Piliarka ružu doslova zničí. Húsenice ju zožierajú zvnútra

Príchod leta uvítal azda každý. Okrem dovolenkárov aj záhradkári, ktorí radi podstupujú dennodenné útrapy pri starostlivosti o svoje rastlinné pýchy. Jedným z nich je 66-ročný Ing. Vendelín Nádaský. Keďže pochádza z roľníckej rodiny, odmalička ho tento odbor zaujímal, dokonca ho vyštudoval. Okrem ovocinárstva sú však jeho prioritou ruže. A o tých sa s ním porozprávame viac...

Kým rovesníci V. Nadaského behali v mladosti za dievčatami a po zábavách, on sa venoval záhradkárčeniu. "Bavilo ma prakticky od detstva. Vyštudoval som odborné učilište záhradnícke, neskôr strednú odbornú školu záhradnícku a spravil som si aj Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre," hovorí vyhlásený odborník.

K vážnemu pestovaniu ruží sa dostal v roku 1968. "V tom čase bola možnosť vycestovať v rámci školy na študijný pobyt do Rakúska. So spolužiakom sme to teda využili. Šli sme na stáž do veľkej firmy, ktorá sa venuje pestovaniu práve týchto kvetín. Šlo o obrovskú a známu spoločnosť. Ročne zaštiepila okolo 800 tisíc ruží. Tam sme získali kvalitné vedomosti a praktické zručnosti." Vtedy začal s ružami pracovať naplno a stále ho to drží. Okrem iného je i dlhoročným členom bratislavského Rosa klubu či redaktorom časopisu Záhradkár. "V redakcii som už 13 rokov. Píšem tam rôzne ovocinárske a ružiarske témy. Prednedávnom mi tam vyšiel rozsiahly päťstranový článok, zameraný na rez ruží."

Málokto vie, že na Slovensku existuje až päť stredných odborných škôl so záhradníckym zameraním. "Na východe je to Čaklov, na strednom Želovce, na západnom Malinovo, Piešťany a Rakovice. Najmä tá v Malinove má veľkú tradíciu a učia na nej uznávaní odborníci." Ako tvrdí, absolvovanie záhradníckej školy ho oproti kolegom bez odborného vzdelania nijako zvláštne nezvýhodňuje. Najdôležitejšia je vraj tak či onak prax. "Aj v škole nás naučili kopu vecí, no väčšinou len teoretických. Praktické veci sa človek naučí časom sám. Podstatná časť vedomostí, ktoré mám ,pochádza z mojej záhrady."

V rámci Rosa klubu má Košičan množstvo aktivít. Organizácia je zastrešená pod Slovenským zväzom záhradkárov (SZZ). "Máme stretnutia, na ktorých si vymieňame skúsenosti. Niekedy ide o pestovateľské záležitosti inokedy o šľachtiteľské. Stále si určíme tému, o ktorej debatujeme. Tak si zdokonaľujeme technológie pestovania, vypracuvávame nejaké odborné články a podobne."

Čas od času sa organizujú rôzne výstavy ruží, či iné projekty. Výstavy slúžia tiež pestovateľom. Ak sa niekomu niektorá odroda zapáči, osloví majiteľa a kúpi si niekoľko očiek alebo hotový ker. Doma si ho potom zaočkuje. "Takto získa nové odrody, ktoré môže šíriť ďalej. Je to vlastne akási dražba. Ja som si napríklad doniesol niekoľko očiek z Talianska a doma ich začal rozmnožovať. Niektoré výstavy sú určené najmä pre verejnosť, aby sa o ružiach niečo nové dozvedela. V súčasnosti sa však takéto podujatia konajú len zriedkavo."

Ocenenia dostávajú pestovatelia len za významné činy, ktorými pomohli zveľadiť slovenské ružiarstvo. Väčšinou ich dostávajú len šľachtitelia. V.Nadašský však aj napriek tomu, že ním nie je, disponuje tromi najvyššími oceneniami SZZ. "Šľachtiteľov je na Slovensku pomerne málo. Medzi najznámejších patria Bratislavčania František Chorvát, ktorý vyšľachtil krásnu ružu a moju srdcovku Istropolitana, Pavol Dostál a Milan Malík. Oni sú slovenskou ružiarskou elitou. Ja ruže nešľachtím. Som len zberateľom. Zbieram novinky, rozmnožujem ich a predávam."

Ak by mal niekomu zdôvodniť, prečo ho zaujali najmä ruže, vyzdvihol by ich schopnosť regenerovať sa. "Na ružiach ma fascinuje ich stálosť. Majú obrovskú schopnosť prežiť a kvitnúť aj niekoľko desiatok rokov. Stačí sa o nich správne starať a pravidelne ich strihať. Ruža sa dá zostrihať až k samému podpníku, no dorastie do ešte väčšej krásy ako predtým. Nikto mi neverí, že sa dokážu dožiť takého vysokého veku. Ja však dôkaz mám. Niektoré z mojich exemplárov v záhrade majú 35 rokov. Vyzerajú pritom ako úplne nové. Ide konkrétne o ruže Gloria Dei a Paul´s Carlet Climber." Ich ďalšou výhodou je to, že sa nemusia presádzať a dokážu na jednom mieste ostať celý život.

Celosvetovo je zaregistrovaných okolo 25 tisíc odrôd. "Slovensko je čo sa týka počtu oproti iným krajinám v miernom podpriemere. Napriek tomu však treba povedať, že oproti minulým rokom sme sa v tomto smere zlepšili a aj my sa môžme chváliť bohatým zastúpením rôznych druhov ruží. Najsilnejšie ružiarske mestá sú jednoznačne Bratislava, Zvolen, Košice a tie v ktorých sa nachádzajú pestovateľské školy."

Ruže sa delia do viacerých skupín. Hlavnými sú veľkokveté, mnohokveté, sadové a popínavé. "K veľkokvetým patria čajohybridy a florybundy. Čajohybridy majú na konci jeden kvet a jeden puk, florybundy môžu mať až tri puky. Medzi mnohokveté patria polyantky. To sú drobnokveté ruže, ktoré často opakujú kvitnutie. Ďalej sem patria miniatúrne a pôdopokryvné ruže. Pôdopokryvné ruže sa plazia po zemi, zakrývajú nerovnosti a sú veľmi vitálne. Prakticky sa o nich netreba nejako extra starať. Rastú veľmi dynamicky a netreba ich ani zrezávať. Samé kvitnú a samé odkvitnú." Sadové odrody sú vhodné na výsadbu do terénu s veľkou rozlohou. Popínavé ruže sa zas využívajú na skrášlenie oplotení, či fasád budov.

Na Slovensku sú momentálne najobľúbenejšie a teda aj najrozšírenejšie ruže veľkokveté - čajohybridy a mnohokveté - sadové. "Čajohybridy sú vďaka tvrdému, stojatému a veľkému puku obľúbenými doplnkom váz. Sadové zase obľubujú najmä záhradkári. Sú to klasické záhradné ruže, ktoré vytvárajú hlavnú estetiku záhradkárskych záhonov. Najobľúbenejšími farbami je tmavočervená a fialová."

Ing. Nádaský pestuje 31 odrôd ruží. "Mám zastúpené všetky hlavné odrody. Mojou najväčšou srdcovkou je veľkokvetá červená, dominantná ruža Duftzauber. Ďalej obľubujem bielu odrodu Virglo, či fialovú Big Purple. Z ružových je veľmi estetická Eifel Tower. Má krásny stojatý puk, dlhý 7 až 8 centimetrov." Rád si vychutná aj pohľad na niektoré miniatúrne ruže. "Konkrétne ma fascinuje Red Cascade. Miniatúrne ruže netreba nijako špeciálne strihať, dokážu kvitnúť i niekoľkokrát ročne bez akejkoľvek špeciálnej starostlivosti. Páči sa mi tým, ako rastie. Visí ako akýsi dáždnik."

Na sadových ružiach si váži to, že dokážu zakryť akékoľvek neestetické miesto v záhrade. Z nich si obľúbil odrodu Hendel. "Má ružový kvet s mierne svetlým lemom. Zaujímavé je, že rastie až do výšky 180 centimetrov a nepotrebuje pritom žiadnu oporu." Popínavé ruže zase využíva na skrášlenie vstupnej brány, kde túto úlohu spĺňa najmä červená a voňavá ruža Sympatie. "Oproti ostatným popínavým ružiam má tu výhodu, že po odkvitnutí môže pestovateľ vrchnú časť odrezať a znova dorastie. Ostatné popínavé odrody ako Dortmund či Leverkusen túto vlastnosť nemajú a kvitnutie nedokážu zopakovať."

Ruže sú náročné na výživné pôdy. "Potrebujú ťažšie typy pôdy. Ak je vysadená v ľahkej, piesočnatej zemi má slabé prírastky a nedokonalé drevo. Potrebuje preto silnú a výživnú pôdu." Dôležitá je i poloha, kam sa ruž posadí. Mnohí si myslia, že tejto rastline celodenné slnečné lúče len pomáhajú. "Áno, ruža prežije aj celodenné vystavenie na slnku. Pre jej lepšiu estetickosť je však lepšie, ak dostane najmä popoludní na zopár hodín oddych v podobe polotieňa." Rovnako dôležité je i pravidelné zavlažovanie pôdy pod kríčkami.

Výsadba ruží je najvhodnejšia na jeseň. "Ideálnym obdobím je koniec októbra a začiatok novembra. Ruži najprv treba skrátiť korienky až po živú časť. Vysadená musí byť do dobrej pôdy s tým, že jej spodok strčí pestovateľ len tesne pod povrch pôdy. Mierne hlbšie ako bola zasadená v škôlke, aby bolo chránené miesto očkovania na podpník. Konáre sa počas zimy nesmú strihať. To príde na rad až koncom marca. Zastrihávať treba 10 až 15 cm od vrchu konára. Netreba sa toho báť. Čím nižšie sa ruža zastrihne, tým silnejšie drevo bude mať."

Na konárikoch netreba nechávať nové púčiky. Tie stačí ponechať dva až štyri. "Je potrebné, aby ruža rástla od samého spodku. Preto spočiatku netreba nechať vyvíjať sa viac ako štyri púčiky. Pri takomto postupe sa pestovateľ dočká prvých kvetov už v polovici júna." V lete je nutné urobiť letný rez. Odkvitnutý kvet sa jednoducho odstrihne zhruba 15 - 20 cm od vrchu, kde je silnejšie drevo a vyzreté očko. Tri dni po tomto reze vidíme, že sa puká a prechádza do vývoja ďalšieho letorastu. Tento proces môže po odkvitnutí pestovateľ zopakovať, lebo ruža dokáže znovu dorásť a vykvitnúť aj trikrát. Priemerný vek ruže je 25 rokov. "Ak pôsobí staro, jednoducho ju zrežem až po zem. Ak je zdravá, dorastie."

Najnebezpečnejšími škodcami sú pre ruže voška listová a piliarky. "Okrem toho, že žerú listy rastliny, jeden druh piliarok dokáže ružu doslova zničiť. Piliarky dreňové totiž kladú vajíčka na miesto, kde začína rásť nový konár. Malé húsenice sa tak vyliahnu dnu v konári ruže. Zožierajú ju tak zvnútra." Proti týmto škodcom sa však dá ľahko a účinne ubrániť vďaka prípravkom ako Nurel, či Bi 58. Najnebezpečnejšími chorobami sú zase mučnatka, hrdze na listoch, či ich čierna škvrnitosť. Tá spôsobuje opadávanie listov.

V. Nádaský nič zo svojho pestovateľského umu netají. Rád by získal nových záujemcov o pestovanie ruží, ktorí by sa jeho pestoveteľskému kumštu priučili. Takto by chcel rozširovať počet pestovateľ a spríjemňovať životné prostredie. "Je to pre mňa celoživotná láska. Okrem toho aj forma živobytia. Ruže predávam, píšem o nich do odborných časopisov a podobne. Celý život sa mi točí len okolo nich. Dokonca aj moju manželku som spoznal na jednej výstave..."

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári