Niektorí navarili bryndzovú polievku, iní halušky dochutili vlastnou krvou

Parkovisko pred amfiteátrom patrilo sobotu milovníkom zábavy, tradičných trhov i ľudového umenia. A tiež každému, kto si rád pochutná na našom národnom jedle - bryndzových haluškách. V rámci Cassovia Folk Festu sa tam totiž konal 10. ročník Medzinárodných majstrovstiev Slovenska vo varení tejto kulinárskej špeciality.

Kultúrny program odštartovali trhy, ponúkajúce ľudový rezbársky, textilný, sklársky či keramický sortiment. Hlavnou atrakciou však bola súťaž vo varení halušiek. Organizátori ju rozdelili do troch kôl, v ktorých sa predstavilo 15 družstiev zo Slovenska, Rumunska, Maďarska, Česka, Srbska i Čiernej Hory. "Pozvanie prijali kvalitné tímy," pochválil sa nám Mako Szekely, ktorý bol jedným z troch porotcov. "Nie na každom ročníku sa totiž podarí dotiahnuť toľko zahraničných súťažiacich."

Prvé kolo bolo na programe o jedenástej, druhé hodinu po poludní a tretie o 15. hodine. To preto, aby bol medzi jednotlivými súťažnými kolami dostatočný odstup. Každé trvalo približne polhodinu a malo štyri časti. Okrem samotného varenia sa halušky ochutnávali, vážili a jedli.

Hodnotenie výkonov mala na starosti porota. Skladala sa z troch členov, všetko renomovaných odborníkov. Predsedom bol František Turek, šéfkuchár istého tatranského hotela, asistovali mu Dušan Pidleň - šéfkuchár istej potravinárskej spoločnosti a M. Szekely, ktorý je trojnásobným víťazom tejto súťaže. "Súťažiace družstvá museli mať štyroch členov. K vareniu mali možnosť použiť len ingrediencie, pripravené na stoloch pred štartom. Šlo o bryndzu, škvarky, zemiaky, múku a soľ."

Družstvá boli hodnotené bodovým systémom, v ktorom nižší počet bodov znamenal lepšie umiestnenie. Hodnotil sa čas, za aký kvarteto halušky navarilo, chuť, hmotnosť a rýchlosť zjedenia. "Čas, za ktorý sa halušky navarili, sme prerátali na sekundy, každá mala hodnotu jedného bodu. Následne sa halušky zmiešali s bryndzou, ochutili a odvážili na potravinárskej váhe. Hmotnosť musela byť minimálne na úrovni troch kilogramov. Ak družstvo toto kritérium nedosiahlo, bolo diskvalifikované."

To sa prihodilo družstvu z Hriňovej. Navarilo o 400 g menej a preto nebolo do výsledného poradia zarátané. Zaujímavé bolo, že tri kilá dosiahlo na gram presne až osem družstiev. "Boli sme veľmi prekvapení. Ozaj bolo vidieť, že si to štartujúci skvele nacvičili a mali dobrý odhad. Boli aj takí, ktorí tri kilá ďaleko presiahli. Za to však žiadne mínusové body neboli, lebo sa ´potrestali´ sami. Navarené halušky totiž museli ochutiť škvarkami a v čo najrýchlejšom čase zjesť." Čo si navarili, napokon dokázali skonzumovať iba dve družstvá. Ostatní smutne priznávali, že tri kilá je jednoducho veľa.

Veľmi dôležité bolo aj hodnotenie chute. "Pri nej dbáme najmä na to, či sú halušky dovarené, bryndza nie príliš riedka a akú majú chuť škvarky. Podľa toho sme družstvám prideľovali od 0 do 100 bodov s tým, že 100 je najhoršie hodnotenie." M. Szekely priznal, že kvalita tohtoročných halušiek ho trocha sklamala. Súťažiaci vraj stavili hlavne na rýchlosť, čoho výsledkom boli nedovarené halušky. "Bolo to zbytočné, lebo si tak pokazili hodnotenie, navyše nedovarené halušky sa aj ťažšie jedli.

Výsledkom prehnaného dôrazu na rýchlosť varenia bol fakt, že v haluškách až piatich družstiev objavila porota krv. Na minulých ročníkoch za to bola okamžitá diskvalifikácia. V Košiciach porota prižmúrila oko a previnilcov "trestala" pridaním 100 trestných bodov. "Niektorí skúšali riediť bryndzu mliekom. Ide síce o porušenie pravidiel, pri ktorom sme však trochu prižmúrili oči, no takto chuť halušiek pokazili. Namiesto nich bola totiž výsledkom akási bryndzová polievka..."

Aby sa eliminovali postrúhané prsty a nedovarené halušky, do budúcich ročníkov sa uvažuje so zavedením určitých noviniek. "Zrejme určíme dĺžku varenia na minimálne 10 minút. Halušky sa za kratší čas jednoducho nestihnú uvariť. Ďalšou novinkou by malo byť zrušenie jedenia na čas. Bryndzové halušky sú národné jedlo, ktoré si nezaslúži takéto ´znesvecovanie´ v podobe hnusného ´žrania´ nasilu. Okrem toho pri tomto bode súťaže vzniká najviac porušení pravidiel." M.Szekely narážal na rôzne finty. Keďže je popri jedení povolené piť mlieko, mnohí súťažiaci sa pokúšajú halušky "ukryť" do pohárov. Najprv ich dali do úst a pri "pití" vypľúvali... "Okrem toho sa nám nepozdával čas jedného z družstiev, ktoré zjedlo tri kilá halušiek za 36 sekúnd.."

Zvíťazilo družstvo Slovákov z českého Kladna. Porotcov a divákov však najviac potešil a dojal výkon tímu Domova sociálnych služieb z Parku mládeže v Košiciach. Okrem toho, že zjedli bez trikov a podvádzania všetky halušky, porota ich ohodnotila ako najchutnejšie. Podali taký fantastický výkon, že si získali najväčší fanklub dňa....

Kto v sobotu k amfiteátru prišiel, vychutnal si krásne počasie aj pohodovú atmosféru. Organizátori však aj napriek tomu hovoria o neúspechu. "Väčšinu času boli v presile účinkujúci. Divákov sme čakali viac. Je to škoda. Keďže pripraviť takú akciu stojí veľa peňazí, budúcnosť nielen súťaže vo varení bryndzových halušiek, ale i celého Cassovia Folk Festu je otázna." Pre budúci ročník sa okrem Košíc núkajú aj Krompachy a Pribylina. Nuž, škoda by bola prísť o takúto atrakciu...

Družstvo hendikepovaných detí zvládlo súťaž na jednotku

Získali ocenenie za najlepšie halušky

Najväčšie sympatie divákov i porotcov si uískalo družstvo Domova sociálnych služieb. Skladalo sa z dvoch hendikepovaných detí s Downovým syndrómom a dvoch dospelých zdravých ľudí, medzi ktorými bol i riaditeľ domova, 53-ročný Martina Vatru.

"Poznám sa s hlavným organizátorom podujatia - pánom Janíkom a ten nám ponúkol zúčastniť sa tejeto akcie," povedal nám M. Vatra. Priznal, že niektorí nad touto myšlienkou krútili neveriacky hlavou. "Predpokladali, že naše deti takú záťaž nezvládnu. Mýlili sa. ´Ľavou zadnou´ strčili do vrecka nejedného zdravého súpera."

Kapitán družstva ukuchtil bryndové halušky prvýkrát ako 15-ročný. "Moji starí rodičia ich varili fantastické a priučili aj mňa. Aj moja manželka je vychýrenou kuchárkou a niečo som pochytil od nej."

Deti do družstva nevyberal dlho. "O Maruške a Peťovi som vedel, že sú zvyknutí pracovať v kuchyni. Doma pomáhajú s rôznymi drobnosťami, ako s čistením zemiakov a podobne. Navyše, obom sa môj návrh, zúčastniť sa akcie, zapáčil a veľmi sa tešili."

S výkonom bol M. Vatra spokojný. "Umiestnili sme sa slušne, navyše sme získali ocenenie za najlepšie halušky. Bola to tímová práca, každý sa nejako pričinil. Mali sme to rozdelené už pred štartom. Ja som prikladal pod kotol a vyberal halušky z vody, Maruška miesila cesto a podobne. Nás, dospelých, naši hendikepovaní kolegovia milo prekvapili. Odviedli polovicu roboty a boli nám úplne rovnocenní."

Okrem toho, že navarili najkvalitnejšie halušky, bodovali aj tým, že ich zjedli celé tri kilogramy. "Hotovali sme sa na to dlho. Od rána sme sa hecovali." Za tajný recept ich výsledku označuje M.Vatra tri veci: úsmev, dobrú náladu a divácku podporu. "Prišlo nás povzbudiť množstvo nielen hendiklepovaných kamarátov. Keď človek cíti podporu, hneď sa mu pracuje lepšie. Dokonca sme sa ani nezranili, na rozdiel od ostatných súperov."

Účasťou na tejto akcii chcel tím DSS odkázať ľuďom, že hendikepovaný neznamená nepoužiteľný. "Prišli sme, aby ľudia videli, že aj keď ide o súťažiacich, ktorí majú o čosi slabšie motorické schopnosti, netreba ich zatracovať a odtláčať na okraj spoločnosti. Sú to ľudia ako všetci ostatní, pracovať vedia a chcú. Niektoré činnosti dokážu robiť dokonca lepšie, ako zdraví."

V zmiešanom družstve boli dvaja chlapi z Čiernej Hory

Tri kilá trafili na gram presne

Jedným zo zahraničných družstiev, ktoré dráždili chuťové poháriky divákov, bola skupina dvoch dievčat zo Slovenska a dvoch chlapov z Čiernej Hory. Volala saKlub Čiernohorsko - Slovenského priateľstva.

Kapitánom bol 33-ročný Čiernohorec Michal Spevák. "So Slovenskom ma spája veľa vecí. Moje korene pochádzajú z dedinky Malinec pri Banskej Bystrici. Moji predkovia sa aj s ďalšími Slovákmi v roku 1945 odsťahovali zo Slovenska na Dolnú Zem, neskôr až k moru do Čiernej Hory."

V Čiernej Hore vytvorili mimovládnu organizáciu Čiernohorsko - Slovenské priateľstvo, ktoré má za úlohu spájať zahraničných Slovákov, žijúcich v Čiernej Hore. "Žijeme aktívnym spoločenským životom. Z toho dôvodu nás aj oslovil organizátor tejto akcie. Ponuku zúčastniť sa sme priali, no vznikol problém so zháňaním ľudí, ktorí by do Košíc prišli. Dôvodom sú nekvalitné spoje medzi našimi krajinami." Čiernohorské farby teda okrem M.Speváka a jeho kamaráta tvorili dve Slovenky. "Sú to naše známe. Prišli sme do Košíc a navrhli im, či by nám takto nepomohli. Nielenže súhlasili, ale sa aj patrične pripravovali."

M.Spevák sa priznal, že bryndzové halušky varil prvýkrát. "Mám rád toto jedlo, no u nás v Čiernej Hore je problém zohnať bryndzu. Halušky teda jeme len keď sme na Slovensku. Odbornosť varenia mali na starosti naše slovenské pomocníčky." Tie sa vraj týždeň pred akciou študovali recepty a trénovali. Z výkonom svojho tímu bol jeho kapitán spokojný. "Ja som mal na starosti skôr tú technickú časť varenia. Narúbal som drevo, doniesol vodu, uviedol ju do bodu varu. O varenie sa starali naše dievčatá. Hoci sme prišli s tým, že vyhrajeme, nevyšlo to. Nevadí. Na to, že sme to takto spolu varili prvýkrát, to dopadlo dobre."

M.Spevákovi ich halušky chutili a bol spokojný, že sa trafili na gram presne do hmotnosti tri kilogramy. "Mali sme dobrých odborných poradcov. Bez nejakého väčšieho váhania sme teda túto kvótu splnili a zároveň ju neprešvihli."

Na podobné akcie by radi prišli aj budúci rok. "Ak by sme dostali pozvánku, určite by sme ju priali. Veľmi sa nám tu páčilo, bola tu dobrá atmosféra a skvelá zábava. Náklady sme vysoké nemali, platili sme iba cestu. Ubytovanie a ostatné nám vybavil organizátor. Na budúci rok by sme sa radi umiestnili na vyššej pozícii."

Stranu pripravil: Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári