Od začiatku kariéry bol u divákov zakódovaný ako veľmi zlý chlapec

Šarmantný pán s preňho typickým klobúkom. Český herec Ján Přeučil utkvel v povedomí divákov hlavne vďaka mnohým záporným postavám, no stačí sa s ním na chvíľočku stretnúť a je jasné, že hoc hrá zloduchov, on sám rozhodne medzi zloduchov nepatrí. Do Košíc prišiel pred pár dňami spolu s českými a slovenskými kolegami, aby divákom na Hlavnej ulici ponúkol v rámci Letných shakesperovských slávností predstavenie Kupec benátsky. Pri šálke kapučína si našiel čas aj na rozhovor.

V Shakespearovom Kupcovi benátskom hráva počas letných slávností J. Přeučil už niekoľko sezón, na budúci rok v lete by sa mal podieľať na príprave predstavenia Veselé paničky Windsorské. V prospech Shakespeara sa vraj veľmi rád vzdá časti svojich letných divadelných prázdnin. "Nechcem to zakríknuť, no doteraz som mal často príležitosť hrať počas leta na rôznych podujatiach. Veľmi ma to baví, lebo napríklad tieto shakesparovské slávnosti - to má úplne iné pravidlá hry, ako keď sa hrá v klasickom divadle. Stretávam vďaka nim na javisku kolegov, s ktorými by som sa asi inak nestretol. No a samozrejme - ide o Shakespeara, to je predsa klasika..."

Shakespearovské slávnosti majú totiž moc odklínať tvorbu tohto dramatika a ukázať, že ísť na jeho hru nemusí byť len výsadou pár divákov. "Tak ako vedel napísať ťažké drámy, dokázal písať veselohry takpovediac ľahkou rukou. Navyše - skvelé bolo, keď pred šiestimi rokmi Marián Zednikovič spolu s Vladimírom Strniskom v Skrotení zlej ženy spojili na javisku českých a slovenských hercov. To prelínanie jazykov je vydarené. Veď v Kupcovi Benátskom to doslova hrá prím, keď ja, Bolek Polívka a jeho dcéra Anna hráme Židov, zatiaľ čo Slováci hrajú kresťanov."

Kontakt javiska a hľadiska

Sú stovky vecí, ktoré J. Preučila na herectve lákajú. "Textom v hre dokážete divákom povedať veci, ktoré by možno nikdy nemali možnosť počuť, alebo by sa zdráhali ich prijať. Ja som podstatnú časť svojho hereckého života prežil v Divadle na zábradlí. Tesne pred revolúciou sme tam hrali Macbetha. Je to o moci a o manipulácii ľudí a do podtextov sme dokázali vsunúť pocity, ktoré mal pred revolúciou každý. To predstavenie malo neskutočnú odozvu, lebo ľudia v divadle mali zrazu aspoň na chvíľu pocit, že sú slobodní. Dnes je našťastie tento režim preč, a tak má divadlo iné parametre. Stále však umocňuje jednu a tú istú vec - živý kontakt javiska a hľadiska."

Hoci jeho tvár poznáte z mnohých filmov, inscenácií či seriálov, pre J. Přeučila vždy ostáva prioritou práve divadlo. "To je totiž pre herca ako také laboratórium. Herectvo sa však premieta všade - do dabingu, rozhlasu, filmu, reklamy, alternatívnych projektov, do predstavení pre deti, je tu ešte aj pedagogická činnosť. Rozpätie je veľmi široké a herec môže pôsobiť v mnohých sférach, no je dôležité byť čas od času aj súčasťou divadla. Preto sa snažím aspoň raz za sezónu vždy naskúšať nové divadelné predstavenie, aby som sa herecky očistil od všetkých nánosov, ktoré sa na mňa dostanú pri iných pracovných príležitostiach."

J. Přeučil po skončení JAMU pôsobil viac ako 30 rokov v Divadle na zábradlí, po rokoch sa rozhodol odísť na voľnú nohu. Rozhodnutie to vraj nebolo jednoduché. "Priznám sa, že som z toho aj bol trochu nervózny, ale mám vynikajúcu manažérku, ktorá sa o mňa stará. A čo sa týka istoty - môže ju vôbec herec mať? Keď máte určité meno tak musíte často vziať do ruky prachovku a to meno oprášiť. Dostať sa do povedomia je totiž veľmi zložité, je za tým veľa roboty. Ale udržať sa v istej kvalitnej úrovni, to je ešte zložitejšie. Musíte potom vlastne každou jednou úlohou dokazovať, že ste dobrý a že to viete..."

Istú výhodu má J. Přeučil v tom, že ho majú diváci ale aj tvorcovia filmov či predstavení zafixovaného ako herca, ktorý sa výborne hodí na stvárnenie zloducha... Ak teda režisér potrebuje takého do predstavenia vie, že po ňom môže s istotou siahnuť. "Je to tak. Od začiatku svojej kariéry som bol u divákov zakódovaný ako veľmi zlý chlapec. Pre režisérov je jednoduchšie ma do takej úlohy obsadiť, lebo vedia, že to viem. Hehe. Ale ja rád hrám takéto postavy, lebo na mužovi, ktorý sa takpovediac dostane na šikmú plochu, môžete ukázať aj jeho dobré stránky. Ak dostanete do rúk postavu, ktorá je len taká alebo len hentaká, čo tam chcete hrať? Avšak hrať ´rošťákov´ - to ma baví."

Úlohy zloduchov sa na neho nenalepili náhodou. V istej miere za to môže aj jeho vzhľad. Často ho označujú za doslova démonický... "No, s tým musí človek rátať. Beriem to ako časť svojej profesie. Každý má niečo dané. Rozhodne mi takýto prívlastok nie je nepríjemný, hlavne keď viem, že diváci si ma nestotožňujú s mojimi postavami. Práve v Košiciach ma oslovila jedna pani, ktorá mi vravela - Pán Přeučil, ja vás poznám, ja vás mám rada. Nemohli by ste sa mi podpísať. Rád som tak urobil a ona mi na to povedala, že teraz bude týždeň šťastná. No nie je to krásne?"

Cestu k tomu, aby mohol svojim fanúšikom rozdávať radosť, nemal ľahkú. Na DAMU sa kvôli tomu, že jeho otca odsúdili do väzenia v procese s Miladou Horákovou, dostal až na druhý pokus. "Tá škvrna na mne bola priveľká. Ale ja som sa už ako mladý chlapec rozhodol, že chcem byť hercom a ťažkosti, ktoré som mal s prijatím na školu ma neodradili, práve naopak, povzbudila ma k tomu, aby som ich nejako prekonal. Nebolo to jednoduché, o to viac si cením, že sa mi to podarilo. Herectvo je pre mňa nie len profesiou ale aj koníčkom."

J. Přeučil mal 13 rokov, keď jeho otca poslala vládnuca garnitúra do väzenia. "Vidím to ako dnes. Do nášho bytu o štvrtej ráno vtrhli siedmi chlapi a prevrátili všetko hore nohami, otcovi dali na ruky želiezka. Jedine mu dovolili rozlúčiť sa s rodinou. Sestrička bola ešte malá, mala len osem rokov. Otec pristúpil ku mne, dal mi pusu na čelo a povedal mi - ostal si jediný chlap v rodine, musíš sa o všetko postarať. A na 15 rokov zmizol. A to mal ešte šťastie, pretože všetci ostatní v procese s Miladou Horákovou dostali povraz. Potom dostal amnestiu. Nerád o tom, čo sa dialo vo väzení, hovoril, ale to, čo občas utrúsil, to by stačilo na scenár..."

Dá sa s takýmito zážitkami a skúsenosťami vôbec vyrovnať? "Dá? Nedá? Musí sa. Taký je život a človeku nič iné nezostáva. Keď mi pred deviatimi rokmi zomrela prvá manžela Štepánka Haničincová, tiež som sa s tým musel nejako vyrovnať. Poznalo ju celé Česko i Slovensko, ona bola pani Rozprávka... Keď s niekým žijete 30 rokov a zrazu je preč, nie je to jednoduché. Ale čo iné človeku ostáva, ako sa s tým vyrovnať? Žijem pre dnešok, uvedomujem si každú chvíľočku, pretože život - to je dar a my nevieme, čo bude o hodinu, čo bude zajtra. Treba si to tu užiť. Nemám rád ľudí, ktorí zabudli užívať si, len sa sťažujú a frflú..."

Práve preto má rád prácu s mladou generáciou, ktorá je podľa neho oveľa veselšia a jej pohľad na život je odľahčený. Dlhé roky učil herectvo v Prahe, už desať rokov je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici. "Pedagogickú činnosť už robím pomerne dlho. Dobíja ma to, človek je v kontakte s mladými ľuďmi, má prehľad o novej generácii, ktorá má vždy veľa zaujímavých nápadov. Nikdy k mojim študentom nepristupujem ako starý profesor, ale ako ich budúci starší kolega. Je inšpiratívne pomenovať problémy hereckej profesie tak, aby ich pochopili. Ja dávam svoju energiu im a oni mne..."

Dokonca to stojí aj za to, aby cestoval do Banskej Bystrice, do ktorej to z Prahy teda rozhodne nie je na skok. "Pamätám si, ako sa pred asi desiatimi rokmi objavil v Prahe Jožo Adamovič a povedal mi, že zakladá Akadémiu umení a že by bol rád, keby som na nej prednášal. Lákalo ma to, tak som do toho šiel. Keď som šiel prvý krát do Banskej Bystrice nočným vlakom, tak som si vravel, - kam ja to leziem? Ráno ma však Jožo predstavil študentom, tí si ma chytili a už ma nepustili..."

J. Přeučil sa však dlhé roky nevenuje len dospievajúcej mládeži na vysokých školách. Už s prvou manželkou robieval divadelné predstavenia pre deti a pokračuje v tom aj s druhou manželkou Evou Hruškovou. "Moja prvá žena bola Pani Rozprávka, druhá je prvá televízna Popoluška... Môj osud je asi rozprávkový... S Evičkou robíme muzikálové divadlo s bábkami, pesničkami. Je to detské apelatívne divadlo, kde deti nie pasívne vnímajú hru, ale spolupracujú. Hrať pre deti je náročné. Dospelý divák prepáči, ak sa na javisku odohrá niečo nepredpokladané, napríklad ak ktosi spadne alebo čosi podobné. Ale dieťa - to sa neudrží. Aj to je na práci pre deti pekné. Podľa mňa je hereckou povinnosťou vkladať isté motívy do nastupujúcej generácie - vytvárať citové väzby, budovať v nich zmysel pre krásno. Čo sa do mladej generácie vloží, to sa nám vráti."

Považuje za veľké šťastie, že po prvom manželstve sa mu podarilo nájsť aj druhé rodinné šťastie. "Keď Štepánka odišla, tak som sa do seba uzavrel a venoval som sa práci. Mal som rozplánovanú každú minútu. Evička ma z toho dostala a ukázala mi aj iné stránky života, ktoré by som ja sám možno nikdy nezačal objavovať a do ktorých by som sa nikdy ani len nepúšťal. S troškou poézie by sa dalo povedať, že na vrchole života som našiel nové šťastie."

O Evičke hádam nedokáže rozprávať inak, ako v superlatívoch. "Je to ohromná dáma, skvelá mamička svojim synom, ktorí sú dnes už aj mojimi synmi. Deťom sa dokáže doslova rozdať. Je nesmierne vzdelaná, ovláda množstvo jazykov, má zmysel pre vkus, módu, etiketu, noblesu - je pôvabná. Je to žena s veľkým Ž a dáma s veľkým D. Naučila ma mnohým veciam. Ja som bol napríklad vždy takpovediac voľná ruka, ona ma naučila šporovlivosti. Zaviedla ma do obchodov, do ktorých by som ja ani len nenakukol."

Veľmi radi spolu aj cestujú. "Chystáme sa do nášho milovaného Grécka, na ostrov Tasos, kam chodievame veľmi radi. Pravidelne tiež chodíme do Luhačovic, tam sa nám dobre dýcha. Predsa len, človek o seba musí dbať. Nemám už dvadsať, už mám viac ako tridsať. Hehe. Živí ma herectvo a pri ňom je dôležité, aby som bol v dobrej kondícii, takže sa o seba starám, denne cvičím. Je príjemné cítiť sa zdravo," dodal s úsmevom.

Dátum narodenia: 17. február 1937

Znamenie: Vodnár

Miesto narodenia: Pardubice

Ukončené vzdelanie: DAMU

Rodinný stav: ženatý

Relax: cestovanie

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Výstava u Löfflera

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári