Dva týždne na Kube sú úžasná psychohygiena

Moderátorka Ema Tekelyová toto leto trávi doma v domčeku pri Bratislave, pretože počas hlavnej dovolenkovej sezóny k moru nechodieva. To si necháva až na škaredé novembrové a decembrové dni, počas júl a augusta ostáva na Slovensku a chodieva na výlety.

"Tohto roku sme boli týždeň v Tatrách, v Bachledovej doline. Celé sa to zomlelo, keď môj manžel oslavoval meniny a stretli sme sa s partiou priateľov, ktorí pravidelne chodievajú takto na výlety na Slovensku. Objednali sa chaty aj tenisovými kurtami a naozaj sme si to užili," prezradila. Keďže nepatrí medzi zdatných turistov, tatranské končiare prenechala iným. "Moji známi ma však vytiahli na takú menšiu túru a musím povedať, že som im za to bola vďačná. Tá scenéria, ktorá sa vám naskytne - to stojí za to. Navyše sme si urobili aj výlet na Spišský hrad a do Spišského podhradia. Šli sme aj na Krásnu hôrku. Bolo to veľmi príjemné."

Zároveň však E. Tekelyová priznáva, že Slovensko nemá veľmi dobre zbehané. Patrí vraj do tej generácie, ktorá keď sa povedalo "dovolenka", tak túžila po zahraničí a robila všetko preto, aby sa tam aj dostala. "Navyše - môj muž bol v Prahe členom istého športového klubu a vďaka rôznym priateľským zápasom alebo medzinárodným turnajom sme mali možnosť vycestovať, hoci to bolo ešte počas socializmu a s cestovaním to vtedy rozhodne nebolo ľahké. Nuž a keď sme vtedy niekam prišli, tak sme toho chceli vidieť čo najviac. Úžasné bolo i to, že domáci sa vždy snažili poukazovať nám miestne zaujímavosti, ale aj nám chceli dať okúsiť tamojší život. Takže sme jedli všetky špeciality, mali sme možnosť vyskúšať si, ako sa žije niekde inde... Predsa len, dnes keď človek kamsi cestuje s cestovnou kanceláriou, nemá možnosť získať takéto zážitky."

V posledných rokoch sa však spolu s rodinou zväčša spolieha práve na cestovné kancelárie. V novembri by sa chceli ísť pozrieť do Mexika, takže teraz zisťujú, ktorá cestovka by bola najlepšia. "Už niekoľko rokov po sebe to tak robíme, že necestujeme k moru počas leta, ale až v zime. Ono to človeku veľmi dobre padne, keď v čase, keď je tu škaredá jeseň či začínajúca zima, môže vypadnúť kamsi, kde je teplúčko. Navyše, keďže cestujeme pred Vianocami, tak tam už aj urobíme nákupy darčekov a máme aspoň istotu, že podarujeme čosi zvláštne a zaujímavé."

Takto v zime navštívila E. Tekelyová už Srí Lanku, Dominikánsku republiku, Kubu, bola aj v Afrike... Takmer vždy s ňou ide aj dcéra, ktorú fascinujú dejiny a cudzie štáty vôbec. "Takže keď sa niekam chystáme, tak je povieme, kam sa ide a ona si všetko naštuduje na internete, prečíta rôznych sprievodcov a potom nám všetko vysvetľuje. Vďaka nej sme teda nikde neboli z ničoho šokovaní. Práve naopak - raz ostala v šoku ona. V jeden rok sme totiž boli na Kube, kde ona s nami nebola a na druhý rok sme šli do Dominikánskej republiky. My sme teda už z Kuby poznali spôsob života v strednej Amerike, kde naozaj vidíte množstvo chatrčí, v ktorých žijú chudobní ľudia... Keď sme prišli s dcérou do Dominikánskej republiky a ona to videla po prvý krát na vlastné oči, ostala v šoku. Len postupne si uvedomovala, že čosi také naozaj existuje..."

Južné krajiny Ameriky sa E. Tekelyovej zapáčili a rada by sa tam ešte vrátila. "Máme známych, ktorí cestujú len tak na vlastnú pesť. Za to ich obdivujem, no asi by som nemala odvahu sa k nim pridať. Oni však precestovali skoro celú južnú Ameriku, takže s nimi sme už prediskutovali, kam by sme mohli ísť po Mexiku. Veľmi ma láka Peru, Argentína. Tamojšie krajiny sú úplne iné. Keď sme boli na Kube, tak sa nás občas miestni ľudia pýtali - ´Prečo sa neusmievate? Nad čím rozmýšľate? Neviete, že tu je zakázané čímkoľvek sa trápiť?´ Myslím, že preto do týchto krajín chodí stále viac a viac Európanov. Stráviť napríklad na Kube dva týždne je úžasná psychohygiena."

Hoci už navštívila pár krajín, ktoré nepatria na zozname medzi tie najbezpečnejšie, nič nepríjemne sa jej a ani jej rodine nestalo. "Mám šťastie, že som si odtiaľ priniesla len samé príjemné zážitky. A hoci nie som ten typ, ktorý si nosí z každej dovolenky nejaké suveníry, lebo viem, že by som ich ibačo položila na poličku a padal by mi na ne prach, tak z týchto exotických krajín som si vždy niečo priniesla. Napríklad v Dominikánskej republike som od jedného tamojšieho insitného maliara kúpila dva portréty domorodých žien. Sú to krásne farebné obrazy doslova nabité energiou. Tiež sme si priniesli drevenú bustu mládenca. Tam v záplave rôznych suvenírov nevyzerala až tak výnimočne, ale tu doma pôsobí veľmi exoticky," dodala na záver.

kid

Autor: Výstava v Galérii KOS

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári