Košické ženy majú krásne riťky. Hlava mu lieta zľava doprava...

Televízny éter patril v roku 2005 slovenskej premiére fenoménu, nazývaného reality šou. Hladinu verejnej mienky rozvýril najmä prvý ročník Vyvolených. Diváci netrpezlivo očakávali odvysielanie každého ďalšieho dielu a mnohí považovali niektorých účinkujúcich priam za polobohov. Časom ich záujem opadol, lebo väčšina "vyvolených" zmizla nielen z obrazoviek, ale i z očí verejnosti. Mnohí Košičania, ktorí sa radi prechádzajú v okolí letných záhrad na Hlavnej ulici, si však v posledných mesiacoch určite spomenuli minimálne na jedného z nich. Pri Pizzérii Modena totiž obsluhuje zákazníkov azda najkontroverznejšia postava Vyvolených 2005 - Roland Ricco alias Desperado.

Počas vysielania spmínanej šou na seba Desperado pútal pozornosť svojimi neuveriteľnými, často až urážajucími rečami, ktorými pobúril nielen divákov, ale aj mnoho slovenských "celebrít". Protichodné informácie, ktoré o sebe každodenne podával z neho napokon spravili nielen populárnu, ale i zatracovanú osobnosť, ktorej sa na ulici mnohí radšej vyhli. Relácia sa však skončila a jej aktéri sa vrátili do bežného reálneho života. Uplynuli tri roky každý z účinkujúcich sa v spoločenskom rebríčku posunul niekde úplne inde.

Roland František António "Desperado" Ricco sa po skončení relácie na rozdiel od mnohých iných kolegov nikam nevytratil. "Ostal som žiť v Bratislave," prezradil nám. "Pracoval som a chcel som sa osamostatniť tým, že si tam otvorím vlastnú reštauráciu. Neskôr ma však oslovil bratranec, ktorý robí pre jednu veľkú nemeckú počítačovú spoločnosť, či by som sa k nemu nechcel pridať."

Desperado súhlasil a stal sa obchodným zástupcom spoločnosti. Cestoval vraj po Holandsku, Írsku, či Dánsku a predával počítače. "Neskôr som bol vyslaný do Košíc. Viem totiž po rusky a táto spoločnosť potrebovala niekoho pre východný trh. Túto prácu robím aj v súčasnosti. Ide však len o občasné stretnutia na Štrbskom plese, kde rokujem so zástupcami firiem, ktoré majú záujem o produkty spoločnosti pre ktorú pracujem."

Práca pre počítačovú spoločnosť však nezaberá toľko času, aby mu vyplnila celé dni. "V Košiciach som od marca. Potreboval som si nájsť ešte nejakú aktivitu, ktorá by mi vyplnila čas medzi obchodnými stretnutiami. Nechcel som sa nudiť. Zašiel som teda za mojim starým priateľom z Bosny a Hercegoviny, ktorý ma tu kedysi pozval na dobrú pizzu. Je majiteľom pizzérie Modena a ponúkol mi prácu."

V súčasnosti tam teda, ako Desperado tvrdí, pracuje na pozícii manažéra. "Mojou úlohou je robiť imidž podniku a ukazovať čašníkom, aký by mali zákazníkom poskytovať servis. Už dávnejšie som si totiž všimol, že na Slovensku v gastronómii základné pravidlá správania sa a vystupovania obslužného personálu akoby neexistovali." Ako o sebe Desperado tvrdí, vyštudoval odbornú gastronomickú školu a pracoval v tomto obore dlhé roky. Rád by teda svoje skúsenosti ponúkol ostatným.

V Košiciach sa mu páči. Vraj tu sú otvorenejší a úprimnejší ľudia, ako na "západe". "Vidno to napríklad na správaní ľudí ku mne. V Bratislave sa ku mne správali príliš negatívne. Tu na východe sú ľudia otvorenejší a milší. Vidieť, že ´nezožrali´ to, čo o mne videli v televízii aj s navijakom ako na ´západe´." Na Košiciach sa mu páči aj atmosféra. Vraj tu cítiť lásku a rešpekt, ktorý medzi sebou ľudia uchovávajú. "Niekedy, keď stojím na Hlavnej ulici, žasnem koľko tu vidím úsmevov. Preto tvrdím, že som sa sem nasťahoval definitívne a natrvalo. Do Bratislavy sa už nevrátim. S ňou ma spájajú už len dva byty a auto, ktoré som tam prenajal."

Pri práci sa stretáva s množstvom reakcií ľudí. Jeho úlohou je totiž okrem iného aj pozývanie okoloidúcich napríklad na kávičku a komunikácia s nimi. "O to mi presne ide. Všade vo svete funguje gastronómia tak, že zákazník dostane okrem dobrého jedla i seriózny prístup. Vtedy sa uvoľní, zabaví, zasmeje. Na Slovensku to tak nie je a preto sa to pokúšam zaviesť." Reakcie ľudí sú vraj vo väčšine prípadov pozitívne. Mnohí ho poznávajú, zdravia sa mu a usmievajú sa. Ťažko však povedať, či ide o úprimné úsmevy, alebo výsmech... "Žiaľ, mám aj negatívne skúsenosti. Stalo sa mi napríklad, že ma začali osočovať olaskí cigáni. Vraj prečo sa im nezdravím, keď som jeden z nich. Trochu sa ma to dotklo. Nemám problém s tým, že sú Rómovia. Keby som nim bol ja, tak sa za to určite nehanbím a priznám to. No jednoducho nie som."

O tom, kto vlastne je a odkiaľ pochádza, už dosť narozprával v televíznej vile. Spolu s ďalšími protichodnými informácií však vznikol v okolnostiach jeho pôvodu značný chaos. "V televízii si to zostrihali tak, ako sa im to hodilo. Nie som Talian ani Cigán. Povedal som ´polotalian´ a oni to ´polo´ vystrihli. Môj otec pochádza zo Sicílie a v Bratislave študoval medicínu. Moja mama je zase čistá Slovenka. Ja som sa narodil v Bratislave ako Slovák aj som Slovák. Ďalším klamstvom bolo meno mojej mamy. Pani Mária Páleničková, ktorá v médiách vystupovala ako moja mama, ňou určite nie je. Moja mama sa volala Mária Rimóciová," poskytol nám Desperado novú, podľa neho jedinú pravdivú verziu o jeho pôvode.

S kolegami z vily sa už dlhší čas nestretáva a s väčšinou by sa už ani nechcel vidieť. "Najlepším kamarátom som bol a stále som s Luisom. Je to správny človek s veľkým srdcom, športovec. S ním som bol dlhší čas v kontakte, no pred rokom zmizol. Nie je ani v Španielsku ani v Saudskej Arábii, z ktorej pochádza. Veľmi ma to bolí a bojím sa o neho." Okrem Luisa si dobre rozumel aj s Lenkou, Richardom a Tonym. Sem-tam sú v kontakte, no už len zriedkavom. "Tuto z východu pochádza Jana. Ju však nemám záujem stretnúť. Rovnako ostatní ľudia z vily sú mi ľahostajní. Šli tam totiž s veľkou falošou a neboli takí otvorení a normálni, ako ja."

Rozhodnutie ísť do Vyvolených však aj napriek názorom, ktoré si o ňom, verejnosť vytvorila, neľutuje. "Ja som sa tam chcel zúčastniť kvôli tomu, aby som si vyriešil moje problémy. Trápili ma totiž dve vážne veci, ktoré som na počesť relácie nazval ´véčko´. V prvom rade som mal odmalička mindráky, že som z ´decáku´. Potreboval som o tom povedať Slovensku, aby som sa už za to konečne prestal hanbiť a bojovať s tým. Ďalšou bolesťou môjho svedomia bol fakt, že som si kúpil vysokoškolský diplom. Verejne som to však priznal a diplom odovzdal. Cítil som sa tak oveľa lepšie."

O ľuďoch, ktorí si prisvojili jeho charakterový obraz z televízie, si myslí svoje. Médiá sa vraj medzi sebou dohodli a vytvorili akýsi scenár, ako z neho spraviť "klamára a cigáňa". "Keď som bol vo vile, neuvedomoval som si to. Keď som však vyšiel von, žasol som, ako to celé zostrihali a čo všetko sa o mne popísalo. Spravili zo mňa klamára tak, ako spravili z Braňa Mojseja ´chruňa´. Kto tomu verí, je to jeho vec. Mal by sa však zamyslieť, či nie je naivný. Takýmto ľuďom by som odkázal len jedno: Nesúď, lebo budeš súdený..."

Ak by Desperado dostal ponuku účinkovať v podobnej šou, ako boli Vyvolení, určite by ju prijal. "Nemám s tým problém. Na Vyvolených mám skvelé spomienky. Stal som sa prostredníctvom toho známou osobnosťou. Mám ozaj čisté svedomie. Také čisté, ako hádam nikto iný na svete. Okrem toho by som sa veľmi potešil pozvánke do relácie Let´s Dance. Chcel by som slovenských ľudí pozdvihnúť a ukázať im, že tanečník nemá tancovať len telom, ale aj dušou. Tancu sa venujem dlhé roky." Desperado tiež naznačil, že sa v poslednej dobe šepká čosi o novom pripravovanom televíznom projekte, v ktorom by mal účinkovať.

O tom, či sa po odchode z vily v jeho živote niečo zmenilo, sa dá polemizovať. On sám tvrdí, že nie. Pracovné ponuky mal vraj aj predtým. "Stal som sa známou osobnosťou, no v súkromnom živote som ostal taký, aký som bol. Nemám potrebu ukazovať ľuďom, koľko mám peňazí ani nič podobné. Chcem im len odkázať, ako majú žiť."

Pred takmer dvoma rokmi fungovala v jednom z podchodov na Hlavnej ulici peep šou, o ktorej sa povrávalo, že patrí práve jemu. "Áno, je to pravda. Peep šou sme otvorili spolu so spoločníkom z Ameriky. Nejaké peniaze som do toho vrazil aj ja." Hoci projekt napokon skrachoval, rozhodnutie skúsiť niečo podobné vraj Desperado neľutuje. Od začiatku totiž vedel, že ide o veľký risk. "Šlo len o pokus. Ľudí nám tam chodilo málo. Prišli sme na to, že kto si chce ´urobiť dobre´, môže to spraviť aj doma pri počítači. Časom sme však zaregistrovali zaujímavý fakt a to ten, že nás navštevovalo viac žien ako chlapov. Problémy sa postupne kopili a nevedeli sme zohnať stálu tanečnicu. Tak sme to teda zavreli." Investície sa vraj vrátili, no podnik už nevykazoval žiaden zisk.

Desperado tvrdí, že by si chcel otvoriť reštauráciu a tančiareň na spôsob kedysi obľúbeného "čaju o piatej". "Šlo by o klasickú zoznamovaciu reštauráciu podľa vzorov zo zahraničia. Nebolo by to však o piatej, ale večer. Ľudia rôznych vekových kategórií by boli rozdelení podľa jednotlivých dní. V ponuke by boli len nealko nápoje. Každý návštevník by mal pri stole telefón s číslami jednotlivých stolov. Takto by napríklad pán, ktorému sa páči dáma od stola číslo deväť, vytočil jej číslo a pozval ju na kávičku." Takto by vraj okrem iného pomohol ženám, ktorých muži sa venujú viacej alkoholu, ako im.

Obľúbeným ročným obdobím Desperada je leto. Dovolenka ho tento rok čaká na Sicílii a v Chorvátsku. Jeho najväčšími záľubami je tanec a rôzne športy. "Kvôli tomu by som rád vyzval nejakého súpera, ktorý by si to so mnou rád rozdal v stolnom tenise. Hrávame hoo tu v reštaurácii a márne hľadám premožiteľa. Rovnako rád lyžujem. Len nemám s kým."

Čo sa týka súkromných plánov, má Desperado tiež jasno. "Mám už 33 rokov. Rád by som sa teda oženil a mal dieťa. Snáď sa mi to podarí v Košiciach. Sú tu krásne ženy. Zdravé, prirodzené, majú krásne riťky. Ozaj, keď pôsobim na Hlavnej, niekedy mi hlava lieta zľava doprava..."

Desperado tvrdí, že v Košiciach našiel svoje životné štastie a pokoj. "Som tu spokojný, našiel som si tu akúsi novú rodinu a som rozhodnutý ostať v Košiciach navždy. Do Bratislavi pôjdem už len pracovne," uzavrel Roland František António "Desperado" Ricco, ktorý momentálne býva v dome na košickej Kalvárii.

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári