Deti im prirastú k srdcu tak,

že ich berú ako členov rodiny

V Košiciach žije veľa ľudí, ktorí potrebujú sociálnu pomoc. Často ide o osamelých rodičov, alebo o rodiny s viacerými deťmi, ktorí nemajú prácu, peniaze či strechu nad hlavou. Väčšina z nich so svojím problémom bojuje a niektorým z nich sa ho po čase podarí vyriešiť vlastnými silami, časť potrebuje pomoc. Máloktorí rodič vie o možnosti využitia dočasnej starostlivosti o deti na prechodnú dobu v zariadení s názvom Stanica opatrovateľskej služby (SOS). Svojho syna alebo dcéry sa nemusia vzdávať, ale majú možnosť požiadať o ich dočasné umiestnenie do zariadenia, kde ho môžu navštevovať. O tejto forme pomoci sme sa pozhovárali s vedúcou PaDr. Danou Kurucovou.

SOS v Čani je súčasťou Strediska Krízovej Intervencie na Adlerovej ulici v Košiciach. "V zariadení poskytujeme starostlivosť podľa Zák. č. 195/1998 Z.z. O sociálnej pomoci, pre deti od dvoch rokov do ukončenia povinnej školskej dochádzky ak si rodičia alebo iný občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, nemôže na prechodný čas plniť povinnosti voči dieťaťu. Poskytujeme dočasnú starostlivosť deťom klientov, ktorí nie sú schopní dostatočne sa postarať o svoje deti," hovorí D. Kurucová. Najčastejšie ide o rodičov, ktorí stratili ubytovanie, hľadajú si prácu alebo majú zdravotné ťažkosti, pre ktoré sa dočasne nemôžu postarať o svoje deti.

Hlavnou náplňou činnosti SOS je poskytnúť deťom nevyhnutnú starostlivosť, ktorá zahŕňa stravovanie, ubytovanie, zaopatrenie, prípravu na vyučovanie a výchovu. "Okrem toho vytvárame priestor a príležitosti pre záujmové, kultúrne, poradenské, mimoškolské činnosť a rekreačné aktivity." Deti v predškolskom veku sú vedené podľa programu výchovnej práce pre materské školy a venujú sa im rovnako, ako pedagógovia v materských školách. "Deti, ktoré už dosiahli potrebný vek, chodia do Základnej Školy v Čani, kde ich každý deň odprevádzame. Okrem toho sme im vytvorili vhodné podmienky na navštevovanie rôznych záujmových krúžkov, či možnosti športovania."

Zariadenie má kapacitu 12 detí. V niektorých akútnych prípadoch však neodmietnu poskytnúť pomoc ani väčšiemu počtu. "Najviac sme tu mali 14 klientov. Poskytli sme nevyhnutnú krízovú pomoc deťom z rómskej rodinky, ktorej zhorelo obydlie, v ktorom žili. Rodičom hrozilo, že im ich deti vezme súd. Rozhodli sa teda požiadať nás o pomoc."

Špecifikom SOS je skutočnosť, že dieťa prijímajú len na dobrovoľnú žiadosť rodiča, nie na základe súdneho rozhodnutia. Nie je súdom odobraté z rodiny, nakoľko iba prechodné vonkajšie materiálne, finačné, prípadne zdravotné okolnosti bránia rodičom, plniť svoje základné povinnosti starostlivosti o dieťa. Často ide o deti osamelých rodičov. "Každú žiadosť posudzujeme individuálne. Chceme predísť tomu, aby sa naša pomoc nezneužívala rodičmi, ktorí sa o svoje deti vedia postarať. Prijímame aj deti zamestnaných rodičov. Všetko však záleží od konkrétnej žiadosti. V takýchto prípadoch ide najčastejšie o osoby, ktoré musia odcestovať za prácou do zahraničia, alebo sú napríklad hospitalizovaní na dlhšiu dobu a o ich deti sa nemá kto postarať." Jednou z podmienok prijatia je aj zdravotný stav dieťaťa. Žiadateľ teda musí k žiadosti priložiť doklad lekára o tom, že dieťa nemá žiadnu infekčnú chorobu.

Berú si ich domov

Personál zariadenia tvorí vedúca zariadenia a 8 zamestnancov - kuchárka, upratovačka, vedúca stravovacej jednotky, vychovávateľka, opatrovateľka a 3 pomocné vychovávateľky. V prípade potreby je zabezpečená pomoc psychológa SKI. Vzťah personálu s deťmi je viac ako profesionálny.

"Snažíme sa vytvárať príjemnú atmosféru , v ktorej sa deti môžu dobre cítiť. Každý z malých klientov nám po niekoľkých týždňoch prirastie k srdcu natoľko, že ho berieme ako člena rodiny. Viackrát sa napríklad stalo, že niektorý zo zamestnancov začal zvažovať možnosť, že si niektoré z detí vezme do opatery." Je bežné, že niektorí zamestnanci berú deti zo zariadenia aj k sebe domov. Posledné Vianoce si napríklad príbuzní vzali deti na sviatky. "Ostal nám tu iba jeden chlapček. Pani kuchárka ho vzala na celé Vianoce k sebe domov, kde si užil klasickú rodinnú atmosféru." Okrem iného pomáha takýto prístup zamestnancov deťom spoznávať klasický rodinný model, ktorí niektoré deti nezažili.

Zamestnankyne SOS uvádzajú, že deťom chýba mužský vzor a model správania. "Sme tu samé ženy," poťažkali si trochu. "Náhradným modelom mužského a otcovského správania sú niekedy manželia zamestnankýň, ktorí sú pre deti vzorom napríklad pri drobných opravách zariadenia, prípadne v čase spoločných výletov, čomu sa deti mimoriadne tešia."

V rámci voľného času sa snažia pre deti pripraviť pútavý a bohatý program podľa veku a záujmu detí. Pozitívnym prístupom sa pokúšajú zmierniť smútok, obavy a neistotu detí počas obdobia ich odlúčenia od rodičov. "V rámci voľnočasových aktivít plánujeme pre deti aktivity, ktoré rozvíjajú ich zručnosti a spôsobilosti v oblasti hudobno-pohybových, výtvarných a športových činností." Chodievajú s nimi na rôzne výlety najmä do okolia Čane. Pravidelne navštevujú oblasť Taiwan pri Čanianskom jazere. Deti sa veľmi tešia návštevám poľnohospodárskeho dvora v Ždani. "Raz ročne organizujeme celodenný výlet pre Stredisko krízovej intervencie. Boli sme v Tatrách, v Bardejovských kúpeľoch, na Sninských rybníkoch a v Zádielskej Tiesňave. Takéto výlety spájame aj s náučnými aktivitami."

V záujme udržania citových väzieb medzi deťmi a rodičmi sú povolené návštevy rodičom bez obmedzenia. Ak však rodič takúto možnosť nemá, snažia sa medzi nimi udržiavať aspoň telefonický kontakt. Pri návštevách dochádza aj ku konfliktným situáciam. Niekedy dieťa odmieta stretnúť sa s rodičom a hnevá sa neho z dôvodu, že sa cíti opustené. Inokedy s ním zase chce odísť preč. "Mali sme tu aj taký prípad, že sa za dieťaťom neoprávnene dobíjal otec. Išlo o rozvedených rodičov a dieťa bolo zverené do starostlivosti matky. Jeho otec sem prišiel a chcel ho zobrať so sebou. Návštevu sme mohli dovoliť len v zariadení, v našej prítomnosti. To nedokázal pochopiť a navyše bol opitý." Otcovi, pokúšajúcemu sa o to, že si dieťa odnesie, dohovárali. Nakoniec však boli nútení vyriešiť túto situáciu za asistencie polície.

Nepijú a nefajčia

Medzi deťmi zväčša ku konfliktom nedochádza. "Ide väčšinou len o drobné hašterenie, aké je bežné všade medzi súrodencami. Mávame tu totiž často súrodenecké dvojice aj trojice." K tínedžerskej láske vraj v zariadení ešte takisto nedošlo. Mali tam však dve mladé dievčatá, ktoré si našli priateľov v miestnej škole. "Bolo to milé, ale museli sme to korigovať. Mládenci nám totiž chodili v noci pískať popod okná. Stretávať sa sme im dovolili, ale len v čase, keď to nenarúšalo denný režim." Okrem toho si D. Kurucová vylovila z pamäte jednu platonickú lásku klienta k mladej vychovávateľke. "Raz bol u nás jeden 16-ročný chalan. Ten sa do nej po uši zaľúbil. Vždy, keď vošla do miestnosti, zažiarili mu očká. Keď na svoju náklonnosť nedostával spätnú odozvu, začal trucovať a robil jej napriek. Bolo to však milé a zvládli sme to spolu."

Spoločné vychádzky sú zahrnuté v dennom režime. Staršie deti majú dovolené aj osobné vychádzky, ktoré môžu dostať ako odmenu. Ide však len o pár hodín a určuje sa to individuálne. To, že by sa niekto z vychádzky nevrátil, sa ešte nestalo. Deti sú disciplinované a počas voľna sa nedopúšťajú žiadnych prehreškov. "Nikto nám tu našťastie nepil ani nefajčil. Väčšina z našich detí má na to ešte príliš málo rokov. Tie staršie v sebe zase pociťujú veľkú zodpovednosť a sú tým mladším príkladom." Pokus o útek zaznamenali v zariadení len jeden. Išlo však len o vzdor malého chlapčeka, ktorý nebol spokojný s tým, ako ho pracovníčka zariadenia ostrihala.

Deti nedostávajú žiadne vreckové. "Financií nemáme veľa. Chod zariadenia udržujeme z rozpočtu Košického samosprávneho kraja, menším sponzorským darom a rodinným prídavkom, na ktoré má nárok dieťa, umiestnené v našom zariadení." Deťom sa kupujú školské potreby, oblečenie a drobné individuálne potreby. Ak má niekto narodeniny, dostane malú pozornosť pripraví sa mu oslava. "Potešia sa aj maličkostiam. Vďaka sponzorom z U.S. Steelu sme zaobstarali nový nábytok do herne a bicykle. Z prostriedkov protidrogového fondu im zase budujeme herňu v rámci projektu Herňa plná zábavy, nie drog."

Malí klienti prežívajú pobyt statočne. Aj počas našej návštevy sme počuli len samý smiech. "Ak je niektoré z detí smutné, zvyčajne to trvá len pár dní. Potom sa nechá strhnúť kolektívom a rozveselí sa. Máme aj také deti, ktoré po skončení doby pobytu nechcú odísť." Ako D. Kurucová hovorí, osud detí im nie je ľahostajný ani po ich odchode zo zariadenia. Pokiaľ to okolnosti umožňujú, udržiavajú s nimi kontakt aj naďalej, zaujímajú sa o to, ako sa im darí. Niektoré deti prichádzajú do zariadenia na návštevu aj po návrate k rodičom.

Lúčenie je vždy

veľmi ťažké

Zažili však aj smutné prípady, kedy rodič na svoje ratolesti "zabudol" a stratil o nich záujem. "Práve riešime jeden takýto prípad. Mamička odcestovala za prácou do zahraničia a nechala nám tu dve deti. Dlho sa neozývala. Prišla až pred Vianocami s tým, že nám musí zveriť aj tretie dieťa, lebo potrebuje odísť do Čiech. Odvtedy sme o nej nepočuli. Pátrala po nej polícia, no neúspešne." Túto situáciu oznámili Úradu práce sociálnych vecí a rodiny a je v štádiu riešenia. To sa donieslo aj k "nezvestnej" matke, ktorá v poslednej dobe akoby mávnutím čarovného prútika zmenila názor a začala sa o deti zaujímať. "Zrazu nám telefonuje, navštevujú nás jej príbuzní."

Dobu jedného roka u nich strávili aj ďalšie deti, ktorých mama bola v zahraničí. Tá však na to, že svoje deti takú dlhú dobu nevidela, mala skutočný dôvod. "Bola v rozvodom konaní," opísala D. Kurucová jeden z prípadov. "Manžel sa jej vyhrážal zabitím a tak musela byť opatrná. Skrývala sa. Po deti si napokon prišla s policajnou eskortou, ktorá ju odprevádzala až Čiech."

Aj keď je presonál zariadenia rád, že dieťa sa napokon vráti k rodičom, lúčenie je vždy veľmi ťažké. "Každý malý návštevník nám prirastie k srdcu už po týždni pobytu a lúčenie s nimi sa väčšinou nezaobíde bez sĺz. Tieto dojímavé okamihy v nás posilňujú presvedčenie o zmysluplnosti a užitočnosti takejto formy sociálnej pomoci," uravrela D. Kurucová.

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári