Hronka. Neskôr bol profesorom teológie vo Viedni a superintendentom evanj. cirkvi v Banskej Bystrici. Stal sa prvým podpredsedom Matice slovenskej a zaslúžil sa tiež o založenie slovenského gymnázia v Martine. Autor eposu Běla, románu vo forme listov Ladislav i cirkevných spisov. Skladal hymnické piesne, napr.: Kto za pravdu horí. Narodil sa 16. novembra 1806 v Brezne.
1919
V Krupine sa narodil literárny historik a publicista Juraj Špitzer. Pre židovský pôvod bol počas 2. sv. vojny v koncentračnom tábore. Šéfredaktor Kultúrneho života, tajomník Zväzu čs. spisovateľov, po r. 1969 mal zákaz publikovať. Autor noviel Biele oblaky, Patrím k vám, Letná nedeľa. Napísal scenáre k filmom Posledný návrat, Zaprášené histórie a svedectvo o koncentračnom tábore Nováky Nechcel som byť Žid. Po jeho smrti vyšiel súbor kníh Svitá, až keď je celkom tma. Zomrel 11. októbra 1995 v Bratislave.
1926
V Bánovciach nad Bebravou sa narodila operná speváčka mezzosopranistka Oľga Hanáková. Dlhoročná sólistka opery SND, koncertne účinkovala so Slovenskou filharmóniou. Zomrela 25. septembra 1991 v Bratislave.
1927
V Nitre sa narodil dramatik Ján Kákoš. Pracoval v Čs. štátnom filme, Čs. rozhlase v Bratislave, na Novej scéne. Bol riaditeľom Slovenského národného divadla (SND). Začínal ako rozhlasový dramatik. V činohre mali úspech jeho hry Na každej ceste križovatka, Mohérový pléd, Dom pre najmladšieho syna a Pred brieždením. Zaoberal sa tiež adaptáciou diel slovenských klasikov a ľudových rozprávok pre divadlo. Zomrel 11. septembra 1996 v Bratislave.
1932
V Báčskom Petrovci založili Maticu slovenskú v Juhoslávii. Táto inštitúcia Slovákov žijúcich vo Vojvodine mala ľudovýchovný, národohospodársky, literárny, historicko-muzeálny, národopisný a školský odbor. Spolupracovala s Maticou srbskou v Novom Sade a Maticou slovenskou v Martine. V r. 1948 zanikla a v r. 1990 bola jej činnosť obnovená.
1945
Vo Svätom Jakube (dnes časť B. Bystrice) sa narodil filmový a televízny režisér Miloslav Luther. Pôsobil v televízii v Bratislave, kde nakrúcal adaptácie literárnych diel: Mário a kúzelník, Nebezpečné známosti. Režisér filmov: Život bez konca, Kráľ Drozdia brada, Zabudnite na Mozarta, Mahuliena, zlatá panna, Štek, Anjel milosrdenstva. Televízny seriál Lekár umierajúceho času spracoval do filmovej verzie Svedok umierajúceho času. Nakrútil tiež seriály Koniec veľkých prázdnin a Útěk do Budína.
1989
V Bratislave zomrela choreografka Oľga Chodáková, zakladateľka, vedúca a choreografka národopisnej skupiny Živena, z ktorej vznikla neskôr Lúčnica. Bola režisérkou redakcie hudobného vysielania v STV. Narodila sa 25. decembra 1920 v Bratislave.
Autor: 1866
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
