Slovenskú vlajku hrdo ponesie zlato z Atén, kanoistka Elena Kaliská
V Pekingu sa ešte ani nerozhorel olympijský oheň, a na niekoľkých štadiónoch už padli prvé súťažné góly. Stáva sa už tradíciou, že futbalový turnaj predbieha v dejisku hier olympijskú pochodeň. Posledný bežec štafety ju prinesie do "vtáčieho hniezda" až dnes popoludní, krátko po 14. hodine SEČ. Posvätný oheň z gréckej Olympie tam bude plápolať až do 24. augusta, kedy sa XXIX. letné hry stanú minulosťou.
Dovtedy však treba medzi športovcov z celého sveta rozdeliť všetky medaily, o ktoré sa bude bojovať v 28 športových odvetviach. Zálusk na niektoré z cenných kovov majú aj Slováci, aj keď tých ozajstných medailových favoritov je v našej výprave poskromne. Šesťdesiatdvaročný prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár je však optimista, a verí, že by nám mohlo cinknúť aspoň deväťkrát, zarytí optimisti tvrdia, že by to číslo mohlo byť aj dvojciferné...
Deň pred slávnostným otvorením olympijských hier bolo zo schválenej 103-člennej oficiálnej slovenskej výpravy v Olympijskej dedine v Pekingu spolu 56 ľudí, z toho 26 športovcov. Na ceste, vládnym špeciálom spolu s prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom, boli tenistky Dominika Cibulková a Janette Husárová, atléti Milan Haborák, Milan Konopka, či jedno z košických želiezok v ohni, desaťbojár Akademika TU Slaven Dizdarevič. Pozornosť všetkých sa už sústreďuje na dnešný otvárací ceremoniál. Pravda, nie každý bude mať príležitosť byť členom výpravy, ktorá vpochoduje na atletickú dráhu olympijského štadióna, pretože organizátori určili, že v nej môže byť iba 63 ľudí. Aj keď niektorí naši športovci, vzhľadom na blížiace sa súťaže, sa otváracieho ceremoniálu nezúčastnia, sú aj takí, čo museli tú veľkolepú slávu a zážitok na celý život chtiac-nechtiac oželieť. Z rozpisu Medzinárodného olympijského výboru vyplýva, že Slováci budú defilovať ako 174. krajina v poradí z 205 zúčastnených štátov. Česť niesť slovenskú
vlajku na čele našej výpravy dostala olympijská šampiónka z Atén, kanoistka Elena Kaliská. Červenú vlajku hostiteľskej krajiny ponesie basketbalová superhviezda, hráč zámorskej NBA Jao Ming. Zaujímavosťou je, že olympijské tímy Severnej Kórey a Kórejskej republiky nebudú počas otváracieho ceremoniálu pochodovať spolu, tak, ako bolo počas olympijských hier v Sydney i Aténach, ale obe výpravy pôjdu za sebou. "Je to porážka mieru," skonštatoval prezident Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge v súvislosti s neúspešným vyjednávaním o spoločnom pochode...
Aby sme vás už trošku naladili aj na atmosféru olympijských gólov, bodov a sekúnd, môžeme čosi pridať aj z načatého futbalového turnaja. S veľkým napätím sa očakával štart jedného z najväčších kandidátov na olympijské zlato, kanárikov z Brazílie na čele s hviezdnym Ronaldinhom. Aj keď Belgičanom sa hovorí "červení diabli", nepredpokladalo sa, že im budú vážnymi súpermi. Juhoameričania sa však na prvé víťazstvo poriadne nadreli, keď víťazný gól strelili až 11 minút pred koncom stretnutia. Svoju silu však naznačila napríklad talianska "Squadra Azzurra", keď porazila Honduras rozdielom triedy 3:0.
mat
Vlajkonosičom USA bude obeť dárfúrskej genocídy Lopez Lomong
Americký odkaz pre čínsky režim
Vedenie americkej výpravy na hrách XXIX. olympiády sa odhodlalo k symbolickému kroku s jednoznačným politickým odkazom usporiadateľskej krajine,
keď poverilo úlohou vlajkonosiča na otváracom ceremoniáli rodáka zo sudánskeho Dárfúru Lopeza Lomonga. Voľba 23-ročného atléta je skrytou kritikou zahraničnej politiky čínskeho režimu, ktorý ako spojenec africkej krajiny priviera oči nad genocídou v Dárfúre. "Je to najvzrušujúcejší deň v mojom živote. Vnímam to ako obrovské vyznamenanie, že si ma moji kolegovia športovci zvolili. Otvorenie hier je najkrajším okamihom olympijských hier. Som tu ako vyslanec svojej vlasti a urobím všetko pre to, aby
som ju reprezentoval úspešne," vyhlásil Lomong, ktorý sa sám stal obeťou násilností v Dárfúre. Jednotky milície džandžavíd ho uniesli od rodiny a držali ako rukojemníka. Spolu s ďalšími rovesníkmi sa mu podarilo utiecť a musel tri dni bežať, aby prekročil hranice s Keňou, kde ho umiestnili do utečeneckého tábora. Dlhý čas bojoval o prežitie v novej vlasti, napriek tomu zaplatil päť kenských šilingov, aby
mohol na čierno-bielej televíznej obrazovke sledovať
olympijské hry 2000 v Sydney. Jeho vzorom bol fenomenálny americký šprintér Michael Johnson.
Občanom USA sa stal ako adoptívny člen americkej rodiny, v Pekingu sa predstaví v disciplíne 1500 m.
Štatistické zaujímavosti zo slovenskej výpravy na Hrách XXIX. olympiády v Pekingu (8. - 24. 8.):
Tri vydaté, šestnásť ženatých
počet športovcov: 57
vekový priemer: 28,50 (v Aténach 2004 iba 26,55)
najmladší: Ivana Kováčová (šp. gymnastika) - 16 rokov, nar. 24. 2. 1992
najstarší: Elena Kaliská (vodný slalom) - 36 rokov, nar. 19. 1. 1972
najmladší muž: Jozef Repčík (atletika) - 22 rokov, nar. 3. 8. 1986
najstarší muž: Kazimír Verkin (atletika) - 36 rokov, nar. 27. 3. 1972
najmladšia žena: Ivana Kováčová (šp. gymnastika) - 16 rokov, nar. 24. 2. 1992
najstaršia žena: Elena Kaliská (vodný slalom) - 36 rokov, nar. 19. 1. 1972
najľahší športovec (ženy): Zuzana Malíková (atletika) a Ivana Kováčová (šp. gymnastika) - obe 49 kg
najľahší športovec (muži): Peter Korčok (atletika) - 66 kg
najťažší športovec (ženy): Martina Hrašnová (atletika) - 88 kg
najťažší športovec (muži): Milan Haborák (atletika) - 123 kg
najvyšší športovec (muži): Peter Horák (atletika) - 197 cm
najvyšší športovec (ženy): Denisa Smolenová (plávanie) - 182 cm
najnižší športovec (muži): Ondrej Kutlík (vzpieranie) - 168 cm
najnižší športovec (ženy): Ivana Kováčová (šp. gymnastika) - 159 cm
najviac detí: 2 (Miloš Bátovský/atletika, Kazimír
Verkin/atletika, Miloslav Konopka/atletika, Roman
Broniš/cyklistika, Ján Valach/cyklistika, Attila
Bátky/zápasenie)
vydaté olympioničky: 3 (Zuzana Tomasová/atletika, Martina Hrašnová/atletika, Martina Moravcová/plávanie)
ženatí olympionici: 16
najviac olympijských účastí: 5x - Martina Moravcová (1992, 1996, 2000, 2004, 2008), 4x - Elena Kaliská (1996, 2000, 2004, 2008), Michal Martikán (1996, 2000, 2004, 2008), Jozef Gönci (1996, 2000, 2004, 2008)
šport s najväčším zastúpením: atletika - 18 pretekárov
rodáci z iných krajín v oficiálnej výprave SR - športovci: Slaven Dizdarevič (atletika, rodák zo Sarajeva v Bosne a Hercegovine), Dmitrij Vaľukevič (atletika, rodák z ruského Petrozavodska, predtým reprezentoval Bielorusko), David Musuľbes (zápasenie, rodák z Vladikavkazu v Rusku)
tréneri - cudzinci v oficiálnej výprave SR: Steve Collins (USA, plávanie), Angel Jimenez (Šp., tenis), Kazbek Dedegkajev (Rus., zápasenie)
rodiská športovcov: Bratislava (13 športovcov), Komárno (4), Trenčín a Poprad (po 3), slovenskí olympionici sa narodili v 30 mestách (27 slovenských)
SITA
Šéfa FIFA Seppa Blattera rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu rozhorčilo
Futbalový turnaj nemá žiadnu budúcnosť
Podľa slov prezidenta Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) Seppa Blattera je olympijský futbalový turnaj po rozhodnutí Športového
arbitrážneho súdu (CAS), že kluby nemusia do Pekingu uvoľniť svojich hráčov, v ohrození. Toto rozhodnutie sa týka najmä hviezdneho argentínskeho krídelníka Lionela Messiho z FC Barcelona a dvoch brazílskych hráčov Diega (Werder Brémy) a Rafinha (Schalke 04). Všetci traja hráči mali v Pekingu pôvodne zasiahnuť do bojov o olympijský primát vo výberoch svojich krajín, CAS však dal za pravdu ich zamestnávateľom.
Hráči preto mali byť k dispozícii svojim klubom. Nemecké bundesligové tímy však napokon od svojej požiadavky upustili a Diego s Rafinhom sa môžu zúčastniť na Hrách XXIX. olympiády. Obeťou sporu tak zostal už iba Messi. "Len som naprázdno preglgol, keď som počul záverečné rozhodnutie" nechal sa počuť sklamaný Blatter a ďalej dodal: "Podľa mňa je to veľmi nešťastné rozhodnutie, ktoré bude mať efekt
snehovej gule." Narážal tak na fakt, že odteraz bude čoraz viac klubov trvať na tom, že svojich hráčov na olympiádu v budúcnosti neuvoľnia. "Ak národné tímy stratia svojich hráčov, ak ich kluby donútia vrátiť sa domov, tak jednoducho olympijský futbalový turnaj nemá žiadnu budúcnosť. To už môžeme rovno začať hrať na OH plážový futbal alebo piati na piatich. Toto má byť olympijská solidarita?" položil si na záver rečnícku otázku prezident FIFA. Podobný názor zdieľa
aj prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV)
Jacques Rogge, ktorý tvrdí, že kluby by mali vyhlásiť
prímerie a nechať svojich hráčov reprezentovať svoje krajiny na olympijských hrách. Úvodné duely turnaja mužov boli na programe už včera.
SITA
Olympijské heslo "Citius - Altius - Fortius" sa chystá v Pekingu naplniť aj niekoľko Košičanov
Atletické dvojičky na nerozoznanie i desaťbojár s bosnianskymi koreňmi
Celý rok sme vám prinášali olympijské príbehy rodených Košičanov, alebo športovcov, ktorí v Košiciach prežili nejaké obdobie svojej kariéry. Teraz je čas predstaviť tých, ktorí sa chystajú naplniť olympijské heslo "Citius - Altius - Fortius" v čínskom Pekingu. Budú piati, dve mladé dámy, atlétky Akademika TU Košice, trojskokanka Dana a diaľkárka Jana Velďákové, ich oddielový kolega, desaťbojár Slaven Dizdarevič, jachtár Patrik Pollák (takisto pretekár Akademika TU), a napokon športový strelec (rodák z Košíc, ale člen Dukly Banská Bystrica) Jozef Gönci. Tu sú ich stručné vizitky.
Jozef Gönci vie len jedno, že je to jeho posledná olympiáda
Vzduchovku nechal doma
Pre Slovensko, znovu oddelené od Česka, získal v roku 1996 prvú olympijskú medailu. V Atlante vystrieľal bronz v disiplíne, ktorej dodnes neprišiel na chuť, v ľubovoľnej malokalibrovke poležiačky. V štandardnej malorážke na 3x40 rán, na ktorú je svetom uznávaný expert, pridal piate miesto. Vtedy bol Jozef Gönci ešte strelecký mladík (mal 22 rokov), a počas tréningov "solil" náboje do košických terčov, pri ktorých bol odchovaný. No rozhodol sa, že kariéru urobí inde. Na svoju druhú olympiádu, do Sydney, cestoval už ako člen armádnej Dukly Banská Bystrica, a s povesťou najlepšieho športového strelca na svete. U protinožcov však bolo všetko naopak, dolu hlavou. Aj jeho výsledky, pretože namiesto medailí si odtiaľ priviezol iba jedno ôsme miesto. Vo vzduchovke skončil jedenásty, a v disciplíne "ĽM 60" v posteli, lebo ho presným výstrelom skolila viróza. Pritom renomovaný americký týždenník Sport Illustrated v ňom pred Sydney videl dvojnásobného olympijského víťaza, a v jednej z ďalších disciplín mu prognózoval striebro. O štyri roky neskôr, v Aténach, mu už boli grécki bohovia viac naklonený. Na olympijskej strelnici si ukul bronzovú medailu vo vzduchovke, a v malokalibrovke ho od cenných kovov delil iba krôčik -
v súťaži na 60 rán bol štvrtý a 3x40 deviaty.
Tie medaily sme museli spomenúť, lebo v Pekingu sa od neho žiada ďalšia. Aj keď, ako vraví, výsledky v tejto sezóne neboli nijako výnimočné. Ale forma vraj stúpa. Pred odletom do Číny prezradil, že mu chýba viac optimizmu, a preto nemôže optimisticky rozprávať ani o svojich medailových ambíciách. Jedno však vie povedať iste, že bude na svojej poslednej olympiáde v športovej kariére. A maximálne sa sústredí iba na dve disciplíny (vypúšťa prekvapujúco vzduchovku), aby dopadla čo najlepšie.
Patrik Pollák je stále exotom olympijskej regaty
Ak sa dožije stovky, bude vraj medaila...
Aj keď si ho vari nevieme predstaviť inak ako v nepremokavom športovom výstroji, v ktorom brázdi na svojom surfe hladiny svetových oceánov, svetlý oblek s červenou kravatou, v ktorom skladal slávnostný sľub slovenských olympionikov do rúk prezidenta republiky pred olympijskými hrami v Pekingu, mu celkom svedčal. Tú česť dostal Košičan Patrik Pollák právom, veď patrí medzi najostrieľanejších členov našej výpravy. Debutoval už v Atlante v roku 1996, kde doplachtil v triede Mistral na 27. mieste. Vtedy bol na olympijskej regate doslova exotom. Asi takým, ako jamajskí bobisti na zimných hrách v roku 1988 v Calgary. A takým bude v podstate aj teraz, na svojej tretej olympiáde v Pekingu. Zvyknú mu vravieť - suchozemec, lebo je z krajiny, ktorá more nemá ani nadohľad. Ale bojuje. So súpermi, ktorí na morských vlnách rástli, aj s nepriazňou osudu, lebo tomuto športu na Slovensku nič nie je veru naklonené.
Surf sa mu stal životnou láskou, nezahodil ho ani vtedy, keď sa na hrách v Sydney prebojoval iba o stupienok vyššie medzi svetovou elitou, ba ani vtedy, keď na ňom nedoplachtil na olympiádu do Atén. Má 36 rokov, a tuší, že pekinský prístav bude asi jeho poslednou olympijskou zastávkou. No aj tak srší humorom. Vraj, keď si primyslí výsledok z Atén, kde by bol pravdepodobne 25., v Pekingu má už takmer istú 24. priečku. A keby sa dožil sto rokov, bol by raz z neho určite olympijský medailista...
Dana a Jana Velďákové už zabudli, že Atény im ušli o vlások
Pôjdu vedno aj do finále?
Na svet prišli takmer súčasne, a vedno kráčajú aj počas svojej športovej kariéry. Len zriedkakedy sa ich cesty rozišli. To keď jedna neskočila limit na nejakú veľkú súťaž, alebo niekde disciplína tej druhej nebola. Aj na olympiádu do Pekingu idú spolu. Pre rožňavské rodáčky, členky atletického oddielu Akademik TU Košice, Danu a Janu Velďákové to bude olympijská premiéra.
Asi je to načasované akurát, lebo majú vek, ktorému sa hovorí ideálny, 3. júla oslávili 27. narodeniny, a to si už treba trúfať na nejaký dobrý výsledok, keď sa na tú olympiádu toľko nadreli. Dnes už zabudli na to, že Atény im ušli iba o pár centimetrov. V Pekingu mohli byť o čosi predsa len skúsenejšie. No aj tak tam idú s tým, že majú formu aspoň na finále. Veď limity boli pre obe tentoraz iba hračkou, a ich takmer rovnaké tváre sa počas celej sezóny usmievali na súperky z popredných miest svetových atletických tabuliek. A že im ázijská klíma celkom sedí, naznačil aj vlaňajší svetový šampionát v Osake. Obe sa v pohode prebojovali do finále, obe skončili na rovnakom mieste - dvanáste. Asi preto, lebo sú dvojičky...
S košickým trénerom Radoslavom Dubovským sú takpovediac trojičky, pretože on ich atleticky vychoval, a na ňom sú doslova závislé. Aj v Pekingu bude tŕpnuť v hľadisku, či im vyjde to vysnívané finále. Lebo vie, že športové šťastie je veľmi vrtkavé. Vraj, najskôr treba myslieť na kvalifikáciu, až potom na to, či sa nedá urobiť diera do sveta aj medzi dvanástkou najlepších. Ktovie, možno sa jej dožijú aj v dedinke Pača pri Krásnohorskom Podhradí, kde sú "Velďáčky" naozaj doma. Keď budú skákať jej dievčatá, určite bude celá hore nohami.
Slaven Dizdarevič by si z Pekingu chcel priniesť slovenský rekord
Limit v hodine dvanástej
Je vari najväčším prekvapením v slovenskej olympijskej výprave. Rodák z bosnianskeho Sarajeva Slaven Dizdarevič (26 rokov) totiž splnil nominačné kritériá na poslednú chvíľu, doslova v hodine dvanástej. Ba spočiatku sa zdalo, že jeho úspešná snaha o dosiahnutie B-limitu v ľahkoatletickom desaťboji prišla až niekoľko minút po dvanástej, lebo Valné zhromaždenie Slovenského olympijského výboru uzavrelo pekinskú nomináciu už v sobotu 19. júla, a pretekár košického Akademika TU "urobil" požadovaný limit (kuriozitou je, že na bodík presne) počas majstrovstiev Česka v Starej Boleslavi až v nedeľu. Ale bolo tak presne v súlade s kritériami Slovenského atletického zväzu, na čo však šéfstvo našej atletiky akosi pozabudlo. Pre niekoho jeden deň hore-dolu, pre vedenie Slovenského olympijského výboru však nie. No jeho šéf, František Chmelár, predsa privrel očko, a po skontaktovaní s ľuďmi oprávnenými schvaľovať nomináciu, Dizdareviča na jeho prvú olympiádu v živote pustil...
Slaven je syn bosnianskeho otca a Slovenky. Na Slovensko sa sťahoval v desiatich, a v dvanástich začal robiť atletiku. Začínal s výškou a diaľkou, ale postupne, vraj pre zábavu, skúšal aj ďalšie viacbojárske disciplíny. Desaťboju sa začal vážnejšie venovať pod vedením Mariána Prezbruchého v Akademiku TU Košice. Po pracovnej i športovej epizódke v Írsku, kde hájil aj farby dublinského tímu Crusaders, sa vrátil na Slovensko. Behá, skáče a vrhá za košických technikov, ale od vlaňajšieho novembra trénuje v skupine českého trénera Dalibora Kupku spolu so svetovým rekordérom a olympijským víťazom Romanom Šebrlem. Jeho osobný rekord v desaťboji je 7700 bodov a v Pekingu by chcel zaútočiť na slovenský rekord, od ktorého ho delí iba 99 bodov.
Pripravil: Bohuš MATIA
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
