Košická sopranistka Lucia Knoteková sa vrátila z divadelného turné po Japonsku
Fazuľový nanuk jej celkom zachutil Sólistka opery Štátneho divadla Košice, sopranistka Lucia Knoteková, sa pred pár dňami vrátila z Japonska. Do
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Fazuľový nanuk jej celkom zachutil
Sólistka opery Štátneho divadla Košice, sopranistka Lucia Knoteková, sa pred pár dňami vrátila z Japonska. Do krajiny vychádzajúceho slnka odletela pred necelým mesiacom s operným súborom divadla v talianskom meste Spoleto. Pre rokom totiž vyhrala súťaž mladých spevákov, súčasťou výhry bol i študijný pobyt v Spolete, naštudovanie opery Popoluška a zájazdy s ňou.
Súbor absolvoval tucet predstavení v mestách Kobe, Osaka, Tokyo, Musasahino, Omiya, Hamamatsu, Shizuoka, Nmagoya a Yokosuka. "V Japonsku bolo veľmi dobre, ale som rada, že som už doma," prezradila Lucia po návrate. "Už som raz v tejto krajine bola - bolo to pred rokom - takže to pre mňa nebol až taký veľký šok. No akokoľvek sa na to človek díva - Japonsko je pre Európana veľmi veľká exotika. Všetko je úplne iné ako u nás - zvyky, ľudia, tradície, jedlá.. Jednoducho všetko."
Japonci sú však aj veľmi precízni a práve túto vlastnosť si Lucia veľmi pochvaľuje. "Všade bolo o nás perfektne postarané, bývali sme vo výborných hoteloch, všetko bolo dokonale zorganizované. Všetky predstavenia sme mali vypredané, čo bolo skvelé. Ja som sa v mojej postave alternovala s kolegyňou, takže som nespievala vo všetkých predstaveniach. Keď som však nehrala, tak som si ani nemohla ísť sadnúť do hľadiska, že si operu pozriem, lebo sa medzi divákmi nenašlo ani jedno voľné miestečko!"
O Japoncoch sa však vraví aj to, že sú veľmi distingvovaní... "Potom samozrejme človek čaká, že sa aj ako diváci budú správať veľmi umiernene. Aj som uvažovala nad tým, čo môže Japoncovi dať táto opera, kde mu možno budú cudzie typické talianske žarty a gagy... Napodiv sa ale diváci ohromne bavili. Oni sú totiž extrémisti - keď majú pracovať, tak pracujú do úmoru a keď sa bavia, tak sa bavia, ako sa patrí. Veď naši technici si v jeden večer šli sadnúť s japonskými a tí ich totálne zničili. Taliani boli na druhý deň polomŕtvi a Japonci sa tvárili, ako keby sa nechumelili," prezradila so smiechom.
Prirodzene, že si v Japonsku nemohla nechať ujsť možnosť ochutnať tamojšie špeciality. "Kto však na to nemal chuť, nemusel. V hoteli sme totiž mali tri rôzne bufety - japonský, európsky a americký. Na jednej večeri, na ktorú nás pozval riaditeľ hudobného festivalu, som ochutnala aj surové ryby v sójovej omáčke." Keďže bolo pomerne teplo, chceli si dopriať aj zmrzlinu. "Kolegyňa si kúpila nanuk, ktorý bol ružový a my sme si automaticky mysleli, že je to jahodová zmrzlina. Bola však fazuľová... Kolegyňa to odmietla jesť, mne to však celkom zachutilo. Celkovo sa dá povedať, že Japonci často zeleninu pripravujú na sladko," dodala.
Čo všetko ešte Lucia v Japonsku ochutnala a aké si z tejto krajiny priniesla zážitky, sa viac dočítate v niektorom z budúcich vydaní na strane "cesty".
