Cesty

Spomienky Košičanky Oľgy na návštevu Kambodže, jednej z najchudobnejších krajín juhovýchodnej Ázie Aby od turistov vydrankali doláre,dieťaťu

Spomienky Košičanky Oľgy na návštevu Kambodže, jednej z najchudobnejších krajín juhovýchodnej Ázie

Aby od turistov vydrankali doláre,

dieťaťu obtočili okolo krku hada

Ázia patrí v súčasnosti k tým častiam sveta, ktoré zaznamenávajú najväčší rozvoj turistiky. Thajsko, Čína či Malajzia sú krajiny, ktoré čoraz viac lákajú aj Slovákov. Okrem nich sa však oplatí navštíviť aj aj iné, nemenej atraktívne časti kontinentu. Vlani jednu expedíciu naprieč juhovýchodnou Áziou absolvovala aj Košičanka Oľga. Navštívila niekoľko krajín, z ktorých si dnes zaspomína na pomerne neznámu Kambodžu.

História tejto časti sveta siaha pred začiatok nášho letopočtu, kedy prišli zo severu na toto územie prvé khmérske kmene "V 5. storočí vznikla hinduistická ríša Čenla, ktorá sa o tri storočia neskôr stala súčasťou Angkorského kráľovstva," predstavila nám Oľga históriu Kambodže v kocke. "Odolala síce nájazdom Mongolov, no neubránila sa Thajčanom, ktorí ju niekoľkokrát napadli a zničili. Od konca 19. storočia až do roku 1945, s výnimkou japonskej okupácie počas 2.svetovej vojny, bola Kambodža francúzskym protektorátom."

Napriek vyhláseniu nezávislosti v roku 1945 získala krajina suverenitu až o 9 rokov neskôr. V roku 1970 vypukla občianska vojna, ktorá trvala 5 rokov. Do čela Kambodže sa dostal komunistický pročínsky režim Červených Khmérov, na čele s despotickým vládcom Pol Potom. Zrušil peniaze, ničil chrámy a vyvraždil milión vlastných ľudí. Po zvrhnutí Červených Khmérov bol v Kambodži dosadený provietnamský režim, ktorý skončil odchodom vietnamskej armády v roku 1989.

"Do krajiny sa vrátil princ Norodom Sihanuk a v roku 1993 bolo vyhlásené kráľovstvo. Súčasná vláda sa musí potýkať zo zvyškami Červených Khmérov, ktorí ovládajú časť krajiny. Od 1. novembra 2004 bol kráľom zvolený syn dovtedajšieho vládcu, Norodom Sihamoni. Študoval v Prahe, zaujíma ho balet a je gay. Jeho poddaní ho zbožňujú, ale sú vraj trochu nešťastní, lebo sa zrejme nedožijú priameho potomka..."

Legendárny Angkor

"Do Kambodže sme z Vietnamu cestovali autobusom," spomína Košičanka na túto etapu lanskej expedície. "Odmietli sme navrhovanú zmenu ´cestovky´ letieť do mesta San Rep, zdôvodňovanú dozolátnym stavom ciest. Keď sme sa už vydali na taký dlhý výlet, chceli sme spoznať krajinu zblízka a nie ju preletieť z výšky. Cesty napokon boli, až na jeden krátky úsek, asfaltové a na naše prekvapenie vo veľmi dobrom stave."

Po prechode hranicami a celodennom presune večer dorazil Slováci do mesta San Rep. Leží v blízkosti Angkoru, rozsiahlej skupiny asi 600 hinduistických chrámov, umelých jazier a zavlažovacích kanálov. Dlhé storočia boli ukryté v džungli a objavil ho až v roku 1860 francúzsky botanik Henry Mauhot. Keďže bol celý komplex zarastený džungľou, aj za medzinárodnej pomoci sa začal postupne odkrývať a rekoštruovať. Úsilie archeológov bolo prerušené počas vlády Pol Pota a od roku 1995 opäť obnovené. Vďaka svojej historickej hodnote je Angkor na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

"Začiatok výstavby Angkoru sa datuje do začiatku 9.storočia, kedy vznikla Khmérska ríša. Najväčšieho rozkvetu sa dožila v 12.storočí za vlády kráľa Surjavarmana II., ktorý dal postaviť Angkor Vat a za kráľa Jayavarmana VII., ktorý mal veľkú zásluhu na dobudovaní kráľovského mesta Angkor Thom. My sme si so sprievodcom prezreli najprv ten. Angkor Thom je areál, obohnaný hradbami v dĺžke tri kilometre a vysokými sedem metrov. Žila v ňom len kráľovská rodina a šľachta. Ústrednou stavbou je chrám Bayon, v preklade ´ten, ktorý sa na nás pozerá´. Má 54 veží a na vrchole vyobrazenú tvár Budhu. Kráľ Jayavarmana bol budhista a snažil sa ho spojiť s dovtedy najršírenejším hinduizmom." Ďalším cieľom cesty bol chrám Ta Phron, ktorý je akousi výskumnou stanicou. Stromy, obrastajúce múry a vyrastajúce spomedzi kameňov, neboli odstránené a je teda možné pozorovať, čo celé storočia bujnejúca vegetácia dokáže.

Stredobodom záujmu všetkých turistov v Angkore je najväčšia sakrálna stavba na svete - obrovský chrám Angkor Vat. Ročne ho navštívia desaťtisíce návštevníkov a ani Slováci si ho nemohli nechať ujsť. Angkor Vat sa symbolom krajiny a je vyobrazený aj na kambodžskej národnej vlajke. Chrám je obklopený vodnou priekopou a zasvätený hinduistickému bohu Višnovi, ktorého svätyňa sa nachádza pod najvyššou z piatich veží chrámu v tvare kvetu lotos a pod strednou vežou, vysokou 61 metrov.

"Angkor Vat je postavený z množstva kamenných blokov, dovezených z lomu, vzdialeného asi 70 km. Poukladané sú na seba bez malty. Najprv chrám stavalo asi štyri tisíc robotníkov, potom prišlo niekoľko tisíc umelcov, ktorí na vnútorných stenách a spojovacích gelériách vyrývali do kamenných stien rôzne reliéfy. Na nich sú vyobrazené výjavy bojov, príbehy z hinduistickej mytológie, výjavmi z eposov Mahabharáta a Ramajána. Prekrásne sú reliéfy Apsaras a Devatas, pekných nebeských tanečníc, ktoré mali bohom poskytovať rajské pôžitky. Tanečnice sú do pása nahé, ozdobené šperkami, majú dlhé sukne a fantastické účesy. Reliéfov bolo na ploche okolo 1 200 metrov štvorcových napočítaných vyše 1 500 a ani jeden nemá rovnakú podobu."

Pohľad na Agkor Vat je najkrajší pri západe slnka, lebo je celý sfarbený do ružova. "Žiaľ, nám sa ho takto vidieť nepodarilo," poťažkala si Oľga. "Obloha nad chrámom sa práve v čase západu slnka zatiahla. Ale ani to nemohlo pokaziť náš obdiv k stavebných schopnostiam, architektúre i umeleckým dielam."

Zvláštny pohreb

Ďalší deň pobytu v Kambodži patril výletu k jazeru Tonle Sab, čo v preklade znamená Veľké jazero. Vyteká z neho rieka Tonle Sap, ktorá sa vlieva do hlavného vodného toku celej oblasti, rieky Mekong. Zvláštne je, že keď nastane obdobie dažďov, voda z Mekongu sa vracia späť. Jazero, ktoré má inak hĺbku asi jeden meter a plochu okolo 3 000 km2, zväčší v tom čase svoj objem až štvornásobne a na niektorých miestach stúpne hladina o 12 metrov.

"Naučiť sa žiť s týmto javom sa muselo vyše 80 tisíc ľudí, ktorí na jazere žijú v plávajúcich domoch, alebo domoch na koloch. Takto fungujú celé dediny. Akoby na pontónoch sú postavené domy, školy kostoly aj obchody. Dopravu medzi nimi zabezpečujú neodmysliteľné loďky. Prírodná vyrovnávacia nádrž nielen zabraňuje záplavám, ale dáva obyvateľom, žijúcim na jeho brehoch, živobytie. Roľníkom každoročne prináša v nánosoch úrodnú pôdu, rybárom poskytuje hojné úlovky. Tri štvrtiny rýb ulovených v krajine pochádzajú práve odtiaľto."

Unikátny cyklus zaplavovania a vysušovania veľkého územia vytvoril podmienky na výnimočnú hojnosť živočíšnych druhov nielen pod hladinou jazera, ale aj na jeho brehoch. Vyše 300 identifikovaných sladkovodných druhov dopĺňajú desiatky reprezentantov vtáčej ríše, ktoré v tisíckach každoročne prilietajú k jeho brehom. "Práve bohatá fauna a hydrologická výnimočnosť sú dôvodom, prečo sa niektorí štátni predstavitelia snažia o vyhlásenie jazera za miesto svetového prírodného dedičstva. Znamenalo by to zastavenie prehnanej ťažby lesov na jeho brehoch a odstúpenie od plánovaných stavieb priehrad na rieke Tonlé Sap.

Odporcovia takéhoto riešenia argumentujú tým, že vyhlásenie jazera a jeho okolia za rezerváciu sa veľmi nepriaznivo odrazí na ekonomickom rozvoji krajiny. Ich argument, že chudobná Kambodža si momentálne takýto luxus nemôže dovoliť, má tiež svoju logiku. Budúcnosť krajiny možno bude v turistike a práve vyhlásenie tejto oblasti za rezerváciu by mohlo pohyb turistov obmedziť. "My sme na každom kroku videli, že táto časť Ázie patrí k najchudobnejším. Spomínam si na ženu s dieťaťom, ktoré malo okolo krku obtočeného hada. Bola to živá atrakcia pre turistov, len aby si ho odfotili a voľačo zaplatili. Hlavne dolár je tam veľmi žiadaný, dokonca viac, ako miestna mena riel. Neraz sme len zo súcitu kúpili nejakú hlúposť, len aby sme tým ľuďom pomohli..."

XXXXXXXXXXXXXXXX

Po návrate z výletu k jazeru navštívili slovenskí turisti ešte niekoľko chrámov. Jeden bol zvláštny tým, že je postavený z červeného vápenca a vyzdobený prekrásnymi, priam šperkársky prevedenými reliéfmi. Zasvätený je trom najvyšším hinduistickým bohom - Brahmovi, Višnovi a Šivovi. "Druhý nami navštívený chrám slúžil ako pohrebný. Keďže sa v tom čase žiadny pohreb nekonal, aspoň sme sa dozvedeli, ako prebieha. Mŕtvolu najprv spálili v akejsi vymurovanej jame, podobnej bazénu bez vody. Popol potom v menšej jame zmiešali s kokosovým mliekom a túto hmotu zabalia do palmových listov. Až keď to kňaz posvätí a vloží do hrobky, je hinduista skutočne mŕtvy a jeho duša oslobodená..."

Cestou do Phnom Phenu, hlavného mesta Kambodže, sa autobus zastavil pri domoch, pred ktorými turistov zaujali akési hlinené piecky. Dozvedeli sa, že sa v nich vyrába palmový cukor. "Postup bol pomerne jednoduchý," zreprodukovala ho Oľga. "Po narezaní cukrovej palmy z neho vytečie šťava, údajne podobná burčiaku. V nádobách na tých pieckach ju varia dovtedy, kým zhustne a skaramelizuje. Tú hmotu potom balia do palmového lístia, kde stuhne v podobe akýchsi cukríkov. Takýto silne kryštalický cukor potom predávajú ako sladidlo."

Na tomto mieste spomienky na Kambodžu prerušíme. Opäť iba na týždeň, kedy vám Oľga vyrozpráva zážitky z hlavného mesta Phnom Phen. Dozviete sa, čo v čase jej návštevy Kambodžania oslavovali i aké šokujúce informácie sa dozvedela o režime Pol Pota.

Róbert BEJDA

Autor: tim