriózny numerologický rozbor potrebujeme tri zásadné údaje: čísla narodenia a úmrtia, tiež číslo mena.
Narodený 20.4.1889 v Braunau, 30.4.1945 spáchal samovraždu. Číslo narodenia ukazuje určujúci životný plán a možnosti jeho uskutočnenia. Číslo smrti je zrkadlom uskutočnenia životného plánu. Číslo mena obsahuje varianty rozhodovania o individuálnom bytí, vlastné premenlivé a pretvoriteľné vôľové mechanizmy, prípadne ich vymedzenia. Dvojka (2+0=2) je v čiernej mágii číslom diabla. Štvorka (4 - apríl) predstavuje štyroch jazdcov apokalypsy a osmička (8 - súčet čísel v roku narodenia) znamená dvojnásobnú apokalypsu, čo môže byť ukrutná svetová katastrofa.
To všetko sú temné charakteristiky. Miesto narodenia Braunau má číslo 5. Ten kto má päťku, môže si vybrať medzi dvoma možnosťami: buď bude z neho človek inteligentný, sympatický, túžiaci po dobrodružstvách, pohyblivý, pružný, mnohostranný, so sklonom k nadšeniu, alebo sa rozhodne pre nevyspytateľný, záhadný charakter, nepokojný, krutý, netrpezlivý, so sklonom k šialeným špekuláciam. Je celkom zreteľné, pre čo sa rozhodol tento mág.
Výsledné číslo (narodenie a miesto) je jednotka. Význam jednotky ako čísla narodenia je podľa numerologickej tradície takýto: "Číslo jedna znamená, že na javisko dejín prichádza bojovník, hlásateľ nemilosrdných síl. Krutosť nepozná výnimky, ani možnosti zmierenia. Roky pod vplyvom čísla jeden prinesú povstania a revolúcie, po ktorých vzniknú nové vlády a mocenské zoskupenia, zrodia sa nové politické a sociálne teórie."
Adolf Hitler si vybral sféru podsvetia, nebojoval proti diabolskej danosti svojho osudu, ale poddal sa zlu. Výsledkom bol jeho pád. Neľútostná smrť, ktorej výsledným číslom je osem. Hitlerov inventár roku 1945 tvorí vojna, hlad, choroby a zánik. Je nepochybné, že najosudovejším rokom Adolfa Hitlera bol rok 1945, ktorý mu priniesol úplnú porážku a smrť.
Pohľad do očí hada pomáha hlbšiemu vhľadu
Kobra stráži Budhu
Takmer každé zviera má svoj prívlastok, ktorý ho má charakterizovať jedným slovom. Napríklad mačka je falošná, pes je verný, delfín je múdry a had je úlisný. Väčšina bytostí zo zvieracej ríše je opradená aj mýtmi a záhadami. Zo všetkých najviac je to práve had, ktorého sa mnohí boja, lebo vraj pripojína faloš a skazu. Niektorí chovatelia však tvrdia, že pohľad do očí hada im umožňuje nahliadnuť hlbšie do problémov, ktoré musia vyriešiť. Majú pocit, akoby im niekto našepkával užitočné rady.
V mytológii had znamená symbol večnosti a kúzelnej moci. V ikonografii a legendách sa často objavuje ako ochranca. Hinduistický boh Višnu odpočíva na obrovskom stočenom hadovi. Je spomienkou na dávne mýty o tom, že aj Zem chráni velikánsky had. Kobra so siedmimi čiapočkami stráži Budhu. S kultom hada sa stretávame v indických náboženstvách, po ktorých zostali rytiny hadov na stenách chrámov.
Had symbolizuje aj pominuteľnosť, a to nielen podľa biblie, ale aj podľa babylonskej legendy o Gilgamešovi. Tento hrdina sa vydal hľadať zázračnú omladzujúcu rastlinu. Našiel ju, ale vzápätí mu ju ukradol had. Podľa biblie had priviedol Adama a Evu k pokušeniu, aby ochutnali ovocie zo stromu poznania. Hada ako symbol smrteľnosti nachádzame aj v kresťanskom umení, kde sa niekedy objavuje pri Kristových nohách ako symbol pádu. Symbol stočeného hada, ktorý sídli dole pri kostrči, pozná aj joga. Je v ňom ukrytá energia kundalini, ktorá sa dá prebudiť.
Pozitívne účinky ginka sú známe už takmer tri tisíc rokov
Pomáha zahnať depresie, migrénu aj pocit úzkosti
Takmer tritisíc rokov uplynulo odvtedy, čo jeden čínsky lekár opísal pozitívne účinky ginka. Odvtedy sa používa nepretržite. Zmierňuje astmu, kašeľ i rôzne choroby pľúc. Podporuje aj krvný obeh a "vháňa" krv do mozgu. Oceňujú ho hlavne ľudia trpiaci studenými končatinami a tí, čo majú problémy s pamäťou.
Látky, ktoré sa nachádzajú v jeho zvláštnych listoch sú vynikajúcim antioxidantom. Ginkom sa liečia aj obličkové a pečeňové problémy. Odporúča sa aj pri migrénach, depresiách a pocitoch úzkosti. Jeho vynikajúcou schopnosťou je aj vyrovnávanie tlaku, pričom ľuďom s nízkym tlakom ho zvýši, tým s vysokým ho zníži. Pomáha tiež liečiť kŕčové žily, je prevenciou infarktu a odporúča sa aj pri zotavovaní sa po mŕtvici.
Aby ginko zaberalo čo najlepšie, treba ho kombinovať s dostatočným prísunom selénu, betakaroténu a vitamínov E a C.
Stranu pripravila: Lea Gallová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
