Za vraždu svojho otca dostal iba šesť rokov
Prípady ublíženia na zdraví alebo vraždy, v ktorých ako hlavní aktéri figurujú rodinní príslušníci, nie sú v kriminálnych štatistikách žiadnou zvláštnosťou. Raz je útočníkom otec a obeťou syn či dcéra, inokedy sa násilia dopúšťa syn a cieľom útoku je jeho matka. Dnes sme v súdnom archíve siahli po prípade, ktorý sa týkal incidentu medzi otcom a synom. Paradoxne, hoci potýčku vyprovokoval ten starší, aj na ňu doplatil. Lebo hoci prvý siahol po noži otec, tá istá zbraň v rukách jeho syna ho napokon pripravila o život...
Keď sa 31-ročný Vladimír M. ocitol na súde, pôsobil dojmom človeka, z ktorého vyprcháva život. Tento osudom tvrdo skúšaný nemal žiadne detstvo. Despotický otec týral celé roky nielen jeho, ale aj matku a troch ďalších súrodencov. Keď sa Štefan M. opil, a to bolo veľmi často, všetkých doma bil a vyhrážal sa zabitím. Za svoje správanie a hlavne agresivitu sa neraz zodpovedal aj na súde. Štefan M. bol právoplatne odsúdený za pohlavné zneužívanie dcéry i dokaličenie syna, ktorého hodil v záchvate zúrivosti o stenu. Navyše sa podpísal aj pod smrť manželky. Keďže Vladovi bratia aj sestra odišli z domu, len čo sa postavili na vlastné nohy, s otcom ostal bývať v dome len on. To bol možno dôvod, že po čase začal piť tiež.
"V to januárové ráno som šiel okolo ôsmej hodiny do pohostinstva. Pomáhal som tam jeho majiteľovi vyložiť a naložiť sudy s pivom, prepravky a iné veci," opísal Vladimír priebeh udalostí. "Vypil som pri tom asi tri pivá a dve-tri vodky. Keď som okolo dvanástej skončil prácu, šiel som domov. Vchodové dvere však boli zavreté a zvnútra bol v zámke zasunutý kľúč. Búchal som teda na dvere aj na okno, aby mi otec otvoril." Trvalo vraj niekoľko minút, kým rozospatý Štefan M. vstal a pustil syna dnu. Vykrikoval na neho, že ho zobudil a vyhrážal sa mu, že ho vyhodí z domu. "Vtedy som otca slušne upozornil, že na to nemá právo, lebo ja aj moji súrodenci sme spoluvlastníkmi domu. A tiež som mu pripomenul, že vyhodiť môžem skôr ja jeho..."
Samozrejme, Štefana M. také reči rozčúlili. Aj on už mal vypité, preto sa zrejme neovládol a konal skratovo. "Otca moje slová asi rozčúlili, lebo odišiel do kuchyne a vrátil sa s veľkým nožom," pokračoval Vladimír v opise udalostí. "Kričal na mňa, že ma zabije ako moju mať. Nožom, ktorý mal zlomený hrot, ma chcel pichnúť do hrude. Mal som vypité, ale došlo mi, že ak by ma trafil, tak je po mne. Preto som mu pravou rukou chytil zápästie ruky, v ktorej mal nôž a druhou som mu ho chytil za ľavé plece. Medzitým som udrel otca asi dvakrát do tváre. Trochu sa zakýval, ale nespadol a stále som cítil, že so mnou bojuje. Preto som mu podložil nohu a pritom som ho tlačil na zem." Úmysel dostať otca na zem a tam ho zneškodniť, sa synovi podaril. Štefan preletel cez Vladovu nohu a spadol. Pritom mu nôž vypadol z ruky. Na zemi sa potom obaja muži ešte chvíľu naťahovali.
"Keď mi otec znova povedal, že ma zabije ako matku, asi mi preskočilo, alebo čo. Od zlosti som schytil ten nôž, ktorý mu pred tým vypadol a niekoľkokrát som ho bodol do krku..." Vladimír tvrdí, že sa spamätal, až keď videl z rany vytekať krv. Chytil otca pod pazuchy, odtiahol ho do izby a položil na posteľ. No namiesto toho, aby mu poskytol prvú pomoc, utekal za majiteľom pohostinstva. Keďže doma nebol, Vladimír sa s tým, čo otcovi urobil, zdôveril jeho žene. Tá mobilom informovala manžela, ktorý privolal záchranku. Žiaľ, kým sanitka prišla, Štefan M. vykrvácal a lekár iba skonštatoval smrť...
Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva vyplynulo, že na tele Štefana M. sa našlo päť bodnorezných rán. Tri v prednej oblasti krku, jedna v srdci a jedna nad ľavou kľúčnou kosťou. Ďalej utrpel kožné odreniny na tvári, krvné podliatiny na rôznych častiach tela a zlomeniny troch rebier. Zranenia mohli byť podľa znalcov spôsobené nožom s dĺžkou čepele 15 cm a širokej 2,37 cm. Jedna rana zasiahla srdce a dve presekli životne dôležitú tepnu. Ostatné až také vážne neboli. Mimochodom, v čase smrti mal Štefan M. v krvi 1,79 až 1,91 promile alkoholu. Jeho syn bol na tom horšie. Jeho krvný obeh ochutilo 2,75 až 2,83 promile.
Kým v prípravnom konaní sa Vlado k svojmu konaniu priznal a v hrubých rysoch ho opísal, na súde vypovedať odmietol. Viac sa so senátom porozprávali jeho súrodenci. Tí svojho brata charakterizovali ako tichého, pokojného človeka a to aj vtedy, keď si vypil. Potvrdili, že ich všetkých otec fyzicky napádal, a že pred jeho smrťou sa s ním takmer vôbec nestýkali. Kvôli jeho agresívnemu správaniu sa mu vyhýbali a hanbili sa za jeho správanie. V rodine ho považovali za čiernu ovcu. Z výpovedí ďalších svedkov vyplynulo, že Štefan M. mal v obci veľmi zlú povesť. Správal sa agresívne a kde len mohol, tam vyvolával konflikty...
Zo záverov a výpovedí znalcov z odboru psychológie a psychiatrie vyplynulo, že obžalovaný nie je duševne chorý. "Jeho osobnosť je emočne nevyrovnaná so zvýšenou afektívnou dráždivosťou. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli u neho znížené len pod vplyvom alkoholu." Znalci navrhli súdu, aby zohľadnil neutešenú situáciu v rodine a spolužití s otcom, aj to, že konal v afekte. "Motívom jeho konania bol bezprostredný konflikt s otcom. Podpísal sa pod neho aj alkohol a pocit strachu z ohrozenia vlastného života, ktorý sa miešal so spomienkami na smrť matky," povedali znalci. Prognóza prevýchovy Vladimíra M. sa im javila priaznivá.
Na základe uvedených skutočností a vykonaného dokazovania, dospel senát k záveru, že Vladimír M. je vinný z trestného činu vraždy, ktorej sa dopustil v nepriamom úmysle. S prihliadnutím na rodinné pomery, v akých vyrastal a na to, že od útleho veku žil v strachu, strese, obavách o matku a súrodencov, ale aj o vlastný život. Súd zohľadnil aj fakt, že Vladimír M. sa k pobodaniu svojho otca priznal, a to, čo urobil, úprimne oľutoval.
Súd vymeral obžalovanému 6 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Ide o mimoriadne znížený trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá je 10 až 15 rokov. Ako uviedol predseda senátu, takýto trest by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Keďže sa s názorom súdu stotožnil aj prokurátor a spokojný bol aj samotný odsúdený, rozsudok nadobudol právoplatnosť. Po odsedení si dvoch tretín trestu bol Vladimír M. prepustený na slobodu.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
