priezviskách
Pre žandárske regimenty háčkovali deti gombíky
"Nechcel by som žiť v stredoveku, ani v 19. storočí, aj keby som nebol obyčajným človekom. Nechcel by som byť remeselníkom a ísť na vandrovku, ale ani kupcom na obchodnej ceste a rýchlosťou, akú vyvinie volský záprah putovať hoci len do riečneho prístavu. Ani svietiť pri práci sviečkami, kúpať sa v kadi raz za pol roka, prať v lúhu či na potoku" - napísal nám náš skalný čitateľ a po vyrátaní viacerých zamestnaní skonštatoval, že ľudia to v minulosti nemali ľahké, dokonca ani podnikatelia, ktorí prišli do Košíc, usadili sa tu a začali s niečim novým v 19. a 20. storočí.
Zamestnania v "Aktoch súdu"
Z pohľadu nás súčasníkov je dosť ťažko posudzovať život a prácu ľudí spred niekoľkých storočí, najmä v zamestnaniach, ktoré už dnes nejestvujú. Ak by ste sa oboznámili so špecifikáciou zamestnaní v Košiciach napríklad v 14. a 15. storočí, zistili by ste, že máloktoré sa zachovali. S vývojom zanikli zamestnania ako: drožkár - bol to nosič s károu, nosič s košom, vykrikovač na trhu, strážca rýb a haringov, žabiar, držkár, vtáčkar, fľaškár, nejestvujú. V rokoch 1393 - 1405 boli spomínané v zápisoch Košickej mestskej knihy - "Aktoch súdu" a z nich sa dá vytvoriť obraz o najviac frekventovaných zamestnaniach a o najaktívnejšej zložke občanov mesta. Na základe týchto záznamov zostavil prof. O. R. Halaga zoznam špecifikácií zamestnaní a remesiel.
Je známe, že stredovekí Košičania boli predovšetkým kupcami, to znamená aj diaľkovými kupcami. V Aktoch súdu sa spomínajú aj ich špecifikácie medzi nimi najčastejšie: kupec (ako taký), rybár (obchodník s nimi), mäsiar (kupec dobytka), haringár (kupec, nie výrobca), koniar (kupec koní), strihač súkna (kupec), kramár (prenášal si tovar s károu z trhu na trh).
transport tovaru sa nemohol realizovať bez povozníka, prepravcu, ani honca dobytka a už spomenutých nosičov s károu, fúrikom aj s košom. v Aktoch súdu sa v súvislosti s miestnym trhom často zaznamenávali: obchodník so železom, krčmár, starinár, vykrikovač (robil tovaru reklamu a vychvaľoval ho), čašník, obchodník s vínom, kofa (predavačka). Mohli by sme vymenovať desiatky ďalších zamestnaní a remesiel z takmer 230 zo 14. storočia, ktoré sa podieľali na ekonomike Košíc. Tie, ktoré zanikli, zostali ako mená rodiny (v nemčine). Boli medzi nim aj názvy zamestnania v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve. Napr. ryhovač stromov - schrammenhaver, osekávač stromových konárov - kerber, kôrovník - krummenhaver, prepichovač dubiniek - cziner. Z výroby textílií sa vytratil krasotkáč - schoenweber, tienidlár - schirmer. Z remesiel, pracujúcich s kožou a kožkami zostali takmer všetky aj v 19. a 20. storočí, keď sa začali aj v hospodársky zaostávajúcich Košiciach za inými krajinami, pokúšať o priemyselnú výrobu. Naďalej boli koželuhovia, obuvníci, čižmári, remenári, sedlári a pochopiteľne - kožušníci. Zamestnaní, súvisiacich s hygienou v 14. a 15. storočí uvádza podľa zápisov v Aktoch súdu prof. Halaga iba sedem, z ktorých sa najčastejšie spomínali mydlár, lekárnik a kúpeľník, po nich to boli lekár, lekárka, čistič kloák, opatrovateľ kúpeľa a práčka. Z kovospracujúcich zanikli úzko špecializované ako napr. lyžičiar, ihliar, konvičiar (plotner), srpár (výrobca kosákov - srpov), kružidlár. Technická revolúcia so svojimi vynálezmi spôsobila zmenu, keď sa ručná výroba nahradila strojovou a vznikli nové priemyselné odvetvia, aj na výrobu strojových zariadení.
Vznik nových odvetví
V Košiciach v rokoch 1848 - 1867 prevládala remeselnícka výroba v dielňach, ktoré niektorí podnikaví jednotlivci začali rozširovať na manufaktúrnu výrobu. V bibliografii Hospodársky život v Košiciach sa uvádza príklad gombičkára Rothmana. Ten vo svojej dielni vo Forgáchovom paláci zamestnával asi sto 10 - 11 ročných dievčat, ktoré háčkovali gombíky, používané pri výrobe šnúrovaní a výložiek pre košické žandárske regimenty a tri mimokošické, na ktorých výrobe sa podieľalo dvadsať špecializovaných odborníkov na tento druh šitia. V tom období sa začala zavádzať namiesto ručnej strojová výroba mydla a do sklárne, pekárne a pivovaru začala prerastať remeselná výroba na úrovni priemyselnej strojovej. Príchodom židovských obchodníkov a remeselníkov do Košíc, ktorých bolo okolo r. 1850 v meste asi tristo, sa rozšírilo priemyselné podnikanie a remeslá iba v určitých vybraných odboroch. Podľa adresára z roku 1848 to boli napr. zlatníci, klenotníci, výrobcovia pečiatok, liehovarník.
Tak ako sme uviedli zánik niektorých zamestnaní, spomenieme aj vznik nových odvetví, už priemyselných, z nich chemický priemysel. V Košiciach sa mu veľmi nedarilo. Pokusy o výrobu umelých hnojív veľmi potrebných pre poľnohospodárstvo, v ktorom začali uplatňovať progresívne metódy veľkostatkári, stroskotali. Výroba mydla v mydlárni, ktorú zriadil Imrich Hajdu - budete sa možno čudovať - na Hlavnej ulici č. 45 narazila na nevôľu obyvateľov okolitých domov, ktorých obťažoval nepríjemný zápach z vývarov, vychádzajúcich do ovzdušia. Majiteľ uvažoval o zrušení, no našlo sa riešenie. Továreň na mydlo v južnej časti mesta patriaca A. Pocsatkovi, ktorá bola predtým tiež na Hlavnej, začal vyrábať mydlo pod menom Imricha Hajdu. Mydlo sa dostávalo na trh s ochrannou značkou "Pocsatkó Sándor, Kassa". Na začiatku 20. storočia sa z malej fabričky stal významnejší podnik a jeho výrobky v rozšírenom sortimentu mali dobrý odbyt.
Novinkou bola aj výroba stearínových sviečok namiesto lojových v továrni J. Grausza. Novým odvetvím bolo v Košiciach farbiarstvo a chemická čistiareň spojená s parnou práčovňou. Novým v tom zmysle, že bolo priemyselné.
Čistiareň a jej služby
V minulosti bola v Košiciach farbiareň pri výrobni súkna, náročná na ručnú prácu i priestory vonku, kde sa textil sušil na voľnom priestranstve. Obmedzená bola aj výroba, lebo sušenie bolo možné iba v letných mesiacoch. Podnikateľská rodina Haltenbergovcov, ktorá vyrábala súkno, odčlenila farbiareň a postavila pre ňu osobitnú budovu s priemyselnou prevádzkou s parnými strojmi. Bol to prvý podnik tohto druhu v Uhorsku a znamenal veľký prínos pre výrobcu i spotrebiteľa. Farbiareň bola v prevádzke počas celého roka, pretože sa v nej textil aj sušil. Brat Vojtecha Haltenbergera staršieho, zakladateľa čistiarne a súkenky s farbiarňou, zriadil textilku tohto druhu v Prešove, odkiaľ ju premiestnil do Sp. N. Vsi, kde prosperovala ako košická.
Chemickú čistiareň s farbiarňou šatstva a vlákien v roku 1903 postihol požiar a po obnove oslávil podnik storočné jubileum. Bol zmodernizovaný, vybavený strojným zariadením, ktorým sa dosiahla továrenská úroveň podobných zahraničných podnikov. Okrem čistenia a prania zriadili opravu bielizne a šatstva a zásielkovú službu Krajčírska dielňa obnovovala šatstvo súčasnými módnymi doplnkami. Móde skrotených golierov a manžiet pánskych košieľ bola náročná na domácu údržbu. Až 20 tisíc golierov a manžiet rozosielali zákazníkom zásielkovou službou a v Košiciach ich roznášali na byt. Ako prvý uhorský podnik začal čistiť vlastnou metódou aj kožušiny. V Košiciach zriadil 4 zberne aj expedíciu zákaziek poštou pre 25 tisíc klientov ročne aj do iných žúp na našom území.
Možno aj pre takého moderné služby dostala čistiareň podporu po požiari.
Košickí kníhkupci boli predchodcami knihovníkov - založili tradíciu požičovne kníh
V obchode predávali aj požičiavali
Kníhkupectvá v polovici 19. storočia v Košiciach neboli tak, ako aj iné obchody v meste, špecializované iba na predaj kníh. Predávali v nich aj písacie potreby, papier, umelecké predmety a ojedinelo aj požičiavali knihy. Takýmto obchodom bolo aj jedno z najstarších košických kníhkupectiev Augustína Hartiga.
Knihár aj kníhkupec
Hartig bol pôvodom Rakúšan z Viedne, vyučený knihár. O občianstvo Košíc požiadal, keď sa stal pomocníkom majiteľa knihárskej dielne E. Sandvosa a po oficiálnom prijatí za občana mesta ju prevzal. Súčasne kúpil od Jozefa Novellyho kníhkupectvo a začal v ňom predávať populárne kalendáre v slovenčine, maďarčine a nemčine, tiež lacné vydania kníh. Ako doplnkový tovar predával papier a písacie potreby a vo veľkom zásoboval kancelárskymi potrebami úrady. Bol aj propagátorom knižných vydaní beletrie a pri kníhkupectve zriadil aj požičovňu nemeckých, francúzskych, maďarských a anglických kníh (od r. 1857). jeho spoločníkom sa stal Adolf Maurer, ktorý kúpil od Hartiga kníhkupectvo a stal sa na Hlavnej ulici č. 63 jeho pokračovateľom.
Predchádzajúci kníhkupec Novelly si zasluhuje pozornosť. Nielen preto, že pochádzal zo starej košickej rodiny obchodníkov a podnikateľov. Musel to byť zaujímavý človek, ktorého v Slovníku košických osobností označuje Dr. M. Mihóková za básnika, redaktora košických novín Kaschauer Zeitnug a zakladateľa tradície požičiavania kníh v Košiciach.
Š. Novelly sa priatelil s maďarským básnikom Petöfim, s ktorým ho zrejme nadchol revolučnými myšlienkami, pretože Novelly sa zúčastnil revolučných bojov 1848 - 49. Keď mu jeho otec (Imrich Novelly bol zakladateľom Košickej sporiteľne) kúpil kníhkupectvo , o dva roky po revolúcii, po troch rokoch neúspešného podnikania ako obchodníka, obchod predal, ako sme už uviedli, Augustínov Hartigovi.
Založil požičovňu
Novelly sa aj počas svojej kníhkupeckej činnosti venoval písaniu poézie v nemčine, jej prekladaniu z maďarčiny do nemčiny. Spolupracoval s košickým kníhtlačiarom Karolom Werferom pri vydávaní edície beletrie, a po predaji svojho kníhkupectva začal realizovať myšlienku požičovne kníh ako služby záujemcom o čítanie kníh aj časopisov. Ešte v kníhkupectve zriadil požičiavanie kníh, v čom pokračoval aj A. Hartig. Ten dokonca podľa požiadaviek zákazníkov objednával francúzske, anglické a nemecké knihy priamo u zahraničných vydavateľov. Túto službu poskytoval aj jeho spoločník Maurer vo vlastnom kníhkupectve na Hlavnej 63. Spomínaní traja kníhkupci boli v šírení knižnej kultúry predchodcami zakladateľov knižníc. Z nich sa najviac priblížil k forme knižníc Novelly, založením tradície požičovne. Zriadil ju v roku 1857 na Hlavnej ulici č. 110. Jej štyritisíc zväzkov bolo v tom čase dostačujúcim pre záujemcov o literatúru v štyroch jazykoch, najviac v nemčine a francúzštine. Tri rok viedol požičovne Novelly osobne už ako úradník Obchodnej a priemyselnej komory a od roku 1860 ju prevzal kníhkupec František Haymann.
Haymann bol ďalšou osobnosťou v oblastí šírenia knižnej kultúry. Do Košíc prišiel po šestnásťročnom pôsobení ako kníhkupec najmä vo Viedni. Bol tichým spoločníkom J. K. Werfera v jeho kníhkupectve v Košiciach, kde sa predávali aj hudobniny a umelecké predmety. Po prevzatí Novellyho požičovne sa osamostatnil ako kníhkupec.
Jednou z najvýraznejších osobností medzi kníhkupcami bol Adolf Maurer. Nielenže prevzal od Hartiga tradíciu jeho práce - spoluprácu so zahraničnými vydavateľmi, šírenie hudobnej kultúry a organizovanie koncertov v Košiciach - ale ju aj rozšíril. Vo výklade svojho obchodu popri knižných novinkách vystavoval vzácne knihy, historické predmety, výtvarné diela. Vydával knihy j učebnice a práve učebnice boli ocenené na výstave učebných pomôcok v Budapešti. Nepredával iba nemeckú literatúru, ale aj vydania Martinskej Kníhtlačiarenskej spoločnosti. Popri inej podnikateľskej činnosti bol organizátorom kníhkupcov a funkcionárom ich krajinského aj vidieckeho zväzku. V jeho obchode sa vychovali ďalšie budúce osobnosti uhorského kníhkupectva. Medzi nimi aj jeho pokračovateľ Gejza Jaschko, ktorý prevzal kníhkupectvo aj požičovňu kníh po Maurerovom odsťahovaní sa do Viedne v roku 1913, kde viedol obchodnú agentúru a bol komisionárom viacerých vydavateľstiev.
Jaschko bol jeho krstným synom a pracoval u Murera ako účtovník. Ku knihám mal blízko ako syn kníhviazača a prax nadobudol v obchodnej činnosti v londýnskom kníhkupectve, takže bol pripravený pokračovať v práci svojho krstného otca. Toto Maurérov kníhkupectvo malo významnú úlohu v košickom kníhkupeckom dianí až do roku 1948, kedy bolo znárodnené a prešlo do národného podniku Slovenská kniha. Gejza Jaschko, ako bývalý majiteľ zostal naďalej pracovať v tomto odbore, ale už v antikvariáte Slovenskej knihy.
Bol organizátorom kníhkupeckého diania v spolkoch v Uhorsku, aj po vzniku ČSR, redigoval odborný časopis kníhkupcov a zostavoval bibliografiu slovenských a maďarských kníh a slovenské knihy.
Stranu pripravila: Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
