Korzár logo Korzár Košice

HISTÓRIA

Okrem okolností bombardovania Košíc v júni 1941 ostáva záhadou aj to, kam sa podel pamätník jeho obetiamAutor verzie o ruských bombardéroch bol na

Okrem okolností bombardovania Košíc v júni 1941 ostáva záhadou aj to, kam sa podel pamätník jeho obetiam

Autor verzie o ruských bombardéroch bol na protest súdruhov pokarhaný...

Minulý týždeň sme v predošlej časti uviedli základné údaje o bombardovaní Košíc 26. júna 1941 a tiež vývoj názorov na túto udalosť. Teraz pokračujeme v analýze spomínaných udalostí tak, ako sa v priebehu desaťročí objavovali.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nezaujatý postoj k tejto udalosti sa do konca 80. rokov minulého storočia nedal očakávať. Dlho sa udržiaval názor, že za kauzou stojí nacistické Nemecko. Hitler však s Maďarskom vo svojom ťažení nepočítal. Túto krajinu potreboval ako zásobáreň potravín a miesto, kde sa nemeckí vojaci môžu zotaviť po ťažkých bojoch. Keď Maďarsko predsa len vstúpilo do vojny po tomto bombovom útoku, dostal záchvat zúrivosti.

SkryťVypnúť reklamu

Prešla od tých čias dlhá doba, mnohé záhady Tretej ríše bol odhalené, ale doposiaľ nikto neprehovoril o tom, že by nacisti mali niečo spoločné s touto kauzou. Ani žiaden archívny materiál sa nenašiel. Je nepredstaviteľné, aby sa takáto akcia nepripravovala s patričnou precíznosťou a aby o tom nebol býval zostal žiaden záznam. Aspoň sto ľudí muselo byť do takéjto veci zasvätených na všetkých úrovniach velenia. Je nemysliteľné, aby ani jeden z nich nebol býval prehovoril, hoc na smrteľnej posteli.

Dôstojníci Maďarskej kráľovskej armády by sa boli sotva podujali, aby zosnovali samoborbadovaciu akciu, nakoľko Košice, ako mesto Rákócziho, ktoré sa len nedávno prinavrátilo do vlasti, malo také renomé, že nikto by sa nebol býval odvážil takúto alternatívu čo i len načrtnúť. Mnohí dôstojníci tu mali svojich kolegov, príbuzných, či priateľov, v Košiciach pôsobila Letecká akadémia Mklósa Horthyho (Horthy Miklós Repülőakadémia). Letcov bolo málo a ešte niekto by riskoval, aby došlo k stratám na životoch medzi nimi? Kto mohol dopredu garantovať počet smrteľných obetí? Veď bolo aj niekoľko desiatok ranených. Hodnoverné dokumenty na podporu tejto verzie taktiež neexistujú.

SkryťVypnúť reklamu

Košický denník Felvidéki Ujság (Horniacke noviny, 26.VI.1942) na 1. výročie bombardovania na svojej 5. strane priniesli pútavý článok o tom, že Košice bombardoval Ondřej Andrle, ktorý sa narodil v roku 1896 v Kozlovec - Domažliciach. Pôvodne bol legionárom, neskôr sa stal čatárom - letcom v Československej armáde. Po opustení armády pracoval ako policajt v košickej stolárskej dielni. Pred zmenou režimu mesto opustil. Podľa informácií denníka, v novembri 1941 maďarské jednotky obsadili ukrajinský Dnepropetrovsk. Dôstojníci hľadali ubytovanie u súkromných osôb, a podaktorí sa ubytovali v dome učiteľa ruštiny. Pri jednom rozhovore, pedagóg spomenul, že pred príchodom maďarských vojsk býval u neho jeden sovietsky nadporučík, ktorý sa mu zdôveril, že on viedol prvý nálet proti Maďarsku a bombardoval Košice. Prezradil aj to, že z výšky videl, bomby spôsobili značné škody na budove pošty. Nakoľko sovietski vojaci museli opustiť Dnepropetrovsk veľmi rýchle, v jeho izbe maďarskí dôstojníci našli medzi jeho vecami fotografiu. Domáci pán im oznámil, že tento dôstojník nebol Rusom, ale Čechom a predtým žil v už neexistujúcom Československu. Predmetná fotografia sa dostala na kompetentné miesta (viď obrázok) a tam zistili jej totožnosť. Noviny ďalej predpokladali, že Andrle po obsadení Čiech nemeckou armádou odišiel do Sovietského zväzu tak, ako mnoho jeho druhov a dostal možnosť slúžiť v letectve. Československý poddôstojník veľmi skoro získal dôstojnícku hodnosť. Nakoľko však životný osud Ondřeja Andrleho nikto neskúmal, nevieme o tejto epizóde povedať viac. Bolo by osožné, aby sa niekto podujal zistiť životnú púť tohto českého pilóta.

SkryťVypnúť reklamu

Skúmali sa aj iné možnosti. Vo väčšine prípadov sa dospelo k názoru, že ani Slovensko, ani Rumunsko nemalo k dispozícii v tom čase také stroje, ktoré by boli schopné predmetné stokilové bomby použiť. Okrem Talianska, ani jedna krajina takúto ráž nepoužívala, ale talianske bomby mali celkom iné rozmery (viď obrázok). Bomby sa totiž vkladali do bombových skríň, ktoré majú svoje rozmery prispôsobené danej bombe. Na Košice zhodené bomby mali pneumatickú rozbušku. To vieme preto, lebo sa našli súčiastky, na ktorých bola skratka APUV (AĎÓÂ Avtomatičeskij pneumatíčeskij univerzálnyj vzryváteľ). Ak by niekto chcel daný typ lietadla prebudovať tak, aby boli schopné niesť inú ráž, to v krátkej dobe nie je možné. Totiž v takom prípade sa zmenia aerodynamické vlastnosti stroja a nikto nemôže dopredu vedieť, či takto upravené lietadlo ihneď po štarte nespadne na zem. I dnes, v dobe počítačov a simulátorov, je to náročná a dlhodobá úloha. Takže takéto riešenie neprichádzalo do úvahy. Predpoklad, že to mohli byť Rumuni z toho dôvodu, aby Maďarsko na konci vojny nemohlo svojou intaktnou armádou napdnúť ich krajinu, je založené tiež len na dohadoch a nepodložených informáciách.

Najnovšie Poliaci tvrdia, že ich tri stroje PZL 37B mohli bombardovať Košice, aby Rumuni vyprovokovali Maďarov k vypovedaniu vojny ZSSR. Tieto poľské stroje sa dostali do Rumunska tak, že časť poľskej armády po agresii nemeckej a sovietskej armády dostala rozkaz evakuovať práve do tejto krajiny a Rumuni tieto stroje začlenili do svojej armády. Podľa odborníkov, tento typ stroja teoreticky bol schopný uniesť 30 kusov stokilových bômb nad Košice, avšak zostáva otvorenou otázkou, odkiaľ mohli Rumuni získať v tomto období vcelku nové sovietske bomby, ktoré mali neobvykle veľký priemer, 35 cm. Ihneď po tom, ako tieto lietadlá získali, prebudovali ich pre svoje potreby: používali v nich nemecké bomby. Ak by boli chceli použiť ruské, za niekoľko dní by ich museli upraviť. Vojna sa začala 22. júna a do 26. by bývali museli vyriešiť radu zložitých technických problémov. Je otazné, odkiaľ vedeli, že Maďari do vojny nepôjdu a teda je potrebné ich k tomu vyprovokovať. Je to aspoň pol tucta otázok, ktoré je potrebné zodpovedať.

Pred rokom 1989 spomínanie Sovietského zväzu v tejto súvislosti bolo nepredstaviteľné, a predsa sa stalo. V budapeštianskom týždenníku Élet és Irodalom (Život a literatúra) 21. apríla 1979 akademik György Ránki (1930-1988), námestník riaditeľa Historicko-vedného ústavu Maďarskej akadémie vied napísal, je možné si predstaviť, že na Košice zhodili bomby zblúdilé sovietske lietadlá, nakoľko pôvodne chceli bombardovať Slovensko. Autor článku, ktorý predtým publikoval viac štúdií o tom, že Košice bombardovali "zaručene" nemecké lietadlá, bol na protest sovietskych a československých súdruhov pokarhaný.

Sovietske bombardovanie mohlo mať tri príčiny. Sovietsky zväz počítal s tým, že Nemecko ho prepadne. Neodhadli však dátum a na to zo začiatku doplatili. Ak dôjde k nepredvídanej akcii, každý veliteľ musí otvoriť na to určenú obálku v ktorej má pripravené inštrukcie. Akonáhle nacisti prepadli Sovietov, mohol byť na nejakom letisku rozkaz, ktorý nariadil bombardovanie Košíc, veď Maďarsko bolo potencionálnym nepriateľom ZSSR, keďže bolo spojencom Nemecka.

Ďaľšia varianta predpokladá, že sovietski letci si splietli Prešov s Košicami. Nemci totiž mali v Prešove spravodajskú základňu. Obe mestá majú hlavnú ulicu šošovkovitého tvaru, ktorá má severojužnú orientáciu. V strede oboch miest sa nachádza kostol. Nakoľko lietadlá mohli letieť zo vzdialenosti 1000 km, 50 kilometrová navigačná chyba je priateľná.

Tretia možnosť je tá ako uvádza Viktor Suvorov, bývalý spravodajský dôstojník -, že ZSSR chcelo prepadnúť Nemcov, ale tí ho o dva týždne predbehli. Akonáhle sa však vojna začala, ešte počas niekoľkých dní mohol fungovať pôvodný plán v rámci ktorého sa bombardovali Košice. Veď nezabúdajme, v tých dňoch sovietske letky dokazateľne bombarovali finské, rumunské a bulharské mestá. Aj Rahov a Mukačevo ktoré patrili vtedy Maďarsku napadli sovietske stíhačky. Existuje aj názor, že bombardovanie bolo vykonané na rozkaz sovietskej tajnej služby NKVD. Zostáva otvorenou otázkou aj to, prečo tak horlivo a rýchle bol košiocký pamätník odstránený?

Kauza je teda otvorená. Avšak príbuzní dodnes opodstatnene reklamujú a nechápu, prečo neexistuje pamätník, ktorý by pripomínal, že v meste zahynulo 29 nevinných ľudí. Sľubov už padlo dosť aj z najvyšších miest, realizácia neexistuje. Dokonca bol vypracovaný aj návrh rekonštrukcie pamätníka, ale ľudská hlúposť, či obmedzenosť nedovolila návrh doposiaľ realizovať. Keď iným obetiam vojny patrí pieta, aj títo si ju zaslúžia!

Zoltán BALASSA

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 16 907
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 808
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 5 990
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 408
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 4 194
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 696
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 256
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 861
  1. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  2. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  3. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  4. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  5. Martin Eštočák: Zdražie parkovanie v Prešove o 100 %? Návrh, ktorý zatiaľ neprešiel, no občania by mali byť v strehu
  6. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  7. Vladimír Bojničan: Dodatok 2. Ku blogu - Dnes je to už jasné: dogmatické konzervy a klerikáli sa rozhodli rozbiť západnú civilizáciu
  8. Lukáš Čelinák: Regulácia cien potravín: Nástroj k ožobračeniu tých najchudobnejších?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 104 994
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 72 107
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 46 171
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 36 102
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 037
  6. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 20 343
  7. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 101
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 575
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  2. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  3. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  4. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  5. Martin Eštočák: Zdražie parkovanie v Prešove o 100 %? Návrh, ktorý zatiaľ neprešiel, no občania by mali byť v strehu
  6. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  7. Vladimír Bojničan: Dodatok 2. Ku blogu - Dnes je to už jasné: dogmatické konzervy a klerikáli sa rozhodli rozbiť západnú civilizáciu
  8. Lukáš Čelinák: Regulácia cien potravín: Nástroj k ožobračeniu tých najchudobnejších?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 104 994
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 72 107
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 46 171
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 36 102
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 037
  6. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 20 343
  7. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 101
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 575
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu