Keď ich trošku kopnete, váľajú sa po zemi, ako by ste im nohu zlomili
Mal iba šestnásť rokov, keď ho Gianni Borriero, vtedajší šéf 1. FC Košice, ponúkol do služieb klubu z talianskej Serie A - Hellas Verona. V osemnástich putoval na dve sezóny do centra Flámska, belgických Brúg, kde pôsobil vo farbách chudobnejšieho príbuzného slávnejšieho FC, v tíme Cercle. O svojom talente sa snažil presvedčiť aj doma, najskôr v Púchove, a potom opäť tam, kde začínal, v Košiciach. Dnes je však tam, kde by sme našich futbalistov ešte donedávna sotva čakali - v Rumunsku.
Dvadsaťštyriročný stredopoliar má za sebou polovicu sezóny v druholigovom (Seria B2) celku Clubul Sportiv Municipal (CSM) Ramnicu Valcea, a neúspešný pokus klubu z centrálneho Rumunska o postup do najvyššej súťaže, ktorú pod Karpatmi nazývajú "Liga 1".
Ale ako sa tam jeden z hráčov, ktorému predpovedali veľkú futbalovú budúcnosť, vôbec ocitol? "V Košiciach som nastúpil na pár zápasov v prvom mužstve, ale veľa šancí som nedostával. Tak som si povedal, že radšej ako by som mal aj naďalej hrať za béčko, skúsim to niekde v zahraničí. Môj manažér, pán Vengloš, mi vybavil skúšku v tomto rumunskom klube. Sám som bol prekvapený, prečo práve Rumunsko, ale dnes vôbec neľutujem, že som tam. Na súške som bol vo februári, iba jeden deň. Vrátil som sa domov s tým, že Rumuni majú o mňa záujem, takže vzápätí som tam cestoval opäť, aby som stihol prípravu na jarnú sezónu."
Slovenská futbalová stopa do týchto balkánskych končín nie je príliš zreteľná, ale pár otlačkov sa predsa nájde. V prvoligovom klube Timisoara pôsobí dvojica Miloš Brezinský - Balázs Borbély. "A v jednom klube z najvyššej súťaže bol na hosťovaní i senecký obranca Ivan Pecha. Ale keďže vypadli, svoje účinkovanie tam skončil," dopĺňa Tomáš Labun skromné zastúpenie Slovákov na súpiskách rumunských mužstiev.
Čosi vedel o rumunskej reprezentácii, či trojici najväčších bukurešťských klubov - Steaua, Rapid a Dinamo, ale dovtedy, kým tam nešiel, mu behali po rozume iné futbalové štáty. "Vedel som, že Steaua sa dosť pravidelne zúčastňuje Ligy majstrov, že Dinamo i Rapid sa dostali dosť ďaleko v Pohári UEFA, a že národný tím Rumunska patrí k popredným celkom v Európe. Ale, priznám sa, rumunský futbal ma príliš nezaujímal. Teraz môžem povedať, že je super."
Super je vraj aj v tíme CSM Ramnicu Valcea, s ktorým sa stále ešte mladý hráč zmluvne dohodol aj na ďalšiu sezónu. "Pôvodne som tam išiel iba na polročné hosťovanie z MFK Košice, ale keď som po sezóne odchádzal, chceli, aby som sa vrátil. Povedali mi, že som mnou rátajú."
Čaro má aj defenzíva
Nenápadné mestečko na úpätí Južných Karpát preslávili skôr miestne hádzanárky ako futbalový tím. Aj keď futbal tam má dlhú tradíciu, veľa vody na špičkovej rumunskej scéne doteraz nenamútil. Pod názvom CSM Ramnicu Valcea funguje klub iba niekoľko sezón. "Vidím, že v našom znaku je ako dátum vzniku písaný rok 2004."
Tomáš sa zatiaľ s jeho minulosťou iba zoznamuje. Súčasnosť je taká, že bielo-modrí neskrývali ambície zaradiť sa medzi privilegované prvoligové kluby, ale počas celej sezóny v jednej z dvoch skupín druhej najvyššej súťaže sa nedokázali vyhupnúť na vytúženú postupovú priečku, ktorú okupoval klub s príznačným rumunským názvom - Gaz Metan Medias. "Stále sme na nich mali niekoľkobodovú stratu. Väčšinou to bolo štyri či päť bodov, chvíľami sme sa dotiahli, ale napokon ich náskok narástol na dvanásť bodov," čím súťaž v závere sezóny stratila trochu na príťažlivosti. Na postupovom slniečku (na špici tabuľky) sa už dlhšie vyhrieval známejší klub z Ploješte, FC Arges. "Plynári" jeho náskok v súboji s Labunovým CSM iba trochu skorigovali - na šesť bodov.
V súťaži, kde pôsobí 18 celkov, odohral košický odchovanec pätnásť zo sedemnástich jarných zápasov. Bol celkom rád, že tréner Constantin Pana mu našiel v strede poľa flek, na ktorom sa cíti ako ryba vo vode. Sám nečakal, že prechod z ofenzívnej činnosti na tvrdú defenzívnu drinu, sa mu tak zapáči. Aj keď prirodzenú túžbu každého futbalistu, strieľať góly, musel v sebe trochu potlačiť. Jeden si však predsa na svoje konto pripísal. Nepriniesol síce mužstvu víťazstve, ale Tomáš ho bude mať dlho v pamäti, lebo bol prvý v novom pôsobisku. "Na pôde nášho najväčšieho konkurenta v boji o postup, Gaz Metanu, sme prehrávali už 0:2, tak bolo treba čosi spraviť aj v ofenzíve. Asi dvadsať minút pred koncom som dostal center z čiary rovno na volej, a asi z jedenástky som to zavesil. Bol to pekný gól, ale veľmi nám už nepomohol."
Svoju pozíciu v hernej schéme mužstva, na ktorú nebol doteraz zvyknutý, si veľmi pochvaľuje. "Je to pre mňa oveľa lepšie ako doteraz. Sám som prekvapený, že sa na tom poste cítim tak dobre. Je to super, že mi ho tréner vybral, a dal mi dôveru. Ešte sa mi nestalo, že by som na ihrisko nastupoval v základnej jedenástke tak pravidelne. Konečne hrám, po čom som tak túžil." Posledné dva zápasy však jeho meno na súpiske CSM Ramnicu Valcea chýbalo. Z celkom prozaického dôvodu, Tomáš sa zranil. "Ale nebolo to nič vážne, iba natiahnutý sval. Teraz som už úplne v poriadku."
Možno to zranenie vyplynulo z toho, že aj on musel v zápasoch trochu pritvrdiť, keďže rumunskí súperi sa s protihráčmi vôbec nehrajú v rukavičkách. "Je to o čosi tvrdšie ako v našej lige, takže aj ja som musel trochu zmeniť svoj herný štýl. Ale tí Rumuni sú dosť komickí. Keď ich trošku kopnete, dokážu sa váľať po zemi aj pol hodinu, hrajú divadlo, ako keby ste im nohu zlomili." Pričom Tomáš rozhodne nepatrí medzi obávaných tvrďasov. "Veď počas celej jari som videl iba dve žlté karty, čo naozaj nie je veľa."
Klub má v rukách milionár
Úroveň rumunskej druhej ligy je podľa neho veľmi dobrá. "Nebojím sa povedať, že sa môže rovnať aj s našou najvyššou súťažou." O futbalovosti krajiny sa nedá vôbec pochybovať. "Je zbytočné vravieť, že zápasy prvej ligy sú v televízii pravidelne, no svoje miesto tam má aj druhá liga. Aj zápasy nášho mužstva boli vysielané v priamom prenose. Nebol som síce v Rumunsku, keď tam nedávno vládla eurománia, ale keď som tam prišiel na začiatok prípravy, neodvážil som sa spoluhráčov provokovať, že na majstrovstvách Európy vypadli už v skupine. Oni by sa hneď pýtali - a vy ste kde? Aj keď niektorí si to stále pletú, a myslia si, že som Slovinec."
Zatiaľ čo v minulej sezóne úsilie jeho mužstva prebojovať sa do prvej ligy bolo dotované prevažne z mestskej kasy, na prahu novej sezóny vstúpil do hry jeden z miestnych pracháčov. George Frasin vlastní firmu New Travel, a kúpil 90 percent klubových akcií. "Tak už aj my máme milionára," smeje sa Tomáš. "Ale v Rumunsku tak funguje väčšina klubov, aj tie najväčšie, ako Steaua či Dinamo."
Vlastník CSM Ramnicu Valcea zatiaľ nemusí investovať do štadióna, lebo ten je prakticky nový. Hrdí sa názvom Municipal - Zavoi, a na jeho tribúny sa pomestí 14-tisíc fanúšikov. "Nie je síce veľký, ale zato celkom pekný, s pomerne vysokými tribúnami, ale aj atletickou dráhou. Keby ju nemal, myslím, že by bol dosť podobný trnavskému štadiónu."
Aj tamojší futbalový "kotlík" svedčí o tom, že Rumunsko, a jeho mestá, nie sú žiadny zapadákov, ako si to mnohí z nás o krajine Draculu stále myslia. "Veď sú tiež, ako my, v Európskej únii, všade sa stavia ohromným tempom, rumunské mestá sú podľa mňa krásne. Možnože na vidieku je to ešte stále ako za starých čias, ale v mestách je to už iné. A čo sa mi tu najviac páči, to sú Transylvánske Alpy. Niečo podobné ako naše Tatry."
Pod nimi, V Brašove, bolo druholigové mužstvo nedávno na sústredení. "Podmienky na prípravu máme perfektné, ako hociktorý prvoligový mančaft. Všade kde prídeme, čaká nás super hotel, vynikajúca strava. Môžem povedať, že v Rumunsku mi naozaj chutí, aj keď som sa trošku obával. Väčšinou nás kŕmia ´stejkmi´, a výborné sú aj polievky, najmä fazuľové."
Doma, v meste, ktorá sa vraj veľkosťou podobá nášmu Prešovu, má o všetko postarané. "Doteraz som býval v jednoizbovom byte, ale mám už dvojizbový. Aby za mnou mohla prísť priateľka Marieta a moja mamka. Keď niečo potrebujem, stačí mi skočiť do moderného obchodného centra, ktoré je oproti. Auto nemám, lebo mi ho prakticky netreba. Na letisko do Bukurešti po mňa prišli, a zo štadióna je do centra mesta len na skok. Keď treba, vozím sa taxíkmi, lebo tie sú tam veľmi lacné," vraví Východniar, ktorý sa vraj s miestnymi už celkom dobre dohovorí aj ich materčinou. "Po rumunsky už toho viem dosť veľa, takže tlmočníka nepotrebujem. S väčšinou spoluhráčov sa však dá komunikovať aj po anglicky, iba s trénerom nie, lebo ten nevie."
Možno ten nový bude rečovo lepšie podkutý, lebo Marin Barbu, s ktorým hráči CSM začínali prípravu na novú sezónu, už pri mužstve nie je. Vydržal iba dva týždne. "A už ho vyhodili. No na sústredení sme neboli bez dozoru, veď tam s nami bol asistent, či kondičný tréner."
Kým sa mužstvo bez hlavného trénera presunulo na herné sústredenie do Rakúska, v médiách sa objavila informácia, že vedenie klubu zlanárilo skúseného kouča Nikolu Ilievskeho, muža, ktorý sedel už aj na lavičke macedónskej reprezentácie, a z palety klubov, ktoré doteraz viedol, hodno vypichnúť bulharský Lokomotiv Plovdiv, či slovinské Publikum Celje. "Čo svedčí len o tom, že v Ramnicu Valcea to s postupom do najvyššej súťaže myslia naozaj vážne. Keď mi tam skončilo hosťovanie, mali o mňa záujem aj iné rumunské kluby. Bol medzi nimi aj jeden prvoligový. Ľutoval som, že to nevyšlo, ale napokon som rád, že mám túto zmluvu. Jasné, že keby nebola aj finančne zaujímavá, tak by som ju nepodpísal," spokojný je v Rumunsku humenský rodák.
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári