Silvia Gerecová sa presvedčila, že rôznymi technikami sa dá dospieť k rovnakému výsledku
V nádobách boli naložené byliny, ale aj oslí úd a všelijaké hady
Z malého štátu, ale zároveň veľkého štvormiliónového Singapuru sa iba nedávno vrátila poradkyňa feng-šuej Silvia Gerecová. Neuniklo jej nič z toho, čo je spojené s jej profesiou, ale získala aj osobné skúsenosti s rôznymi technikami a prístupmi v liečení. S domácim sprievodcom - s človekom, ktorý tam žije, bolo jednoduchšie preniknúť do tamojšieho spôsobu života.
Našinca už pri prvých krokoch, keď opustí klimatizované haly letiska, zaleje pot. Singapur tento malý ostrovný štát juhovýchodnej Ázie leží v tropickom pásme. Je tam horúco a vlhko. Teplota sa väčšinou pohybuje okolo 30° C, vlhkosť je okolo 75 %. "Po čase sa na to dá zvyknúť, ale pre turistu, ktorý sa pohybuje väčšinou vonku, je to dosť únavné," konštatuje Silvia Gerecová. Možno aj preto už po krátkom pobyte, keď sa pozerala po pamiatkach a nie pod nohy, stúpila do kriva a problém s boľavým kolenom, ktorý ju už dlhšie trápi, sa opäť obnovil. Koleno opuchlo, bolelo, a tak krivkajúc vošli do neďalekej čínskej lekárne hľadať pomoc.
"Zostala som stáť celkom ohúrená. Vo veľkých sklenených nádobách boli naložené rôzne byliny, korene, vysušené živočíchy, o akých doma ani nechyrujeme. Rozmanité rastliny v nálevoch, ale aj také špeciality ako napríklad vysušený oslí alebo tulení úd a tiež rôzne hady," popisuje svoj úžas Silvia.
Čínske lekárne majú svojich špecialistov, a tak ju prijala lekárka, ktorá už pri prvom pohľade na Silviu skonštatovala, že jej vyváženosť je narušená prevahou jinu (mínusový prvok, ženský princíp) a čo nie je v rovnováhe, môže sa prejaviť chorobou. Chvíľu skúmala oči (irisdiagnostika), potom jazyk. Okamžite usúdila, že Silvii škodí všetko, čo je studené, preto by sa mala vyvarovať chladených nápojov a studených jedál. Potom sústredene prehmatávala koleno a skonštatovala, že vykazuje znaky starej ženy, že je od nej staršie aspoň o takých dvadsať rokov. Hmatom vydedukovala, že je tam natiahnuté bočné väzivo a poškodený meniskus, ktorý sa pri chodení neustále odiera, čo spôsobuje opuchy a vnútorné krvácanie. "S tým mi vraj nedokáže pomôcť, to je na zákrok, ale dala mi látku, ktorá mala spružniť chrupavku. Tiež mi navrhla, že akupunktúrou odstaví bolesť."
Keď lekárka zapichla ihlu na príslušné miesto, stále ju držala a poklepkávala si po ruke, aby sa dostala ešte hlbšie. Vždy sa pýtala, či to bolí. Spočiatku to bola intenzívna bolesť, ale postupne sa pominula. Poklepkávanie opakovala dovtedy, kým nebola v potrebnej hĺbke. Silvia tam ležala s napichaným kolenom a so žiarením infračervenej lampy necelú hodinu. Keď lekárka povyberala ihly, ošetrila jej koleno dračím krémom a ukázala, ako ho treba masírovať, aby sa zlepšila cirkulácia krvi a lymfy. "Ešte mi povedala, že mám zablokovanú čchi a tú treba uvoľniť," popísala na záver celé ošetrenie.
Vydržalo to tri dni. Možno by bolo aj dlhšie, keby sa pri pohľade na more, už na malom ostrove Rawa, súčasti Malajzie, nezapotácala a nenarušila si chúlostivé koleno. K vôli bolestiam bolo treba znova niečo podniknúť. Na ostrove objavili maséra, bol to Ind, ktorý sa jej zveril, že pôvodne bol policajt, ale po ťažkej havárii stratil zrak. Teraz sa už trinásty rok venuje indonézkej masáži. Silvia nič nevysvetľovala, ležala na stole a čakala.
"Ledva sa ma dotkol, už mi aj vraví, že môj problém je zlá cirkulácia krvi a zablokovaná čchi. A že masáž ma bude bolieť, ale nech vydržím, že bolesti sa postupne stratia." A tak aj bolo. Začal pri prstoch na nohách, venoval sa každému článku osobitne a poctivo vymasíroval každý kúsok tela. "Vysvetľoval mi, že prítlakom a ťahom po meridiánových dráhach spriechodňuje tok čchi a že nestačí masírovať iba postihnuté miesto. No a tiež povedal, že nesmiem jesť ani piť nič studené." Odvtedy Silvia, už na druhé odporúčanie, hoci zistené iným spôsobom, pila iba teplú vodu alebo čaj. Po masáži, napustená akousi neveľmi vábnou tekutinou, sa v ten deň nemala sprchovať. Koleno nebolelo, životná energia čchi prúdila bez blokád, cítila sa skvelo.
Po návrate do Singapuru sa jej po štyroch dňoch opäť ozvalo koleno, zákon schválnosti jej vytočil nohu na schodoch. Práve boli v čínskej štvrti, vyhľadali teda známeho Číňana z Pekingu, ktorý tam pôsobil a liečil metódou čchi kungu. Treba poznamenať, že liečitelia rôzneho typu sa v Singapure vyskytujú vari na každom kroku, výber je naozaj veľký. Miesto u Číňana nevyzeralo veľmi vábne, neveľký priestor delili iba naťahané plachty. Napriek tomu bol o jeho služby veľký záujem. Silviu nechal chvíľu odpočívať, potom sa venoval jej kolenu. Prikladal ruky na rôzne miesta tela a robil pritom pohyby, akoby energiu premiestňoval z jedného miesta na druhé.
"V kolene som cítila tlak, ale keď mi povedal o zlej cirkulácii krvi a o studenom, hlavne že nie ľad, tak to som skoro odpadla," krúti hlavou Silvia. Po dlhej masáži kolena prisal do okolia banky a zapol infračervený žiarič. Po všetkých týchto úkonoch sa bolesť stratila a vydržalo to až do príchodu späť, na Slovensko.
Prvá cesta v Košiciach viedla k ortopédovi. Klasický prístup západnej medicíny röntgen a magnetická rezonancia potvrdili to, čo už počula predtým vAzii. Nikto však nehovoril o zlej cirkulácii krvi, ani o zablokovanej čchi a už vôbec nie o studených nápojoch či jedlách. "Koleno po injekciách nebolí a čo bude ďalej, to sa uvidí," uzavrela tému Silvia Gerecová.
Špiritistické seansy fungujú ešte aj v súčasnosti
Duch mojej mŕtvej tety menom Mária privolávam ťa
Ešte aj dnes sa nájdu ľudia, ba dokonca celé spoločnosti, ktorí sa schádzajú z jediného dôvodu aby vyvolali duchov. Sadnú si okolo stolíka pri zažatých sviečkach, v strede je prázdny pohár, rozložené písmená abecedy a s pevne spojenými palcami a malíčkami sa sústreďujú na ducha človeka, ktorý je už v nehmotnom svete. Vždy sa nájde dôvod prečo práve jeho chcú privolať. Hovorca obyčajne vie, ako postupovať. Keď už atmosféra "dozrela", stačí jednoduché privolanie typu: "Duch mojej mŕtvej tety menom Mária privolávam ťa v túto nočnú hodinu, príď medzi nás." Ak po otázke, či je duch v miestnosti prítomný dostanú účastníci znamenie, seansa môže pokračovať. Takéto alebo iné privolávanie duchov býva z rozličných dôvodov, ale najčastejšie je to zvedavosť alebo túžba po čomsi neznámom, magickom, v čom býva aj prímes príjemného bátia sa. Tí, ktorí to zažili alebo opakovane zažívajú tvrdia, že sa vždy dozvedia to, na čo sa pýtajú a že taká seansa má svoje čaro.
Viesť seansu však treba vedieť. Okrem iného netreba zabudnúť na odvolanie ducha, treba ho poslať späť do sfér, odkiaľ prišiel. Tam je jeho domov, v pozemskom okruhu by sa vôbec nemal vyskytovať.
Špiritizmus má svoje korene v dávnej minulosti. Voľakedy sa využíval oveľa častejšie ako v súčasnosti. Venovali sa mu ľudia, ktorí ovládali zaklínadlá a poznali zmysel pentagramov. Ani dnes by to nemala byť zábava, aj keď sú ľudia, ktorí to takto chápu. Neuvedomujú si jeho silu, ani nebezpečenstvo, ktoré môže z nesprávne vedenej seansy vyplynúť. Ten, kto pozná hĺbku duchovných zákonov, nepodvolí sa špiritistickej seanse, lebo vie, že ducha mŕtveho človeka treba nechať na pokoji a posielať mu môžeme silu iba cestou modlitby alebo meditácie.
Symbolika zvierat patrí do takmer každej kultúry národov
Mačacia mágia vraj môže pomôcť vyliečiť chorého
Symbolika zvierat patrí takmer do každej kultúry národa. Napríklad mačky, ktoré sú zdomácnené už asi päť tisíc rokov, sa dlho spájali s mágiou. Ako nočné tvory ich prirodzene dávali do súvislosti s tmou, Mesiacom a svetom duchov. V egyptskej a indickej kultúre mali výnimočné postavenie.
Mesto Perbaset, v istom období hlavné mesto Egypta, uctievalo bohyňu s mačacou hlavou Bastet. Za najposvätnejšie mačky sa v Egypte považovali tie, ktoré mali čiernu srsť. Starí Egypťania mali mačky v mimoriadnej úcte, verili v ich božský pôvod. Dokonca ich aj balzamovali. Keď mačka zomrela, členovia rodiny si oholili obočie a trúchlili za ňou. Zabíjanie mačiek sa trestalo sťatím hlavy. Posvätnými obradmi si uctievali mačky aj v Európe. V starovekom Ríme bohyňa lovu Diana mala moc zmeniť sa na mačku. V Škandinávii vraj severská bohyňa lásky, manželstva a plodnosti menom Freyja cestovala vo voze, ktorý ťahali dve mačky.
Opačný postoj k mačkám mali Židia, považovali ich za "démonov" púšte. Ani starí Peržania sa o mačkách nevyjadrovali lichotivo - nazývali ich služobníčkami diabla. Pre obdobie pohanstva boli mačky objektom opovrhnutia, strachu a povier.
Ak mačka vojde do vášho domu, zachádzajte s ňou vľúdne a diabol vás nechá na pokoji, hovorí jedno z prísloví. Iné zasa radí, ako pomocou mačacej mágie vyliečiť chorého: Ak chcete vyliečiť akúkoľvek chorobu, umyte chorého a tou vodou polejte mačku. Potom ju pustite von. Choroba odíde s ňou.
Výrazne posilnia imunitu a pomôžu liečiť
Iba málo ľudí konzumuje toľko zeleniny, koľko by bolo treba na našu správnu výživu. Vhodným riešením je konzumácia štiav, denne by sme mali vypiť aspoň dva deci. Pravda, iba šťavu, ktorá je pripravená doma a je čerstvá, inak stráca hodnotu. Zeleninové a ovocné nápoje a šťavy kupované v obchode sú iba marketingovým ťahom, nie je z nich osoh.
Veľmi osožné je pripraviť si šťavu z mrkvy, je nielen chutná, ale výrazne zvyšuje aj odolnosť organizmu. Z energetického pohľadu má jangový charakter jedlý koreň má v zemi a má červenú farbu. K vôli množstvu vitamínov, enzýmov a minerálnych látok sa odporúča hlavne tehotným ženám, aby mali ľahký pôrod a zdravo vyvinuté dieťa. Mrkvová šťava dobre vplýva aj na kožné, žalúdočné a očné choroby. V niektorých prípadoch účinne pôsobí aj pri ženskej neplodnosti. Jej najväčší význam však spočíva v prevencii a v doplnkovej liečbe nádorových ochorení. Ak pri príprave odšťavíme aj kúsok červenej repy (cvikle), významne môžeme posilniť krvotvorbu. Červená repa pôsobí proti chudokrvnosti, vysokému krvnému tlaku, reumatizmu a tiež proti rakovine.
Stranu pripravila: Lea Gallová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
