Ak by lamu Grka do niečo nútili, začne pľuť, urazí sa a ľahne si
Ranč, kone, osly, hydina... Tak si predstavuje život nejedna romantická duša. Niektoré tieto predstavy premenia na skutočnosť. Ideálnym príkladom je rodina Karafovcov. Na svojom westernovom rančíku v Ťahanovciach chovajú vyše 50 zvierat. Vlastnia tradičné westernové zbrane, vozy, kulisy či oblečenie. S cvičenými zvieratami zabávajú najmä deti. O tom, čo všetko to pre nich znamená, sme sa pozhovárali s dvomi členmi rodiny - 62-ročným Jozefom Karafom a priateľkou jeho syna, 20-ročnou Katkou Šakovou.
J. Karafa pochádza z rodiny, v ktorej hrali zvieratá vždy veľkú rolu. "Môj starý otec bol veľkým gazdom, ktorý zažil obdobie veľkého prenasledovania kulakov. Ja som asi po ňom. Odmalička sa zaujímam o prírodu. Už vyše 30 rokov pracujem po rôznych salašoch či zoologických záhradách v Bojniciach a Košiciach," opisuje gazda svoj pôvod. Lásku k takémuto spôsobu života zdedil i jeho syn Ivan. Ten so svojou mamou E. Karafovou pracuje v košickej ZOO a dotvára štvorčlenný základ občianskeho združenia Výlet na divoký západ.
O westernový spôsob života sa začali zaujímať pred niekoľkými rokmi, keď si kúpili prvé kone. Myšlienka založiť občianske združenie prišla až vlani. Zámerom bolo združovať ľudí, ktorí majú záujem dobrovoľne trénovať zvieratá. Výlet na divoký západ je cirkusovo - westernové združenie so širokou škálou pôsobnosti, ktoré vzniklo vo februári 2008. "Zaoberáme sa výcvikom zvierat, dodržiavaním westernových zvyklostí, podporou kultúry v regióne, vzdelávaním mládeže," stručne ale vecne opisuje K.Šaková ich aktivity. Ich hlavným cieľom je venovať sa osvete verejnosti, ktorej chcú ukázať westernový spôsob života a výcvik zvierat. V prvom rade však ide o zábavu.
"Zúčastňujeme sa rôznych dní detí, robíme prepadnutie Orient expresu, vystúpenia pri obchodných centrách a iné kultúrno - spoločenské akcie, na ktoré sme pozvaní." Ich šou majú ľudia možnosť vidieť aj v prírodnom amfiteátri, ktorý si budujú pri bývalom kameňolome v Ťahanovciach. Táto lokalita ich oslovila vďaka viacerým "plusom", ktoré ponúka. "Zaujali nás hrádze, na ktorých sa kosí seno, aj dobrý prístup k pilinám a vode. Neďaleko sú dielne. Navyše je to pekné izolované miesto bez susedov. To je dnes veľká výhoda. Susedia by sa inak mohli sťažovať na hluk či smrad," vysvetľuje J.Karafa. Z návštev "dlhoprstých" strach nemá. Na ranči bývajú a spolu s nimi aj strážne psy. S humorom dodávajú, že pri každom pokuse by sa prebudil a zlodej by okúsil ich westernové zbrane...
Na ranči chovajú vyše 50 zvierat. Medzi nimi kone, osly, exotické sliepky, kozy, husy, kačky, zajace, psy dokonca aj lamu. Nemajú ich iba na chov. Každé zviera je vycvičené a dokáže robiť nejaký ten trik. Základ vystúpení obstarávajú kone. Robia s nimi klasickú drezúru, učia ich skákať cez prekážky. "Mali sme aj poníka, ktorý vedel počítať a bol našou najväčšou atrakciou. Reflexom na jedlo sme ho naučili vypočítať niekoľko príkladov. Ak sme mu napríklad povedali, nech vyrieši odmocninu z čísla 36, podupal kopytom po zemi šesťkrát. Tiež sme ho naučili chodiť na zadných aj ľahať. Sám vyšiel na prvé poschodie Jumbo centra." V minulom čase o ňom hovorí K.Šaková preto, lebo ho kvôli zlej povahe museli predať. "Keďže robíme predstavenia najmä pre deti, bol niekedy nepokojný. Mohol malého diváka zhodiť, prípadne pohrýzť. Museli sme sa s ním rozlúčiť. Je to škoda."
Väčšinu trikov s koňmi má na starosti I. Karafa. "Veľkú šou robí s kobylou. Napríklad si pod ňu ľahne a vyloží si na hlavu kopyto alebo na nej jazdí po stojačky. Pri týchto trikoch musí medzi koňom a jazdcom fungovať silná dôvera," hovorí o jazdeckom umení svojho priateľa K.Šaková. Kúpili aj mladého koňa, s ktorým majú veľké plány. "Vyhliadli sme si pokojného, ktorého chceme naučiť triky maďarských čikoškých jazdcov," vysvetľuje I. Karafa. "Preto s ním bol môj syn Ivan v Maďarsku, kde si spravil akúsi stáž a zaúčal sa v čikoškom umení. Ide o neobvyklé štýly jazdenia, pri ktorých je najvýraznejším znakom to, že kôň nesmie dostať ranu bičom."
Mimoriadne obľúbeným je prasiatko, ktoré vodia v špeciálnych popruhoch okolo prekážok. "Naučili sme ho aj sadať, robiť slalom pomedzi nohy a podobné kúsky. K tomuto musím povedať, že prasa je ozaj múdrejšie ako pes. Znie to divne, ale ide o inteligentné zviera." Osly slúžia spolu s koňmi okrem predvádzania na akciách aj na gazdovské práce. "Somáriky na akciách len vozia deti. Mimo nich nám pomáhajú starať sa o domácnosť. Ťahajú vozy so slamou, vyvážať hnoj." Nekončí na hnojisku, ale putuje k podnikateľovi, ktorý si ho objednal na hnojenie pôdy.
Veľkou atrakciou a raritou vystúpení je lama, prezývaná Grko. "Kúpili sme ju v zoo a zábavný bol spôsob, ako sme ho chytili. Musela som použiť laso, takže to vo výbehu vyzeralo ako na divokom západe." Cena mladej lamy nie je vysoká, stojí sedemtisíc korún. Keďže nebola cvičená, vyžadovala veľa starostlivosti. "Je to rozmaznané zviera. Do ničoho ho človek nesmie nútiť. Ak tak urobí, lama ho opľuje, ľahne si a urazí sa. Potom s ňou nehnete," hovorí o lamej povahe J. Karafa. Má len jeden rok a učia ju chodiť na špeciálnom ohlávku. "Je to veľká rarita. Na Slovensku je to jediná lama, ktorá sa nechá vodiť človekom. Inak je to prchké slobodné zviera."
Ani hydina nie je u Karafovcov na jedenie. Gunár Maťo napríklad na seba rád púta pozornosť. Dôkazom bolo jeho neustále "skákanie" do reči a pózovanie pred objektívom nášho fotografa. "Kačky či špeciálne sliepky hamburčanky robia divákom na predstaveniach najmä dobrú náladu. Niekedy sa nechajú vodiť v špeciálnom postroji z kože, prevlečenom pomedzi nohy a krídla."
Aj kozy majú v scenári predstavení svoje miesto. "Capa sme naučili drezúre. Dokáže preskakovať prekážky, robiť rôzne zoskoky z vysunutých plôch a podobne. Pokúšame sa učiť aj ostatné kozy, no zaberá to veľa času. Väčšinu ich používame len ako kulisu a aby dávali mlieko," s úsmevom vysvetľuje J. Karafa. Okrem toho si deti môžu pohladkať či vodiť v postroji niekoľko zajačikov - barančekov, morské prasiatka či klasických domácich zajacov.
Podľa J. Karafu nie je takýto chov zvierat časovo náročný. "Finančne to tiež nie je žiadna hrôza. Mnoho ľudí si myslí, že ide o závratné sumy peňazí, no nie je to pravda. Stojí nás to toľko, ako iných ľudí akákoľvek ďalšia záľuba. Ak by som hral golf, minul by som viac." Peniaze na žrádlo, podstielku a iné veci získavajú vďaka vystúpeniam, ktoré so zvieratami absolvujú. Zatiaľ im vraj honoráre stačia, no radi by prvítali sponzora, ktorý by im pomohol ich prírodný amfiteáter zveľadiť.
Väčšina zvierat žije navoľno. Keď sme nahrávali rozhovor, pomedzi nohy nám pobehovalo prasiatko, králiky, sliepky, psy aj husy. "Ešte sa nám nestalo, aby utiekli. Aj keby k tomu došlo, som si istá, že o pár hodín by zviera čakalo pred bránou. Dobre totiž vie, kde sa o neho dobre postarajú a kde dostane nažrať."
Westernovú atmosféru na vystúpeniach dotvárajú okrem zvierat aj tradičné zbrane či kostými. "Zo strelných zbraní máme dva kolty a plánujeme dokúpiť ´winčestrovky´. Kostýmy máme indiánske i kovbojské. Zariadime sa teda podľa toho, na akú akciu nás organizátor pozýva," hovorí J.Karafa. Všetky kostýmy aj samotný scenár vystúpení vymýšľajú spoločne. "Neinšpirujeme sa ničim, všetko je z našej hlavy. Kostýmy sme spravili na špeciálnych krosnách. Používame len tradičný materiál - kožu a plátno," dodala K. Šaková. Mimochodom, J. Karafa je hlavným riaditeľom a oficiálnym jazdcom slovenského Ponny Expresu, teda akejsi westernovej poštovej služby. Zadovážil si k tomu tradičnú bričku s plachtou a dom upravil na štýl westernového poštovného úradu.
Okrem štyroch zakladateľov občianskeho združenia sa k nim čoskoro pridajú ďalši piati. "Každá pomoc je vítaná. Čakateľa na členstvo však najprv zopár mesiacov preverujeme. Musí dokázať, že ho to skutočn baví a robí to dôkladne. Úlohou nových členov je vymyslieť trik s niektorým zvieraťom a naučiť ho to. Problémom je, že záujemcov odrádza dobrovoľný charakter výpomoci. Za čas, ktorý u nás strávia, totiž nedostanú žiadne peniaze. Pre nás je to však tiež len hobby."
Pre Karafovcov znamenajú zvieratá všetko. O tom, že sú pre nich celoživotnou láskou, svedčí aj príbeh K.Šakovej. "Od 15 rokov sa venujem zvieratám, k čomu moji rodičia nenašli pochopenie. Musela som od nich odísť. Mojou novou rodinou je táto, s ktorou žijem teraz. Cítim sa tu dobre a som vo svojom svete." Z postoja svojich rodičov je smutná. Ani kamrátok nemá veľa. Iné dievčatá v jej veku chodia po diskotékach a baroch. Ona nevie a ani nechce vedieť, aké to je.
Keď hovoria o plánoch do budúcnosti, sú "Krafovci" opatrní. "V prvom rade chceme zveľadiť náš prírodný amfiteáter," vraví otec rodiny. "Keď dokončíme miesta na sedenie, kulisy a nové stajne, dokúpime nejaké nové zviera. Chceme zabávať ľudí v príjemnom prostredí."
Tomáš LEMEŠANI
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
