Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

CESTY: Madagaskar

Český cestovateľ a hlavne kaktusár Ivo Žídek spomína na svoje zážitky z návštevy ostrova MadagaskarDomorodci s krikom utiekli, lebo ešte nikdy

Český cestovateľ a hlavne kaktusár Ivo Žídek spomína na svoje zážitky z návštevy ostrova Madagaskar

Domorodci s krikom utiekli, lebo ešte nikdy nevideli belocha

Aj keď je dnes cestovanie do exotických krajín bežné, Madagaskar zatiaľ nepatrí medzi krajiny, kam by noha našinca bežne vkročila. Nedávno prednášal v Botanickej záhrade UPJŠ o sukulentoch Madagaskaru Ivo Žídek z Frýdku Místku, ktorý tento ostrov navštívil viackrát. Preto sme využili príležitosť a o zážitkoch z tejto zaujímavej krajiny sme sa s ním porozprávali.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď kedysi začínal Ivo Žídek s kaktusmi, ešte netušil, že záľuba k rastlinám ho zaveje až do veľmi exotickej krajiny. Hoci v začiatkoch o tom, samozrejme, nemal ani tušenia. "Najprv som sa zaoberal len kaktusmi a od roku 1989 aj sukulentmi. Hlavne druhmi, ktoré rastú na Madagaskare. Je to krajina, kde 80 percent rastlín a živočíchov, ktoré sa tam vyskytujú, nežije nikde inde na svete. Čiže sú to endemity. Boli sme tam zakaždým na 25 dní, aby to malo aj nejaký zmysel."

Afriku mnohí vnímajú ako kontinent, ktorý je zaostalý a stále sa tam dajú zažiť dobrodružstvá. Aj Madagaskar je pre Európanov veľkou neznámou. "Keď som tam bol prvý raz v roku 2003, nebolo na Madagaskare veľa ľudí z vyspelých krajín. Neskôr nasledovali ďalšie dve expedície v roku 2006 a 2007. Dnes je tam turizmus trochu rozšírenejší. Málokto vie, že Madagaskar bol od roku 1960, keď vyhnali Francúzov, pod ruským vplyvom. Bol to komunistický štát. Od roku 2001 sa to nástupom nového prezidenta uvoľnilo. Teraz opäť badať orientáciu na Francúzsko."

Skryť Vypnúť reklamu

Turizmus sa začína vzmáhať, no stále je veľa oblastí, kde ešte ľudská noha nevkročila. Preto sú zaujímavé aj pre botanikov či zoológov, ktorí tam hľadajú rôznych "exotov" či už z rastlinnej alebo živočíšnej ríše. "Mňa Madagaskar zaujal kvôli kvetom, ktoré tam rastú a veľa ľudí ich ešte nevidelo. Možno sú tam aj druhy, ktoré možno ešte nie sú ani objavené. Z väčších zvierat tam nežije nič, iba lemury. Možno spomenúť ešte chameleóny alebo cibetkovité šelmy. Ešte nejaké plazy, vtáci a množstvo hmyzu."

Počas prvej návštevy šiel I. Žídek z hlavného mesta Antananariva džípami priamo na juh a juhozápad ostrova. Počas druhej sa expedícia opäť z metropoly prepravila letecky na sever ostrova, kde už boli pripravené terénne autá. Odtiaľ všetci putovali do hlavného mesta. Vlani preleteli na juhovýchod ostrova, kde ich opäť čakali džípy a pokračovali smerom späť do hlavného mesta.

Skryť Vypnúť reklamu

"Možno to neboli expedície v pravom zmysle slova, ale šli sme tam viacerí s rovnakými záujmom o rastliny. Väčšinou sme išli na Madagaskar šiesti, iba predvlani nás bolo osem." Je výhodné ísť v takom počte, lebo Európan sa okamžite stane stredobodom pozornosti. V niektorých oblastiach Madagaskaru nie je núdza o bizarné zážitky. "Dostali sme sa na také miesta, kde pred nami miestni obyvatelia utiekli s krikom. Potom sme sa dozvedeli, že belocha v živote nevideli."

V podstate za to môže chudoba a hlavne úplne iný životný štýl. Priority sú pre miestnych úplne iné, ako pre Európanov. "Je tam veľká chudoba. Čo si nedopestujú, to nemajú. Vlastne ani nevidia dôvod na to, aby niekam cestovali. Mnoho ľudí tam pozná len svoje najbližšie okolie a dosť. Takže sa logicky nemohli dostať do oblastí, kam chodia belosi. My sa zase stále vyberáme do oblastí, kam bieli nechodia, lebo tam máme väčšiu šancu objaviť nové rastliny."

Na jednej strane mali pocity ako slávni moreplavci pred stáročiami, keď objavovali nové územia. Na našťastie, s negatívnymi reakciami Malgašov sa nestretli. "Sú priateľskí. Ani v najodľahlejších oblastiach nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Ale určité pravidlá sa musia dodržiavať." Je to dôležité, lebo domorodci musia mať pocit, že ich cudzinec rešpektuje. "Vedeli o nás vždy skôr, ako sme my vôbec tušili, že je tam nejaká dedina. Vždy keď sme prišli do dediny, predstavili sme sa a požiadali staršinu alebo náčelníka, či môžeme vyjsť na kopce, ktoré sú okolo dediny. Prípadne sme mu ukázali fotky niektorých rastlín, či tam rastú. S ich povolením sme vyrazili na kopce."

Načo však bolo cestovateľom povolenie? Domorodci majú na kopcoch posvätné miesta, kde sú hroby. "Niektoré národy nie sú nadšené tým, ak sa okolo posvätných miest potĺkajú cudzinci. Preto je základnou slušnosťou predstaviť sa a požiadať o povolenie. My sme tak vždy robili a tým pádom sme nemali žiadny problém. Pokojne sme si tam mohli nechať batohy a nikto sa ich ani nedotkol. Vždy som sa tam cítil úplne bezpečne."

Madagaskar síce nie je veľmi dotknutý civilizačnými vplyvmi, ale... "Prienik civilizácie začína mať negatívny vplyv a devastácia krajiny ide rýchlym tempom. Pôvodné porasty sa odlesňujú a nahrádzajú ich maniokové a ryžové polia. Odlesňovanie postupuje rýchlym tempom." Podobné továrne ako v Európe by sme na Madagaskare hľadali márne. "Pokiaľ viem, sú tam tri väčšie fabriky. Iné možnosti na zamestnanie tam veľmi nie sú." Akurát obchodíky, pár tovární a v poslednej dobe rozvíjajúci sa turizmus. "Nezamestnanosť dosahuje čísla 80 85 %. Preto sú domorodci väčšinou odkázaní na to, čo si vypestujú."

Ostrov Madagaskar je od severu na juh rozdelený pohorím. Jeho najvyšší vrchol meria vyše 2 800 metrov, je teda vyšší ako náš Gerlach. "Východná oblasť ostrova je vlhšia a sú tam lesy. Nás zaujímala skôr tá suchšia oblasť, teda juh a juhozápad ostrova, ako aj pohoria. Cesty tam nie sú a terén je väčšinou neschodný. Nedá sa tam ísť niekde na dva dni len tak s batohom, lebo tam nie je voda. Pri podnebí, ktoré tam je, musí človek denne vypiť 5 až 6 litrov vody. Preto sme sa snažili dostať džípami tam, kam sa dalo. Na pol dňa sme vyrazili do kopcov a popoludní sme sa vrátili k autám a pokračovali ďalej."

Podnebie je na Madagaskare pestré. "Začiatkom 90. rokov tam bola nameraná v horách najnižšia teplota - 8 stupňov, ale to je naozaj výnimka. My sme vo výške 2 000 metrov nad morom zažili teploty okolo 8 až 10 stupňov. Pravda, v noci. Cez deň sa vyšplhali na 30 až 32 stupňov. Na juhu je to ešte horšie, teplota tam cez deň stúpne aj 35 až 38 stupňov. My tam chodíme ešte pred obdobím dažďov. Vtedy sú nočné teploty od 20 do 25 stupňov. Dokonca v jednej dedinke na severe ostrova, kde sme spali, neklesla teplota ani v noci pod 30 stupňov." Obdobie dažďov je na Madagaskare zhruba od decembra do apríla. Vtedy sa veľmi cestovať nedá. Terén je nezjazdný a pri absencii spevnených ciest sa do niektorých oblastí nedá vôbec dostať.

Pokiaľ ide o civilizačné vymoženosti, elektrinu a plyn tam majú len bohatšie dediny, dodávky majú v určený čas každý deň. Inde sú aj generátory na výrobu elektriny, ale inak takmer všetko varia na drevenom uhlí. "Hlavné mesto Antananarivo je metropola so všetkým, čo k tomu patrí. Samozrejme, nedá sa porovnávať s európskymi mestami. Tak, ako v iných zaostalejších krajinách, je badateľný priepastný rozdiel medzi bohatými a chudobnými."

Metropola Madagaskaru sa rozkladá na veľkej ploche a je rozložená na viacerých kopcoch. Podľa niektorých údajov má 1,5, podľa iných až 3 milióny obyvateľov. Pozitívne sa ale dá hodnotiť na africké pomery pomerne vysoká gramotnosť, čo je zrejme ešte odkaz francúzskej kolonizácie. "Keď sme prišli do ´diery´, kde ani líšky nedávajú dobrú noc, našli sme pár hlinených chatrčí. No uprostred stála síce schátraná, ale predsa len murovaná škola," povedal I. Žídek.

Deti chodia do školy, kde dostanú základné vzdelanie. Okrem malgašského je úradným jazykom francúžština. "Je tam množstvo národností a dialektov, takže aj medzi sebou sa domorodci dorozumievajú francúzsky." Na druhej strane si však o vzdelanosti netreba robiť ilúzie. "Mnohí nevedia, kde je Európa a nieto, aby ešte počuli o bývalom Československu. Tí, čo mali strednú školu, vedeli o českých futbalistoch. Jeden počul napríklad o Nedvědovi."

Madagaskar je krajinou unikátnych rastlín a živočíchov. Aký je prístup vlády k tomuto prírodnému bohatstvu. "Z Madagaskaru sa bez povolenia nedá vyviezť vôbec nič. Počnúc nerastami, cez rastliny až po živočíchy. My sme zatiaľ stále povolenie získali. Akým spôsobom ho ten človek, ktorý nám to vybavoval, získal, to neviem. Ale je pravda, že je tam dosť veľká korupcia. ´Papiere´ na vývoz sa tam dajú kúpiť."

Iná kapitola je dovoz do Európskej únie, ktorá robí oveľa väčšie obštrukcie, pokiaľ ide o dovoz chránených živočíchov a rastlín, ako samotné orgány Madagaskaru. "Je naozaj na zváženie, či je to tá správna cesta, komplikovať dovoz do EÚ, keď samotná madagaskarská vláda s tým nemá problém. Mali by existovať aj zákazy, aj povolenia. Ale či je to správne tak, ako to funguje teraz, je už otázka pre iných ľudí."

Na Madagaskare sú dve farmy, kde sa pestujú vo veľkom miestne aj chránené rastliny. Jedna patrí Malgašovi a druhá Holanďanovi, ktorý sa pestovaniu rastlín venuje len asi päť rokov. "Predtým sa venoval chovu plazov. Zrejme zistil, že je to tiež atraktívny biznis. Holanďan rastliny opeľuje a vysieva vo fóliovníkoch. Otázne je, ako ďaleko sa dostanú výsevy, pokiaľ ide o komerčné využitie alebo je to len zámienka na to, aby mohol čokoľvek vyvážať. Väčšinou sa ale dovážajú rastliny, ktoré sú nazbierané priamo vo voľnej prírode."

Madagaskar má 680 tisíc km2 a v roku 2007 mal 16 miliónov obyvateľov. "Prognóza je taká, že do 20 rokov by ich malo byť už 40 miliónov. Tak, či onak, ostrov zrejme nič dobré nečaká, lebo tí ľudia sa musia nejako uživiť. Čím a za čo, to fakt netuším...," uzavrel I. Židek svoje spomienky na africký ostrov.

Boris Macko

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Aká je chémia vôní
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 31 502
  2. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 15 922
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 887
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 10 781
  5. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 9 164
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 977
  7. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 869
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 533
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 301
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 071
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Koronavírus má na východe ďalších 268 ľudí. Na Slovensku je už vyše 800 obetí

Zomrelo ďalších 18 ľudí, vyliečilo sa vyše dvetisíc.

Ilustračné foto.
Aj tento vstup na Braniskovej ulici čaká oprava.

Stĺp uprostred cyklochodníka? V Košiciach žiaden problém

Vytvárajú prekážky pre chodcov i cyklistov.

Pri hustejšej premávke tu vznikajú aj kolízne situácie.
Podľa gynekológa Petra Hladkého je debata o interrupciách nešťastne načasovaná.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Počet obetí prekročil 800, PCR testy odhalili 1100 nových prípadov (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili celkovo viac ako 105-tisíc nakazených. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 816 obetí.

Ilustračná fotografia.
Eric Ramírez v zápase Trnava - Dunajská Streda.
Autorka Lucia Alchusová Chrenko vydala dosiaľ dve knihy netradičnú kuchárku Tak ma mama naučila a Bohémky so zaujímavosťami z Francúzska, kde strávila polovicu života.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.

Šéf koncernu Rosnefť Igor Sečin ukazuje Vladimirovi Putinovi plány na ropné projekty za miliardy eur.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop