--- Výstava v átriu ---

U Löfflera to dýcha keramikou(nit)Diela košického keramikára Zbigniewa Nišponského-Gut vystavuje v týchto dňoch vo svojom átriu Múzeum Vojtecha

U Löfflera to dýcha keramikou

(nit)

Diela košického keramikára Zbigniewa Nišponského-Gut vystavuje v týchto dňoch vo svojom átriu Múzeum Vojtecha Löfflera. Výstavu "Keramické plastiky" budete mať príležitosť navštíviť až do konca augusta.

KOŠICE. Podľa slov samotného autora sú jeho diela pre exteriér priamo stvorené. Počasie akéhokoľvek druhu im údajne len prospieva a pomáha vyniknúť ich kráse.

"Dážď mojim plastikám a bustám nevadí. Čím má totiž keramika viac vody, tým je krajšia. Priznám sa, že v exteriéri som ešte výstavu nikdy nemal ale sníval som o tom," prezrádza majster keramiky. Hoci mu vedenie múzea núkalo i vnútorné priestory, odmietol. "Potrebujem slnko, svetlo aj dážď," tvrdí Z. Nišponský, ktorý sa narodil v Poľsku, no od roku 1941 žije v metropole východu. Vyštudoval technológiu spracovania kovov na Hutníckej fakulte a navštevoval i súkromnú školu kreslenia Ľudovíta Felda.

Diela tvorí z vnútorného popudu

Na výstave môžete vidieť i jeden z jeho mnohých návrhov sochy Pierre Rousella. Burgundský rytier je jeho srdcovkou a v podobe oživeného epitafu bude v budúcnosti krášliť jednu zo stien Slovenského technického múzea. "Už presne viem, že bude mať dva metre tridsať," so zápalom vysvetľuje umelec, ktorý robí diela z vnútorného popudu, nie pre peniaze. Práve vďaka tomu môžete napríklad na cintoríne Rozália vidieť od októbra minulého roku jeho bustu významného košického maliara Elemíra Halász Hradila.

Rozpracované má zaujímavé projekty

V týchto dňoch pracuje na pamätníku na pamiatku obetí veľkej košickej električkovej havárie. "Prvú fázu, a to museli stáť všetci svätí na mojej strane, mám už za sebou. Prežili sme vysoký výpal, kde väčšinou keramika krachuje," naznačuje s nadšením.

Určite si všimnite aj technikou glazovaného šamotu vytvorenú bustu "Dve tváre Salvadora Dalího", fontánku v tvare lopúchového kríka a nežnú plastiku s názvom "Súzvuk". Autor ňou chcel totiž vyjadriť krásnu myšlienku. "Každý človek má len jedno krídlo, a keď stretnete niekoho s tým druhým, až vtedy môžete začať lietať. Ináč to nefunguje."