Bombardovanie Košíc 26. júna 1941 je aj po vyše šiestich desaťročiach zahalené závojom tajomstva
Jedna bomba sa zaryla štyri metre,
ďalšia dopadla až na dvor kláštora
Pred 30 rokmi vyšla v Mníchove v Nemecku kniha Juliána Borsányiho: Das Rätsel des Bombenangriffes auf Kaschau (Tajomstvo bombového útoku na Košice). Tento muž celú druhú polovicu svojho života zasvätil skúmaniu tejto tragickej záhady, leho ho okolnosti k tomu prinútili. Dnes si teda poviem niečo o tom a možno vyvrátime niektoré mýty, ktoré sa v súvislosti s bomabrdovaním Košíc dlhé roky šírili.
26. jún každoročne pripomína Košičanom bombardovanie nášho mesta v roku 1941 na začiatku 2. svetovej vojny. I keď o rok neskôr vedľa hlavnej pošty bol postavený pamätník, ktorého autorom bol Gábor Terbóts (1919 - 1992), ten bol po vojne odstránený a aj pamätné tabule z budovy hlavnej pošty pripomínajúce túto tragédiu, ktorá si vyžiadala 29 obetí, presne toľko, koľko bômb padlo na mesto. Priemerný vek obetí bol 37 rokov. Medzi nimi dve maloleté deti!
Pripomeňme fakty. 26. júna 1941 od juhovýchodu sa vo vzdušnom priestore objavili tri dvojmotorové bombardéry vo výške asi 800 - 1 500 metrov. Sedem minút po 13. hodine začali dopadať na západnú časť mesta bomby. Pri hlavnej pošte stáli pouličné hodiny, na ktorých sa zastavil čas práve v tej chvíli (viď obrázok). Rýchlosť lietadiel mohla byť asi 300 km/h. Z rozptylu bômb sa dala rekonštruovať takáto rýchlosť. Nad stredom mesta urobili otočku a v zápätí vypustili bomby. Každé lietadlo nieslo 10 kusov 100-kilových bômb. Jedna však po dopade nevybuchla (bomba č. 18 na ulici Kis /Malá; neďaleko od aj dnes existujúcej Karpatskej ulice, sa zaryla do hĺbky štyroch metrov) a ďaľšia sa neuvoľnila, takže sa jej neznámi letci zbavili až neďaleko Hanisky. Dopadla bez explózie do dvora kláštora, v blízkosti košického vysielača.
Po skončení akcie, lietadlá sa otočili doľava a juhovýchodným smerom opustili vzdušný priestor Košíc. Materiálna škoda podľa Légoltalmi Közlemények (Spravodaj protivzdušnej obrany) z 15. júla 1941 bola odhadnutá na milión pengő (dnes by to mohlo byť rádove 100 miliónov korún). Bolo zničených vyše 20 budov. Na hlavnú poštu dopadli štyri bomby, a oproti ležiace kasárne tiež utŕžili dačo.
Nemecká provokáci či ruský útok?
Typ lietadla dodnes nie je možné jednoznačne určiť. Tie, ktoré sa niekedy uvádzajú (Heinkel He 111, Junkers Ju 86, resp. 88), nemohli niesť 10 stokilových bômb. Maďarskí vojaci neboli cvičení na rozpoznávanie lietadiel protivníkov. Takže skoro s určitosťou môžeme konštatovať, že nešlo o stroje, ktoré používala maďarská či nemecká armáda. József Ladányi medzi rokmi 1939 -1942 slúžil na košickom letisku (rozprestieralo sa na mieste niekdajších Východoslovenských strojární) ako montér v hodnosti strážmajstra. Na vlastné oči predmenté lietadlá videl a napriek tomu, že zhotovoval modely lietadiel, ktoré od neho akademici študujúci na košickej Leteckej akadémii M. Horthyho kupovali, ich typy nevedel určiť.
Dr. Gábor Balázsy práve ako dieťa sedel pri obede, keď videl padajúce bomby. Keď to rodine oznámil, každý sa začal smiať. Ale za chvíľu boli všetci v pivnici. V Košiciach bombardovanie vyvolalo zdesenie, smútok a horkosť. Veď došlo k nečakanej agresii voči mestu, ktoré patrilo do štátu, ktorý nebol vo vojnovom stave s nikým.
V roku 2003 Peter Kerekes natočil 86-minutový dokumentárny film pod názvom "66 Sezón". Tento česko-slovenský film rozpráva o košickej plavárni, kam se podľa tvorcov "chodili kúpať dejiny." Príbeh snímky ropzráva aj tom, ako polonahí muži a ženy zažili bombardovanie Košíc. Väčšina občanov do tej doby žila v ilúzii, že síce druhá svetová vojna sa začala, ale Maďarsko nejakým zázrakom strasti vojny obídu, zachová si suverenitu a neutralitu. Padajúce bomby, rachot, dym a mŕtvoly surovo rozbili tieto sny.
I keď dnešná maďarská historiografia nepripisuje bombardovaniu Košíc taký význam ako skôr, pretože výskumy ukázali, Maďarsko nemohlo dlho zostať mimo vojny aj bez takéhoto útoku. Najmä potom nie, ako sa Wehrmachtu prestalo dariť na východnom fronte. Bombardovanie Košíc len urýchlilo tento proces a časť verejnej mienky sa stotožnila s oficiálnym výkladom, že Košice bombardovali Sovieti. Ráž bômb, ich nápisy v azbuke a rôzne iné okolnosti nasvedčovali tomu, že naozaj išlo o sovietsky útok.
Chýbajú dôkazy
Iná časť verejnej mienky, ktorá bola vždy voči oficiálnemu výkladu superkritická, či nedôverovala jej, sa domnievala, že išlo o nemeckú provokáciu, aby Maďarsko vstúpilo do vojny po boku Hitlera. Uvádzali sa v prospech tejto varianty aj také argumenty, že keby to bol býval naozaj sovietsky utok, tak by neboli bombu 28. júna odpálili v priestore vojenského cvičišťa. Avšak aj dnes je to tak, že nájdené bomby, hoc aj z 2. svetovej vojny sa takýmto istým spôsobom zneškodňujú, aby nedochádzalo k tragédiám.
Dnes je už notoricky známe, že nacistické Nemecko nemalo záujem o Maďarskú kráľovskú armádu. Tá bola zle vyzbrojená. Trianonská zmluva drasticky obmedzovala modernizáciu a rozvoj maďarských ozbrojených síl, o čom vojenské kruhy Wehrmachtu samozrejme dobre vedeli. Navyše sa prvé dejstvo pre nacistické Nemecko skončilo vynikajúco. Celú západnú Európu obsadilo nečakane ľahko. Anglicko síce nedobyli, ale z toho si nerobili ťažkú hlavu. V tomto období sa v Spojených štátoch konal výskum verejnej mienky medzi americkými dôstojníkmi. Prevládol názor, že Nemcom sa obdobne ľahlo podarí dobyť aj Sovietsky zväz, ako ostatné európske štáty.
K psychike tej doby samozrejme patrila aj vysoká prestíž nemeckého vojaka, ktorý nepotreboval pomoc nejakého "druhoradého" plemena. Hitler aj pre to nemal záujem o maďarskú pomoc, lebo Slovensku a Rumunsku už prisľúbil, že po víťaznej vojne prevedie revíziu hraníc na úkor Maďarov. Im už teda nemohol nič sľúbiť, ani nechcel.
Po 2. svetovej vojne sa česká a slovenská historiografia otázke bombardovania Košíc vlastne nevenovala a tvárila sa, ako keby sa nič nebolo bývalo stalo, alebo bezmyšlienkovite prevzala nepodložené "výsledky" maďarskej marxistickej historiografie. Oficiálna maďarská komunistická historiografia tvrdila, že časť maďarského vojenského velemia spolu s nacistami previedli provokačné bombardovanie Košíc. Získali ruské bomby z 1. svetovej vojny, ktoré zhodili.
Avšak táto verzia tak z psychického, ako vojenského, faktografického hľadiska je neudržateľná. Dôkazy neexistujú, predpoklady sú falošné. Je pravdou, že existovala malá skupina vysokých maďarských dôstojníkov, ktorá svojimi pamätnými listami a pripomienkami bombardovala regenta Miklósa Horthyho a okruh jeho ľudí, aby sa zíčastnili na ťažení proti Sovietskému zväzu. Chceli tak okrem iného zabrániť revízii hraníc na úkor Maďarska.
Samobombardovanie
A tu vstupuje do našej histórie autor spomínanej nemeckej monografie. Štábny plukovník v.v. a strojný inžinier Julián Borsányi (1903 - 1992) bol v rokoch 1951 - 1969 redaktorom maďarského vysielania Slobodnej Európy pod menom plukovník Bell. Nie je bez zaujímavosti, že jeho predkovia boli spišskí Nemci. Začiatkom 70. rokov minulého storočia sa pustil do skúmania, čo sa vlastne v ten osudný deň v Košiciach stalo, nakoľko v roku 1971 bol vo viacerých maďarských periodikách osobne spomínaný, ako jeden zo zosnovateľov "samobombardovania". Mal to urobiť spolu s maďarským generálmajorom Árpádom Lászlóom a s nemeckým generálom letectva Kunom Heribertom Füttererom.
Nakoľko si bol celkom istý, že s touto kauzou nemal nič spoločné, chcel svoje meno očistiť od takého vražedného podozrievania.
Štábny kapitán Borsányi, ako pracovník VI. (protivzdušného) oddelenia Ministertva národnej obrany (HM VI. /légoltalmi/ csoportfőnökség) sa v Košiciach po bombardovaní služobne zdržiaval. Mal prešetriť, či boli dodržané všetky opatrenia a predpisy, ktoré v prípade bombového útoku je potrebné uviesť do života. On sa teda vtedy otázkou, kto bombardoval Košice nezaoberal, ale vtedajšie skúsenosti mu samozrejme pomohli orientovať sa v tematike. Nasledovali dlhé roky bádania, korešpondovania a skladania mozaiky. Svoje poznatky nakoniec zhrnul v spomínanej knihe a neskôr so skupinou ďaľších odborníkov v roku 1985 vyšla v Mníchove kniha A magyar tragédia kassai nyitánya (Košická predohra maďarskej tragédie).
V ďaľšej časti o týždeň si povieme, kto mohol Košice bombardovať. Dopredu však môžeme povedať, zatiaľ konečný verdikt ešte nie je možné s istotou vyrieknúť.
Zoltán BALASSA
Autor: tim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
