Vekom sa blíži ku "kristovým rokom", ale o rozlúčke s národiakom sa odmieta baviť

Iba týždeň po tom ako bolo dobojované (až na panamerickú zónu) v kvalifikácii na svetový šampionát hádzanárov, vyžrebovali v Záhrebe zloženie štyroch šesťčlenných skupín finálového turnaja, ktorý sa uskutoční v druhej polovici januára budúceho roku v Chorvátsku.

Naše predstavy o súperoch boli všelijaké, hovorilo sa opäť o skupine smrti, aká sa nám ušla na oboch európskych šampionátoch, ale kalkulovať sa dalo aj o spoločenstve mužstiev s menej morbídnym názvom. Napokon to vypálilo veľmi dobre. Slováci budú hrať v A-skupine s Francúzskom, Maďarskom, Rumunskom, druhým postupujúcim z panamerickej kvalifikácie, a Austráliou.

Je to prijateľná skupina aj pre tých, čo historický postup na majstrovstvá sveta v ťažkých zápasoch so Slovinskom vybojovali? To sme sa opýtali dlhoročnej opory medzi žrďami slovenskej brány, 32-ročného gólmana špičkového maďarského klubu Dunaferr SE z Dunaujvárosu, Richarda Štochla, ktorý očakával správy zo záhrebského žrebovania bez väčšieho vzrušenia.

"Bol som celkom pokojný. O tom, s kým budeme v Chorvátsku hrať, som vedel od spoluhráčov bezprostredne po žrebovaní. Na majstrovstvách sveta si už súperov vyberať nemôžeme, ale so zložením našej skupiny môžeme byť v podstate spokojní. Bol to dobrý žreb. Dostali sme sa do skupiny s mužstvami zo svetovej špičky, ale aj s celkami, s ktorými by sme mohli niečo uhrať. Vyrovnanú partiu môžeme hrať s každým z týchto súperov, a myslím si, že keď budeme mať aj trochu šťastia, lebo o výsledkoch zápasov na majstrovstvách sveta rozhodujú často aj maličkosti, nemusia byť nereálne ani myšlienky o postupe do ďalšej fázy trunaja, do osemfinálovej skupiny."

Čo by ste povedali na to, keby ste mali takých európskych súperov aj na tohtoročnom kontinentálnom šampionáte v Nórsku, alebo pred dvoma rokmi vo Švajčiarsku?

"Určite by sme na takých súperov pristali, ale na európskom šampionáte je to vždy o čosi náročnejšie ako na svetovom..."

No ani bilancia vzájomných stretnutí s Francúzskom, Maďarskom a Rumunskom nie je pre nás bohvieako povzbudivá, pretože je vysoko negatívna. S Rumunmi sme vyhrali trikrát, s Maďarmi štyrikrát, s Francúzmi ani raz, pričom tých prehier je dovedna 31.

"Takže, je čas, aby sme s tou bilanciou niečo urobili. Naše mužstvo bude na svetovom šampionáte zase o čosi skúsenejšie. A v poslednom čase sú výsledky zápasov s Maďarmi či Rumunmi aj vyrovnanejšie, ba v príprave sme s nimi dokázali i vyhrať. Takže, prečo by sme si na nich nemohli trúfať aj v Chorvátsku? Ako vravím, tam to môže byť aj o maličkostiach."

Patríte medzi najlepších európskych gólmanov, o čom už roky presviedčate v bráne slovenskej reprezentácie i v klubovom drese maďarského Dunaferru. Nezaoberáte sa myšlienkami, že by ste to mohli potvrdiť aj niekde inde, nie "iba" v Maďarsku?

"Nepopieram, že ponuky stále sú. Boli aj teraz, ale ja som na ďalšie tri roky podpísal zmluvu s maďarským Dunaferrom. Som tam spokojný po všetkých stránkach, teda aj finančnej a výkonnostnej. Na to treba pozerať v prvom rade, maďarský Dunaferr túto podmienku spĺňa, patrí medzi najkvalitnejšie európske kluby. Ponúk na prestup bolo viac, aj po tejto sezóne. Medzi záujemcami boli i kluby z bundesligy, rokoval som aj s jedným špičkovým nemeckým mančaftom, ale napokon to na jednom bode uviazlo, a z môjho prestupu nebolo nič. Rozhodli sa pre iného brankára. Opäť ma lákal aj Ľubo Švajlen, ktorý robí asistenta trénera v mužstve švajčiarskeho majstra Amiticia Zürich, ale ja som sa rozhodol, že zostanem v Maďarsku."

Novinári vás už začínajú atakovať otázkami, či nenastal čas v reprezentácii skončiť, keď sa pomaly blížite ku "kristovým rokom". Čo im na to odpovedáte?

"Že ani náhodou. Zatiaľ o tom vôbec neuvažujem, lebo po všetkých stránkach sa cítim výborne. K tomu, aby som bol vyhlásený za najstaršieho brankára nejakého šampionátu, mám ešte poriadne ďaleko. Veď si zoberte napríklad Rusa Lavrova, ten mal štyridsaťdva rokov, keď končil v reprezentácii. Alebo Švéd Svensson, ten má štyridsať a stále chytá za národiak, bol aj na majstrovstvách Európy v Nórsku. Do švédskej reprezentácie sa vrátil aj Peter Gentzel, ktorý nie je od neho oveľa mladší... Takže o rozlúčke s národiakom sa ešte odmietam baviť."

Na olympiáde v Pekingu bude naša reprezentácia ešte chýbať, ale keby sa prebojovala o štyri roky do Londýna, to by ste mali iba 36 rokov. Zrejme je to aj váš veľký sen.

"Samozrejme, olympijské hry sú vrcholom pre každého športovca. Ešte je ťažké rozoberať, akou cestou by sme sa tam mohli dostať, pretože postupový kľúč ešte nie je známy, ale verím, že by som sa štartu na olympijských hrách mohol aspoň raz v živote dočkať," vraví michalovský rodák, ktorý má za sebou počas bohatej kariéry aj krátke pôsobenie v košickom mužstve.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári