PREDSEDA VLÁDY JE HROZBOU ENERGETICKEJ BEZPEČNOSTI
Otázka energií a surovinových zdrojov vyrastá v posledných rokoch v kľúčový uzol svetovej politiky. Futurológovia sa predháňajú vo veštbách, že tvár 21. storočia ovplyvní najmä zápas štátov o znižovanie závislosti na rope a súťaž, kto sa najlepšie vyrovná s týmito výzvami.
Hoci Slovensko v energetickej kauze, z podstaty svojej maličkosti, nemôže nijako zásadne vybočiť z koľají EÚ, je v neštandardnej situácii. Po prvé, je štátom s vôbec najvyššou mierou závislosti v rope i plyne na Rusku, čo je pochybenie všetkých politikov, ktorí tu posledných 18 rokov vládli. (Už len to, že práve sa dohaduje nová dlhodobá zmluva s Gazpromom, zvyšuje cenu za plyn bez ohľadu na vývoj na trhu....) A po druhé, na čele exekutívy, a možno ešte na dosť dlho, sa usadil človek, ktorý je elektrinou, plynmi a predovšetkým atómom priam posadnutý. A keďže študoval v nesprávnom období nesprávne školy, a vedú ho nesprávne motívy, hrozia z jeho strany krajine nielenže chybné, ale čo je horšie, aj nevratné kroky.
Syn európskej zmluvy
Siedmeho júna prekonal Robert Fico svoje i doteraz medzinárodne najškodlivejšie výroky. "Ak nám Brusel nepovolí dostavbu 3. a 4. bloku Mochoviec, Slovensko pristúpi k protiopatreniam", vyhlásil a upresnil: "Budeme robiť veľký problém s Jaslovskými Bohunicami". (Neskôr to vyhlásil za dezinterpretáciu, ale to má rovnakú hodnotu, ako Topolánkove dementi Ficovho výroku o "veľmi nadštandardne vyjednanej parite" )
Fico tým nedeklaroval tým nič menšieho než odhodlanie neplniť prístupovú zmluvu do EÚ. Tak toto tu ešte nebolo. Kdekade sa dvíha voči Bruselu odpor, napr. aj v energetickej politike, ale.... PORUŠENIE ZMLUVY??? Vydieranie EK je najvyšší, doteraz netušený "level". Presviedčať, že takýto forčeking je proti záujmom Slovenska, je plytvanie papierom. Aby bolo jasné; tu nejde o nejaké podliezanie, vazalstvo (a pod). Odstavenie bohunických blokov stojí ozaj čierne na bielom v prístupovej zmluve.
A prečo? Prvá Dzurindova vláda s tým musela súhlasiť ešte v roku 2000. Rakúsko by totiž jednoducho za prijatie SR ruku nezdvihlo. Taká bola realita doby (do ktorej patrí, že zhodou okolností práve vtedy sa Rakúsko potrebovalo vyvŕšiť na niekom za bojkot na Haidera). Pričom rokovaciu pozíciu Slovenska hrozne komplikovalo dedičstvo po Mečiarovi. Napriek tomu, pre Bohunice vyjednali dokonca odklad pôvodného termínu z decembra 2000 (to bol "kompromis" Mečiarovej garnitúry!!) na rok 2006, resp. 2008. A keď nadišiel čas plniť záväzok, ten istý Fico, ktorý išiel za Lisabonskú zmluvu život položiť, (hoci bolo jedno, kedy sa ratifikuje), sa vyhráža únii porušením tej zmluvy, ktorá zakladá členstvo Slovenska...
Odhaľovanie nepriateľov
Naozaj neprekvapuje, že účastníci tzv. 2.jadrového fóra (EJF) v Prahe sa aklamatívne zhodli, že "v získavaní energie z atómu vidia cestu, ako bojovať so skleníkovými plynmi (...)". EJF nosí svoj cieľ, rehabilitáciu jadra, v samotnom názve. To, čo rozozvučalo na chráme Sv. Víta zvony, až panáci na orloji odpadávali, boli neuveriteľné tirády slovenského premiéra: "Som presvedčený, že Slovensko bolo zbavené energetickej samostatnosti úmyselne, pretože museli vedieť, čo to bude pre Slovensko znamenať. (...)" A ďalej: "Silný je ten, kto má vlastné energetické zdroje, a ten, kto má energetické zdroje na území cudzích štátov. Je to niečo podobné, ako so zbraňami v roku 1990, že treba zastaviť výrobu zbraní, lebo to je v rozpore s ľudskými právami. A tie krajiny, ktoré kričali najviac, dnes obsadili všetky československé trhy".
Takého nepriateľa vidí v krajinách, s ktorými budeme o chvíľu zviazaní aj spoločnou menou, ten Fico, ktorý koľkokrát uvidí Putina (Zubkova, Medvedeva), vyzuje sa a pripne si kosák s kladivom, pričom pozýva na Slovensko raz Gazprom, inokedy Atomstrojexport, prípadne širokorozchodnú. Tu nestačí (ako zvyčajne) vyzvať doktora z Úradu vlády, aby mu dal výmenný lístok k špecialistovi. Recitálom v Prahe, ktorého sa dopustil, totiž nielenže napadol najbližších spojencov i svojej vlády, avšak ako premiér ani vôbec nevníma, že ak existuje nejaká spoločná európska politika, ktorá môže mať zmysel, a výhody ktorej Slovensko raz bude potrebovať, tak je to politika energetická. Zaznelo totiž aj priamo na jadrovom fóre, a vie to každý mimo Fica, že "žiadna samostatná cesta energetickej bezpečnosti neexistuje". Slovensko potrebuje s úniou a jej členmi kooperáciu v energetike, nie vojny.
Médium zloby
Fakt je ten, že čím je krajina závislejšia na jednom dodávateľovi energií, tým väčšmi je odkázaná na spoluprácu a pomoc najbližších spojencov. A tí sú v Európskej únii ešte i vtedy, ak srdce predsedu vlády bije za Sovietsky zväz. Z psychologického i taktického hľadiska je nemožné takto komunikovať. A už úplne nepochopiteľné je to v situácii, keď údajne má "neoficiálne informácie", že EK by mala dostavbu odsúhlasiť". Rozumiete tomu Ficovi, alebo zvoláme konzílium?
Energie sú pre Fica ďalšie médium, cez ktoré šíri nenávisť a obraz nepriateľa. "Každá rozumná krajina si chráni svoju energetiku, nedovolí, aby tam vstupovali cudzie firmy", vylieval si srdce na návšteve v Sarajeve. A upresnil - zase: "Keď teraz chcem hovoriť o cenách, musím hovoriť s Talianmi, Maďarmi, Nemcami či Francúzmi". No. Slovenské elektrárne rozkradli od pivnice po povalu Slováci. Môže však takouto rétorikou ísť proti komisii, v ktorej sedí Talian, Maďar, Francúz aj Nemec, normálny človek, ktorý chce dobrozdanie pre Mochovce?
Anjeli strážni v pozadí
Kľúčový argument pre nové mochovské bloky, ktorý Fico všade opakuje, znie, že "ak to nevyjde, budeme odkázaní na dovoz 20 percent elektrickej energie". Fajn. Dalo by sa hneď aj položiť zásadnú otázku: No a čo? Zakázal azda niekto obchod s elektrinou? Ak dovážame sto percent plynu, prečo je problém 20 percent elektriny? A tak ďalej. Avšak tu sa zastavme a obzrime späť.
Pred ôsmimi rokmi, keď zakladal stranu Smer, by na energetickú bilanciu SR v roku 2008 ani Hubblov teleskop nedovidel. Nehrozili dovozy, kríza, ani strata "bezpečnosti". Fico však už zjari 2000 organizoval ako opozičný poslanec semináre a konferencie, ku ktorým prizýval celý atómový a betónový establishment SR, s ústredným mottom: Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec. Začínal s tým takpovediac sekundu po tom, čo prvá Dzurindova vláda nedala štátne záruky pre dostavbu. V rôznych verbálnych a organizačných formách pokračoval v tejto kampani osem rokov.
Táto história jasne dokazuje, že nedostatok "tuzemskej" elektriny nemá nič spoločné s Ficovým lobingom za dostavbu Mochoviec. Predseda vlády je do atómu a veľkých štátnych stavieb zamilovaný, pričom sa nedá nevidieť, že celou kariérou ho ako anjeli strážni sprevádzajú našepkávači, ktorí si v jadrovom biznise omočia všetky končatiny.
Paradox jadra, paradox Fica
Na to, že argument o importe a "bezpečnosti" (v zmysle sebestačnosti), za ktorým nie sú racionálne, ale partikulárno-materiálne záujmy rôznych skupín, je falošný, je dôležité pamätať preto, lebo energetická budúcnosť je naozaj vo hviezdach. Súvisí to však nie s akýmsi deficitom domácej elektriny (napokon, teraz dohodli, veľmi múdro, lacný dovoz z Ukrajiny), ale s očakávaniami svetového vývoja cien, rastu spotreby, mierou odkázanosti Európy na "rizikových" dodávateľov ropy a plynu, ako aj s ideológiou "obnoviteľných zdrojov", čo je politická direktíva.
Paradox je obrovský: Rehabilitácia jadra je veľmi seriózna téma i napriek predsedovi vlády, ktorý robí všetko pre to, aby sme si mysleli, že pravdu môže mať len Greenpeace a nikto iný. Pohroma, ktorú nesie Fico, je, že ideologické a lobistické korene jeho jadrovej eufórie blokujú na Slovensku racionálnu diskusiu, ktorá sa spustila už temer všade. Nehovorí sa napr. vôbec o nových plynovodoch, čo Rusi, do ktorých je Fico zamilovaný, organizujú z juhu i severu. Z tých Nord Streamov a South Streamov, proti ktorým náš komsomolec vôbec neprotestuje, pozerá o takých desať rokov azda aj nula na slovenských výnosoch z tranzitu. Talianov z Enelu, ktorí majú doma problémov nad hlavu, znásilnil Fico k údajnej investícii 63 miliárd do Mochoviec. Na predraženie, ktoré je pri takýchto odhadoch písmo sväté, zabudnime. (Jadrová elektráreň vo Fínsku, ktorá sa stavia, má rozpočet 3 miliardy eur - 90 miliárd) Avšak čím si Taliani budú hojiť rany, ak projekt bude stratový? No v cenách elektriny. Ak nie je projekt stratový, prečo treba do neho Enel tlačiť?
Predseda vlády, Robert Fico osobne, je najväčšia hrozba energetickej bezpečnosti Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
