BRATISLAVA. Práca popri dôchodku prináša vítané obohatenie rozpočtu domácnosti. Ak si nájde penzista prácu a k tomu ešte aj má možnosť si vybrať, akú formu zvolí, dôležitým faktorom ovplyvňujúcim rozhodovanie je čo najvyšší dosiahnutý príjem. Ten môžu zatraktívniť napríklad ušetrené odvody.

Dohodári šetria

"Najpodstatnejší rozdiel medzi prácou na dohodu a prácou v pracovnom pomere je vo výške odvodov," vysvetľuje odborník na odvody a dane Jozef Mihál. Ten, kto pracuje na dohodu, totiž nemusí platiť zdravotné ani sociálne odvody, tak ako to je u zamestnancov v pracovnom pomere (na zmluvu). Pri dvadsaťtisícovom mesačnom hrubom plate (zhruba 664 eur) úľava od odvodov oproti zamestnancovi na pracovnú zmluvu s rovnakým hrubým príjmom môže znamenať prínos približne devätnástich stoviek korún (vyše šesťdesiatich eur) mesačne.

Zabojujte o vyššie sumy

Na odvodoch pri práci na dohodu však šetrí najmä zamestnávateľ. Ten za dohodára platí len odvody do garančného a úrazového fondu, ktoré sú oveľa nižšie ako v prípade všetkých odvodov zamestnancov pracujúcich na zmluvu. U dohodára to je 1,05 percenta, u zamestnanca na zmluvu všetky odvody tvoria až 31,2 percenta z hrubej mzdy. Tento fakt býva aj častým dôvodom toho, prečo penzisti zoženú skôr prácu na dohodu ako na pracovnú zmluvu. Využiť ho možno aj vo vlastný prospech tak, že si uchádzač o prácu na dohodu vyjedná vyšší príjem.

Peniaze nemusia byť všetko

Ak si pre úsporu na odvodoch vyberiete prácu na dohodu (o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce), stratiť môžete inde. "Dohodári v prípade práceneschopnosti nemajú nárok na nemocenské," upozorňuje Mihál. Dôchodca s dvadsaťtisícovým mesačným príjmom zamestnaný v pracovnom pomere by v prípade mesiac trvajúcej péenky zinkasoval takmer 11-tisíc korún (365 eur). Dohodár nebude mať zároveň nárok ani na dovolenku, platené voľno napríklad pri návšteve lekára, zamestnávateľ mu nie je povinný poskytovať stravu. Prísť o prácu pritom môže za pre neho oveľa nevýhodnejších podmienok. Výpovedná lehota pri dohode je len pätnásť dní (oproti dvom až trom mesiacom pri práci na zmluvu) a dohodár nemá nárok ani na odstupné.

Kedy zvýšia dôchodok

Dôchodca zamestnaný v pracovnom pomere, keďže si platí odvody, má zároveň nárok aj na zvýšenie dôchodku. Ak má pracovný príjem už spomínaných dvadsaťtisíc korún hrubého a po skončení pracovného pomeru požiada o zvýšenie dôchodku Sociálnu poisťovňu, na penzii získa mesačne okolo 125 korún (viac ako štyri eurá) za každý rok trvania pracovného pomeru.

* * *

Pracovný pomer verzus dohoda

n Ak ste v pracovnom pomere: + väčšia istota práce (dlhá výpovedná lehota, odstupné), + nárok na dovolenku, platené voľno, poskytnutie stravovania, príspevky zo sociálneho fondu,

n platíte odvody na zdravotné a sociálne poistenie (okrem poistenia v nezamestnanosti a invalidného poistenia),

n pri zmene zamestnania vás viaže dlhá výpovedná lehota.

n Ak pracujete na dohodu: + väčšia flexibilita, väčší výber pracovných ponúk, + pri rovnakom zárobku šetríte na odvodoch,

n nemáte výhody zamestnanca v pracovnom pomere,

n limity: na dohodu o pracovnej činnosti môžete pracovať najviac desať hodín týždenne, na dohodu o vykonaní práce nie viac ako 350 hodín za rok u jedného zamestnávateľa.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári